reklama

Grécke dejiny – piata kniha – víťazstva a porážky Lacedemončanov v Grécku – dvanásta časť

V minulej časti som vás zanechal v tej situácii, kde lacedemonský veliteľ Kleombrotos, ako veliteľ akcie proti Tébam konal tak, ako konal- takmer nijako.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

V dnešnej časti vám prostredníctvom Xenofona a jeho Gréckych dejín v preklade od Júliusa Špaňára opíšem celkom rozumné intrigy Tébanov a ich účinok na celkový vývoj Sparty, ako štátu, ktoré priniesli len malý kamienok do mozaiky morálneho úpadku vývoja Sparty, avšak veľmi dôležitý balvan do jej priamej skazy. Mnohokrát som poukázal na to, ako Lacedemončania aplikovaním Alkibiadových odporúčaní o vyberaní daní od spojencov cez vyberania poplatkov na vojnové výdavky a ako Lysandros tým, že priamo priniesol zlato a striebro do Sparty, porušili jeden z najdôležitejších zákonov, ktoré boli navrhnuté Lykurgom a prijaté samotnými Sparťanmi a to zákaz používania a zhromažďovania zlata, striebra a drahých kameňov v Sparte. S tým porušením tohto zákona sa do Sparty dostali také veci, ktoré aj my tu teraz zažívame a ktoré urobili zo Sparty nemorálnych a nečestných ľudí. Lacedemon má ešte silu, ale už sa nemôže opierať o to, čo im dávalo v očiach ostatných Grékov, veľkú prestíž a úctu – o morálku a česť. Peniaze kazia charakter a v tom prípade, ktorý vám teraz opíšem spôsobia aj to, že zotrú aj posledné zvyšky úcty voči Sparte. Taký Kleombrotos bol v istých vojenských akciách pomerne pomalý a neobratný, avšak čo sa týka intríg proti štátu, tak to mu išlo rýchlo. Sfodria pomáhal zachrániť, ale asi len z toho dôvodu, aby sa neukázala jeho neschopnosť a jeho nezdary sa vďaka prípadu Sfodria dostali do zabudnutia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Sparta ešte bude nejaké obdobie hrať istú úlohu v dejinách Grécka, avšak už nie ako morálny faktor, ale len ako silová zložka, ktorá sa ale postupom času otupí a nakoniec zákonite zanikne a zo Sparty sa stane bezvýznamná obec. Neskôr budú ešte nejaké pokusy reštaurovať pozíciu Sparty, avšak po popravení svojho kráľa Agisa eformi aj tie snahy úplne zaniknú a sláva Sparty ostane iba v spomienkach, bájach a piesňach pevcov.

„Keď Aténčania videli, aká je vojenská sila Lacedemončanov a že v okolí Korintu už nezúri vojna, že Lacedemončania mohli pochodovať popri ich hraniciach a vpadnúť na tébske územie, dostali taký strach, že odsúdili aj obidvoch veliteľov, ktorí boli zasvätení do Melonovej vzbury proti Leontiadovi a jeho jeho stúpencom, ba jedného nechali popraviť a druhého potrestali vyhnanstvom, lebo nevyčkal na výsledok súdneho procesu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj sami Tébania dostali strach, že nikto s nimi nepôjde bojovať proti Lacedemončanom a preto si vymysleli takúto lesť: Podplatili Sfodria, veliteľa v Tespijach – taký bol názor – aby vpadol do Atiky, čím by zatiahol Aténčanov do vojny s Lacedemončanmi. Sfodrias sa dal presvedčiť a predstieral, že chce obsadiť Pireus, ktorý ešte nemal brány. Prikázal vojakom zavčasu večerať, potom vyrazil z Tespijí a vyhlásil, že do Pirea sa dostane ešte za svitaní. Ale ráno ho prekvapilo už v Trii, no ani trochu sa neusiloval zostať nespozorovaný a keďže odbočil z cesty, dal lúpiť dobytok a plieniť domy. Niektorí z tých, čo ho stretli v noci, utekali do Atén a oznamovali Aténčanom, že sa blíži veľké vojsko. Títo sa rýchlo vyzbrojili a jazdci s hoplitmi stáli ako stráž na ochranu mesta. V Aténach boli práve lacedemonskí vyslanci Etymokles, Aristolochos a Okyllos u priateľa Kallia. Hipponikovho syna. Len čo sa táto správa o lacedemonskom vojsku rozšírila, Aténčania ich dali zatknúť a strážiť ako zasvätených do tohto sprisahania. Vyslancov toto počínanie vydesilo a na svoju obranu uvádzali, že by nikdy neboli takí hlupáci, aby sa sami vydali v meste do rúk Aténčanom, keby boli vedeli o plánovanom obsadení Pirea a to ešte v dome svojho priateľa, kde ich mohli najrýchlejšie nájsť. Ešte doložili, že aj samým Aténčanom musí byť predsa jasné, že ani lacedemonský štát o tom nič nevie. Sú presvedčení – ako tvrdili – že Aténčania sa čoskoro dozvedia, že lacedemonský štát odsúdi Sfodria na smrť. Keď sa Aténčania presvedčili o ich nevine, prepustili ich. Efori však predvolali Sfodria a žiadali pre neho trest smrti. No on zo strachu na proces neprišiel, ale hoci na proces neprišiel, predsa bol oslobodený. Mnohí vyhlásili, že tento rozsudok bol najnespravodlivejší v Lacedemone vôbec. Príčina bola asi táto:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sfodrias mal syna syna Kleonyma, ktorý práve vyrastal z chlapčenského veku a bol najkrajší a najváženejší medzi vrstovníkmi. Doňho bol zaľúbený Agesilaov syn Archidamos. Kleombrotovi priatelia, ktorí mali rovnaké politické názory ako Sfodrias, sa prikláňali k názoru, aby bol oslobodený, ale báli sa Agesilaa a jeho priateľov a takisto tých, ktorí stáli medzi oboma stranami; zdalo sa, že sa Sfodrias dopustil neslýchaného činu. Preto Sfodrias povedal Kleonymovi:

„ Syn môj, môžeš zachrániť svojho otca tým, že poprosíš Archidama, aby Agesilaos bol voči mne pri súde zhovievavý.“

Keď to syn počul, dodal si odvahu, išiel k Archidamovi a poprosil ho, aby mu zachránil otca. Keď Archidamos videl Kleonyma plakať, pristúpil k nemu a takisto sa pustil do plaču. No len čo si vypočul jeho prosbu, odpovedal:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„ Kleonymos, vedz, že ja sa svojmu otcovi nemôžem pozrieť ani do očí, ale ak chcem v štáte niečo dosiahnúť, tak sa obrátim s prosbou skôr na všetkých ostatných ako na otca. Predsa však, keďže to žiadaš ty, ver mi, že vynaložím všetko úsilie na to, aby sa ti to splnilo.“

Potom odišiel zo spoločnej jedálne domov a oddal sa odpočinku. Nasledujúce ráno vstal zavčasu a dával pozor, aby mu otec nepozorovane neodišiel. Keď ho však videl odchádzať, najprv ho nechal zhovárať sa s niektorým z prítomných občanov, potom aj s niektorým cudzincom a dal aj prednosť prosebníkovi zo služobníctva. Nakoniec, keď sa otec vrátil od Eurotu a vošiel do domu, Archidamos odišiel a neprihovoril sa mu. Nasledujúci deň urobil to isté. Agesilaos však tušil, prečo okolo neho chodí, na nič sa ho však nespytoval, ale nechal ho. Archidamos však túžil vidieť Kleonyma; nemohol sa však odhodlať ísť k nemu, lebo sa ešte nepozhováral s otcom o jeho prosbe.

Keďže Sfodriovi priatelia už dlho nevideli Archidama, hoci k ním predtým často chodieval, veľmi sa báli, že ho Agesilaos odbil. Nakoniec sa Archidamos predsa len odvážil, pristúpil k otcovi a povedal:

„ Otec, Kleonymos ma žiada, aby som ťa poprosil o záchranu jeho otca. A ja sám ťa o to prosím, ak je to možné.“

Agesilaos odpovedal:

„ Tebe môžem odpustiť. Sám však nevidím, ako by mohol štát odpustiť mne, keby som neodsúdil muža, ktorý prijal peniaze, aby škodil štátu.“

Vtedy Archidamos na tie slová nepovedal nič, ale odišiel zahanbený pravdivosťou tvrdenia. Neskoršie však prišiel zasa – buď na to prišiel sám, alebo sa dal niekym poučiť – a povedal:

„ Viem, otec, že by si oslobodil Sfodria, keby sa v ničom neprevinil; teraz však mu odpusť kvôli nám, ak sa v niečom previnil.“ Agesilaos odpovedal:

„ Dobre teda, ak nám to môže priniesť česť, bude to tak!“

Keď Archidamos počul tieto slová, vzdal sa každej nádeje a odišiel. Ktorýsi zo Sfodriových priateľov pri rozhovore s Etymoklom ( to bol ten vyslanec v Aténach, ktorý bol po Sfodriovom čine Aténčanmi zatknutý a neskôr prepustený – pozn. A.B.) povedal:

„ Nazdávam sa, že vy všetci Agesilaovi priatelia vydáte Sfodria na smrť.“ Na to Etymokles odpovedal:

„ Pri Diovi, vari nemáme my všetci robiť to isté čo Agesilaos? On totiž hovorí každému, s kým sa dostane do rozhovoru, že nemožno krivdiť Sfodriovi, ktorý už ako dieťa, chlapec a mladý muž bol vždy čestný, a preto by sa stala veľká chyba, keby bol taký muž popravený. Sparta totiž potrebuje takých vojakov.“

Len čo Sfodriov priateľ počul tieto slová, oznámil ich Kleonymovi. Ten sa potešil, pobral sa za Archidamom a povedal mu:

„ Vieme už, že si sa za nás prihovoril. Ubezpečujem ťa Archidamos, že aj ja sa pousilujem, aby si sa nikdy nemusel za naše priateľstvo hanbiť.“

A neklamal. Kým žil, robil všetko, čo bolo spartskému mužovi ku cti. V bitke pri Leuktrách bojoval po boku polemarcha Deinona pred vlastným kráľom a padol až po tretej smrteľnej rane, ako prvý zo spartských občanov uprostred nepriateľov. Jeho smrť spôsobila veľkú bolesť Archidamovi, ktorému, ako sľúbil, neurobil hanbu, ale skôr česť. Takým spôsobom Sfodrias unikol trestu smrti.“

Je na vašom posúdení, ako čitateľov týchto dávnych záznamov, či sa Agesilaos a Archidamos ( ktorý sám, nahý, len s mečom a oštepom v ruke zastavil útok Tébanov v Sparte a prinútil ich k ústupu, za čo bol aj odmenený, ale aj potrestaný) zmýlili, keď zabránili potrestaniu Sfodria a tým napomohli k tomu, že už poškvrnená česť Lacedemonu predchádzajúcimi činmi chamtivých a nečestných veliteľov, sa ešte viac naštrbila. Je na vašom posúdení, či česť je voči povinnosti k štátu prednejšia, alebo nie a či teda skúseného vojaka štát si musí chrániť, aj na úkor toho, že ten vojak priniesol štátu morálnu ujmu.

V ďalšej časti vám opíšem opätovné akcie Agesilaa proti Tébanom a opätovnú nedisciplinovanosť lacedemonského veliteľa ( ako mnohí pred ním), ktorý podľahol istej túžbe, nepripravený, poraziť nepriateľa ( ako mnohí pred ním) a na následky tej túžby aj v boji zahynul ( ako mnohí pred ním).

Alojz Bogric

Alojz Bogric

Bloger 
  • Počet článkov:  186
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Kto nepozná minulosť, nepochopí súčastnosť a nebude vedieť, čo ho môže čakať v budúcnosti. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaPolitika

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu