reklama

Grécke dejiny – piata kniha – víťazstva a porážky Lacedemončanov v Grécku – deviata časť.

V minulej časti som vám opísal ako Agesipolis tiahol proti Olyntu a čo tomu všetko prechádzalo a ako sa s nimi Olynťania zahrávali.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

V dnešnej časti z knihy Xenofona Hellenika, ktorú prekladateľ Július Špaňár nazval Grécke dejiny vám opíšem pokračovanie vojny s Olyntom, jej zakončenie a iné dejinné skutočnosti, do ktorých spadá aj záležitosť mesta Fliunt a smrť ďalšieho lacedemonského kráľa Agesipolisa.

„ Medzi tým občania Fliunta, ktorých Agesipolis pochválil za to, ze mu rýchle poskytli takú veľkú sumu peňazí pre jeho vojenskú výpravu, si začali namýšľať, ze Agesilaos nemôže podniknúť proti nim výpravu, keď Agesipolis v cudzine, ani že sa nemôže stať, aby súčasne obaja králi boli mimo Sparty; preto sa začali správať povýšenecky a nechceli priznať práva vyhnancom, ktorí sa vrátili z cudziny. Vyhnanci žiadali, aby sa sporné veci rozhodovali pred nestranným súdom, kým Fliunťania ich chceli prinútiť, aby sa ich procesy viedli v samom meste. Keď vyhnanci tvrdili, že nemôže byť nijaká spravodlivosť tam, kde sami vinníci chcú robiť sudcov, Fliunťania ich nepočúvali. Preto navrátilci odišli do Lacedemona, aby tam žalovali mesto a s nimi odišli aj iní Fliunťania, ktorí tvrdili, že aj mnohí občania sú toho názoru, že s navrátilcami sa zaobchádza nespravodlivo. Vo Fliunte vzniklo proti tomu veľké pobúrenie a mesto uložilo tresty všetkým, ktorí odišli do Lacedemona bez ich poverenia. Potrestaní občania sa zdráhali odísť domov, zostali v Sparte a vyhlasovali, že to sú tí násilníci, ktorí ich vyhnali a pred Lacedemončanmi zavreli mestské brány, ze to sú tí, čo kúpili ich majetok a násilím si vynucujú, aby ho nemuseli vrátiť, že to sú tí, ktorí aj teraz presadili, aby boli potrestaní ľudia, čo odišli do Lacedemona, aby sa ani v budúcnosti nikto neodvážil odísť a oznámiť čo sa deje v meste. Keďže Fliunťania zrejme obchádzali každé právo, efori im vypovedali vojnu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Agesilaos sa nad tým nepohoršoval, lebo jeho otec Archidamos bol v priateľskom pomere s Pogamemom a z jeho stúpencami – a tí patrili vtedy k navrátilcom – kým Agesilaos sám bol priateľom Prokla, syna Fipponikovho a jeho druhov. Keďže sa vydarili obete za šťastné prekročenie hraníc, Agesilaos neváhal, ale s vojskom vyrazil; v ústrety mu prišli mnohé posolstvá a ponúkali mu peniaze, aby neupadol na fliuntské územie. Agesilaos im odpovedal, že nepodniká vojenskú výpravu, aby sám spôsoboval bezprávie, ale aby pomohol tím, ktorí trpia bezprávím. Nakoniec oni vyhlásili, že urobia všetko a prosili ho, aby nevpadol na ich územie. Opäť im odpovedal, že nemôže veriť iba slovám, lebo už aj predtým ho oklamali; teraz je potrebný presvedčivý dôkaz o čine. Na otázku, čo tým myslí, opäť odpovedal:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„To isté, čo ste pred tým sami urobili, pričom sme vás my v ničom nepoškodili“

To znamenalo vydať Akropolis. Fliunťania to však nechceli urobiť a tak vpadol na ich územie,v krátkom čase dal okolo mesta vybudovať val a začal obliehať mesto. No medzi Lacedemončanmi sa šírili reči, že si pre pár ľudí znepriatelia mesto s viac ako päťtisíc obyvateľmi. Fliunťania. aby to skutočne bolo všetkým jasne, zvolávali snem na miesto, ktoré mohli vidieť a tí, čo boli mimo mesta.

Agesilaos však našiel aj proti tomu prostriedok. Kedykoľvek totiž ľudia z mesta prišli k nemu, či už pre priateľstvo, alebo pre príbuzenstvo s vyhnancami, vyzval vyhnancov, aby im poskytovali stravu z vlastných zásob a aby dávali dostatok jedla tím, ktorí sa chcú cvičiť v zbrani. Takisto ich nabádal, aby všetkým týmto poskytovali zbrane a aby neváhali požičiavať si na to aj peniaze. Vyhnanci tieto rady počúvali a čoskoro postavili oddiel z vyše tisíc mužmi vo výbornej telesnej kondícii, dobre vycvičených a bezchybne vyzbrojených, takže nakoniec Lacedemončania museli priznať, že práve takýchto spolubojovníkov potrebujú. Agesilaos sa teda zaoberal týmto.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Medzi tým Agesipolis prešiel Macedóniou a zastavil sa pred Olyntom. Keďže sa mu nikto z mesta nepostavil na odpor, začal pustošiť všetko, čo ešte zostalo nedotknuté olyntského územia, prenikol aj na územie olyntských spojencov a zožal tam obilie. Zaútočil aj na Torone a dobil ho vojrnskou silou. Uprostred týchto operácií, keď letná horúčava dosiahla svoj vrchol, postihla ho spaľujúca horúčka. Keďže dávnejšie predtým navštívil Dionízovú svätyňu v meste Afytis, zmocnila sa ho túžba po jej tienistých besiedkach a po jej čistej a studenej vode. Doniesli ho ta ešte za živa, ale na siedmy deň po vypuknutí horúčky zomrel mimo posvätného obvodu. Jeho mŕtvolu uložili do medu a priniesli do vlasti, kde mal kráľovský pohreb. Keď sa to Agesilaos dopočul, nepotešil sa zo smrti svojho spolukráľa, ako by sa niekto mohol domnievať, ale sa rozplakal a smútil nad stratou spoločníka. Spartskí králi totiž bývajú spolu, pokiaľ sú doma. Agesipolis bol pre Agesilaa práve vhodný spoločník, s ktorým sa mohol zhovárať o svojich mladíckych zážitkoch, o loveckých, jazdeckých a ľúbostných dobrodružstvách; okrem toho mu preukazoval úctu pri spoločnom bývaní, ako sa patrilo voči staršiemu. Lacedemončania poslali na miesto neho k Olyntu ako veliteľa Polybiada.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Medzi tým Agesilaos už prekročil čas, na ktorý, ako sa hovorilo, malo Fliunťanom vystačiť obilie; lebo miernosťou v jedení možno dosiahnuť to, co tu dosiahli Fluinťania, ktorí sa rozhodli prideľovať každému o polovicu menej obilia ako predtým a tým odvolávali obliehaniu dva razy tak dlho, ako sa očakávalo. A niekedy je podobný rozdiel aj medzi odvahou a zbabelosťou, ako tu, kde istý Delfion, vznešený muž, s tristo fliuntskými mužmi dokázal zabrániť uzavrieť mier tým, čo si to želali, dokázal uväzniť a strážiť tých, ktorým nedôveroval, dokázal prinútiť všetkých občanov a vlastným vzorom si zaistil ich vernosť. Často aj podnikal so svojimi ľudmi výpady, pri ktorých zakaždým inde uprostred kruhového valu zahnal na útek nepriateľské stráže. Keď však títo jeho vybraní ľudia napriek všetkému hľadaniu nemohli už nájsť obilie v meste, poslali posolstvo Agesilaovi so žiadosťou, aby im zmluvne zaručil slobodnú cestu do Lacedemona; rozhodli sa vraj zveriť mesto lacedemonským úradom na milosť a nemilosť. Agesilaos sa rozhneval, že ho jednoducho vynechali, sám poslal posolstvo k svojim priateľom z vlasti a presadil, že on dostal plnú moc nad Fliuntom a potom zaručil fliuntskému posolstvu slobodnú cestu. Zároveň dal mesto strážiť ešte silnejšími strážami ako predtým, aby nikto z obliehaných nemohol opustiť mesto. Ptedsa však v noci ušiel Delfion a s ním aj nejaký otrok s vypáleným znamením, ktorý ukradol veľa zbraní obliehateľom. Keď fliuntskí poslovia prišli z Lacedemona so správou, že štát ponecháva Agesialovi, aby rozhodol o záležitostiach vo Fliunte, ako pokladal za správne, Agesilaos rozhodol takto; Aby päťdesiat mužov z radov navrátilcov a päťdesiat mužov z miestnych občanov najprv určilo, kto si v meste zasluhuje zostať nažive a kto musí byť potrestaný smrťou; ďalej aby ustanovili zákony, podľa ktorých sa majú občania riadiť. Na obdobie, kým sa všetko neurovná, zanechal vo Fliunte posádku a pre jej vojakov žold na päť mesiacov. Potom prepustil spojencov a občianske vojsko odviedol domov. A tak sa po roku a ôsmich mesiacoch skončili fliuntské udalosti. Aj Polybiades prinútil Olynťanov, aby poslali do Lacedemona posolstvo rokovať o mieri, lebo naozaj nesmierne trpeli hladom, pretože ani zo svojho územia nemohli dostať obilie, ani sa im nemohlo dovážať po mori. Poslovia, ktorí prišli s neobmedzenou plnou mocou, uzavreli zmluvu, že Olynťania budú pokladať za svojich priateľov alebo za svojich nepriateľov, tých istých spojencov, ako aj Lacedemončania, že pôjdu s nimi na všetky vojenské výpravy a že budú ich spojencami. A keď zložili prísahu, že dodržia tieto dohody, odišli domov.

Keďže sa Lacedemončanom podarilo Tébanov a ostatných Boióťanov celkom dostať do svojej moci, z Korinťanov urobiť najvernejších spojencov Argejčanov pokoriť, pretože im výhovorka na posledné mesiace nič nepomohla, ďalej dosiahnuť, že Aténčania zostali osamotení a keď nakoniec boli potrestaní zo spojencov tí,ktorí sa voči nim správali odmietavo, zdalo sa že ich mocenské postavenie je dokonale zorganizované a stojí na pevných základoch.“

Zdalo sa, že ich mocenské postavenie stojí na pevných nohách. Ale aj ako sám Xenofon a aj iní uviedli, Sparťania urobili to, čo nemali- nedali mestám slobodnú vôľu a prevzali úlohu Atén a stali sa tak pánmi nad Gréckom. V ďalšej časti vám opíšem ako sa Lacedemončania spreneverili svojmu poslaniu a ako robili ďalšie kroky, ktoré ich priviedli k zániku. Mozaika začína nadobúdať svoj výzor.

Alojz Bogric

Alojz Bogric

Bloger 
  • Počet článkov:  186
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Kto nepozná minulosť, nepochopí súčastnosť a nebude vedieť, čo ho môže čakať v budúcnosti. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaPolitika

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu