reklama

Grécke dejiny – piata kniha – víťazstva a porážky Lacedemončanov v Grécku – trinásta časť.

V minulej časti som vám opísal, vďaka prekladu Xenofonových Gréckych dejín od Júliusa Špaňára, ďalšiu epizódu konfliktu Lacedemon – Téby.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Sfodrias urobil čin, ktorý zradil záujem Lacedemonu a hodil im priamo pod nohy nie polená, ale brvno. A Agesilaos urobil to, čo by lacedemonský kráľ nikdy nemal urobiť- zradcu ešte pomohol zachrániť. Xenofon nám v tej epizóde krásne opísal intrigy a zákulisné ťahy, potrebné k tomu, aby bol Sfoddrias oslobodený. Sfodrias na to zneužil svojho syna Kleonyma a jeho priateľstvo k Agesilaovmu synovi Archidamovi, aby si zachránil kožu. Ako si pamätám na opis peloponézskej vojny od Tukydida, syna Olorovho, tak akosi sa mi v mojej pamäti nevybavuje podobný čin s podobnými následkami, ako je opísaný v tejto časti Xenofonových Gréckych dejín A to Tukydides opísal veľa intríg a činov, ktoré neboli v súlade s morálkou a cťou Sparťanov ( Foibidov čin v Tébach sa tomu nemôže rovnať, lebo ( podľa môjho názoru) v Tébach prebiehal prevrat a Foibidas bol pri tom prevrate nápomocný zo zištných dôvodov, ktoré mu predstavitelia Téb, proti ktorým pomáhal vystúpiť Leontiadovi, poskytli). No čo už, ako o niekoľko storočí povie vojvodca a budúci imperátor Ríma Július Caesar : „ alea iacta est!“, tak aj terajší čin rozhodne ( v náväznosti na ich predchádzajúce konania porušujúce Lykurgové zákony) o ich existencii. Tak, ako som to už mnohokrát napísal. No tento čin bol rozhodne najnemorálnejší a najnespravodlivejší.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V terajšej časti vám opíšem počínanie Agesilaa v opätovnej výprave proti Tébanom, ako aj počínanie ďalšieho lacedemonského veliteľa Foibida (toho Foibida, ktorý v čase mieru prepadol tébsku akropolu a ktorý bol tiež oslobodený na návrh Agesilaa! )ktorý, nepoučiac sa z konaní predchodcov, padol pri jednej zo šarvátok a tak svojou nedisciplinovanosťou opätovne ( tak ako mnohí pred ním) ohrozil lacedemonské záujmy. Je na zamyslenie, ako tých cca 53rokov neustálych vojen a konfliktov ( tieto udalosti sa odohrávajú cca 377 rokov p. n. l.) znížilo taktickú a operačnú úroveň veliteľov Lacedemončanov a pozdvihlo taktickú a operačnú úroveň veliteľov protispartskej ligy. Brasidas, Gyllipos a Derkylidas boli velitelia, pri ktorých si nepriateľ nemohol dovoliť to, čo si dovolil napríklad pri Tibronovi, či Foibidovi, alebo Anaxibiovi. Verím tomu, že ak by Lacedemončania dodržiavali Lykurgove zákony a hlavne ten, že nesmú proti tomu istému mestu bojovať viac ako dva krát počas päťdesiatich rokov, tak by pred nepriateľom neutekali ( ako v dnešnej epizóde), Iason z Tesálie by sa nemohol správať tak, ako sa správal, Ifikrates by ich nebol porážal a Leuktry by nenastali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„ Aténčania, čo boli naklonení Boióťanom, poúčali ľud, že Lacedemončania nemysleli na to, aby potrestali Sfodria, ale že ho naopak pochválili za to, že sa rozhodol zákerne napadnúť Atény. Preto Aténčania vybudovali v Pireu brány, začali stavať lode a so všetkou rozhodnosťou podporovali Boióťanov. Lacedemončania znovu vyhlásili vojenskú výpravu proti Tébanom a keďže pokladali Agesilaa za rozumnejšieho veliteľa ako Kleombrota, požiadali ho, aby prevzal velenie výpravy. Agesilaos odpovedal, že nemôže protirečiť želaniu štátu a preto sa pripravoval na vojenskú výpravu. Keďže videl, že nebude ľahké vpadnúť do Téb, ak sa vopred neobsadí Kitairon a dozvedel sa, že Kletorčania vedú vojnu proti Orchomenčanom a vydržiavajú žoldnierske vojsko, dohodol sa s nimi, že mu toto vojsko poskytnú, keby ho potreboval. Len čo sa vydarili obete za prechod hraníc, ešte skôr, ako sa sám dostal do Tegey, poslal posla k veliteľovi kletorských žoldnierom so žoldom na jeden mesiac a s rozkazom, aby obsadili Kitairon. Orchomenčanom dal oznámiť, aby v čase vojenskej výpravy zastavili vojnu. Agesilaos vyhlásil, že keby však predsa niektorý štát podnikol vojenskú výpravu proti inému, kým je vojsko mimo krajiny, podľa rozhodnutia spojencov na ten štát zaútočí na prvom mieste.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po prechode Kitaironu sa dostal do Tespijí a z tej základne tiahol ďalej na územie Tébanov. Keďže zistil, že tébska rovina a najvýraznejšie miesta na nej sú koldokola obklopené priekopou a kolovou hradbou, táboril hneď tu a hneď tam, vyrazil vždy ihneď po raňajkách a pustošil územie, ktoré ležalo medi ním a kolovou hradbou. Kedykoľvek sa však Agesilaos zjavil, nepriatelia sa ukázali vždy za ohradením, pripravení na obranu. A keď sa raz Agesilaos vydal na spiatočnú cestu, tu tébski jazdci, dovtedy skrytí, náhle vyrazili cez pripravené priechody v kolovej hradbe a zaútočili na lacedemonských peltastov, ktorí už chceli odísť na večeru a pripravovali sa na ňu a na jazdcov, z ktorých jedni z koní zosadali, iní práve nasadali. Z ich peltastov pobili mnohých oštepmi, z jazdcov dvoch Sparťanov, Klea a Epikydida, z periorikov jedného, Eudika, a niekoľkých tébskych vyhnancov, ktorí ešte nenasadli na svoje kone. Keď sa Agesilaos s hoplitmi obrátil a ponáhľal sa na pomoc, vyrazlili aj jeho jazdci proti tébskym jazdcom a prvých desať ročníkov hoplitov bežalo s nimi. Tébski jazdci však vyzerali, ani čo by na poludnie veľa vypili, lebo vyčkávali útočníkov, aby mohli na nich hodiť kopije, ale nezasiahli ich. Potom sa dali na útek a pritom stratili dvanásť mužov. Len čo si Agesilaos uvedomil, že sa nepriatelia zjavujú zvyčajne po raňajkách, obetoval hneď na svitaní a viedol vojsko čo možno najrýchlejšie a opustenými priechodmi sa dostal až do vnútra opevnenia a to až po mesto Téby. Potom začal pustošiť a páliť všetko, čo bolo vnútri opevnenia. Po tomto výpade odtiahol späť do Tespijí, ktoré dal opevniť hradbami. Zanechal tam veliteľa Foibida, kým sám prešiel cez pohorie späť do Megary, kde rozpustil spojencov a odviedol občianske vojsko domov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Od tých čias Foibidas posielal proti Tébanom lúpežné oddiely, ktoré drancovali a lúpili, aj sám robil výpady a pustošil územie. Tébania sa chceli za to pomstiť a preto s celým svojim vojskom podnikli výpravu na tespijské územie. Keď už boli na tespijskom území, Foibidas ich neustále napádal so svojimi peltastmi a nedal im možnosť vzdialiť sa z pevného šíku. A tak Tébania znechutení týmto neúspechom sa stiahli rýchlejšie, ako urobili výpad a muličiari odhadzovali ukoristené poľné plody a hnali sa domov. Taký veľký strach sa zmocnil celého vojska. Foibidas na nich odvážne zaútočil so svojimi peltastmi, kým hoplitom rozkázal, aby ho nasledovali v bojovom šíku. Dokonca sa nadejal, že sa mu podarí zahnať Tébanov na útek. Preto ich sám prenasledoval s celým vojskom a nabádal aj ostatných, aby zostali v bojovom styku s nepriateľom a tespijským hoplitom nariadil pripojiť sa.

Keď sa tébski jazdci na svojom ústupe dostali do úžľabiny, ktorou sa nedalo prejsť, najprv sa zhromaždili a potom sa obrátili, lebo nevideli nijaké východisko. Vtedy najprv lacedemonskí peltasti, ktorých bolo málo, dostali pred nimi strach a utiekli; len čo to uvideli jazdci, útek nepriateľov im vnukol myšlienku obnoviť proti ním útok. Tu v boji padol Foibidas a s ním dvaja, alebo traja muži a potom sa všetci žoldnieri dali na útek. Na úteku sa dostali k tespijským hoplitom a hoci sa predtým vystatovali, že pred Tébanmi neustúpia, predsa sa dali na útek pred Tébanmi, ktorí ich vonkoncom neprenasledovali, lebo už bolo neskoro. Tespijšania spanikarili a hoci nemali veľké straty, nezastavili sa skôr kým sa neocitli za vlastnými hradbami. Potom sa zase pozdvihla bojová nálada Tébanov, podnikli vojenskú výpravu proti Tespijam a proti okolitým mestám. Po Foibidovej smrti Lacedemončania poslali po mori polemarcha s jedným oddielom vojska, aby chránil Tespije.“

Takže opätovná nedisciplinovanosť veliteľa spôsobila nielen jeho smrť, ale aj veľké problémy štátu. Ak by Foibidas vyčkal hoplitov, tak by priebeh výpadu Tébanov mal iný výsledok. Štítová hradba hoplitov, za ktorou by na útočníka hádzali oštepy peltasti, vo vtedajšej dobe nemala rovnocenného partnera, ak si ešte uvedomíme, že jazdci vtedy nemali strmene a teda na koni nesedeli a zbraň neovládali pevne.

V ďalšej časti vám opíšem opätovné boje medzi Tébanmi a Lacedemončanmi a úskoky Agesilaa.

Alojz Bogric

Alojz Bogric

Bloger 
  • Počet článkov:  186
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Kto nepozná minulosť, nepochopí súčastnosť a nebude vedieť, čo ho môže čakať v budúcnosti. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaPolitika

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu