reklama

Grécke dejiny – piata kniha – víťazstva a porážky Lacedemončanov v Grécku – ôsma časť.

V dnešnej časti začneme ďalšiu kapitolu tejto knihy, ktorú prekladateľ Július Špaňár preložil z Xenofonovej knihy Hellenika a bola vydaná pod názvom Grécke dejiny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Tá kapitola má názov- Obľahnutie Olyntu a porážka Lacedemončanov, Agesilaovo dobytie Fliunta, Olyntos sa podriaďuje Lacedemončanom. Svojim spôsobom je veľmi dôležitá, lebo je v nej opis skonu nielen Teleutia, ale aj lacedemonského kráľa Agesipolida a aj opisy ako Lacedemončania urovnali spor vo Fliunte a ako sa to skončilo s Olyntom. Avšak v závere tej kapitoly je aj Xenofonov náznak nestability lacedemonskej hegemónie.

V prvej časti tejto kapitoly vám opíšem aj to, ako Xenofon pristupoval k overovaniu a prezentovaniu údajov aj ako zahynul ďalší schopný lacedemonský veliteľ Teleutias a isté mravokarné sentencie Xenofona ohľadom činu Teleutia, ktorý mu privodil smrť, ako aj porážku jeho oddielu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„ S príchodom jari asi šesťsto olyntských jazdcov vpadlo okolo poludnia na územie Apollonie. Rozptýlili sa, aby drancovali. Náhodou v ten deň tam prišiel aj Derdas so svojimi jazdcami a práve tam raňajkoval. Napriek tomu, že videl vpád, zachoval pokoj, mal však kone osedlané a jazdcov v zbrani. Len čo sa Olynťania, ktorí ľahkovážne pohŕdali nepriateľmi, prihnali do predmestia, ba až k samej mestskej bráne, vtedy vyrazil Derdas so svojim oddielom pripraveným na boj. Olynťania ich uvideli a hneď sa dali na útek. Keď ich však Derdas už raz zahnal na útek, deväťdesiat stadií ich neprestajne prenasledoval a zabíjal, až ich nakoniec zahnal až k olyntským mestským hradbám. Rozprávalo sa, že Derdas pri tejto akcii zabil až osemdesiat jazdcov. A odvtedy sa už nepriatelia väčšmi zdržiavali za hradbami a obrábali len veľmi malú časť svojich polí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po nejakom čase Teleutias podnikol vojenskú výpravu proti mestu Olynťanov, aby zničil to, čo im ešte zostalo zo stromov a obrábaných polí. Tu olyntskí jazdci vyšli z mesta, postupovali ticho, prebrodili rieku tečúcu popri meste a potom postupovali ďalej proti nepriateľskému vojsku. Len čo to Teleutias uvidel, nahneval sa na ich smelosť a ihneď prikázal veliteľovi peltastov Tlemonidovi, aby na nich behom zaútočili. Keď Olynťania videli, ako sa proti ním ženú peltasti, obrátili sa, v tichosti sa stiahli a znovu prebrodili rieku. Peltasti postupovali za nimi veľmi odvážne a prešli aj cez rieku, aby prenasledovali utekajúcich. Tu sa však olyntskí jazdci obrátili a keďže sa im prenasledovatelia dostali do rúk, vrhli sa na nich a zabili aj samého Tlemonida a s ním vyše sto jeho peltastov. Keď Teleutias uvidel čo sa deje, nahnevaný sa chopil zbraní, rýchlo viedol hoplitov a rozkázal aj peltastom a jazdcom prenasledovať nepriateľa bez prestania. Už ja mnohým iným sa prihodilo, že sa pri prenasledovaní dostali k hradbám bližšie, ako bolo treba, takže museli ustúpiť so stratami a to isté sa prihodilo aj teraz. Keďže ich ostreľovali z veží, boli nútení celkom bez poriadku sa stiahnuť a chrániť sa pred strelami. Teraz urobili Olynťania výpad s jazdou, ktorej prišli na pomoc aj ich peltasti, nakoniec vyrazili aj hopliti a vrhli sa na dokonale zmätený lacedemonský šík. V tom boji padol aj Teleutias. Hneď nato ustúpila aj jeho družina, nikto sa nestaval na odpor, ale všetci sa dali na útek, jedni do Spartolu, iní do Akantu, ďalší do Apollonie, väčšina však do Poteidaie. A ako každý utekal na inú stranu, tak ich aj nepriatelia prenasledovali každý iným smerom a pritom pobili veľmi mnoho ľudí, všetkých, čo boli vo vojsku bojaschopní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tvrdím, že z takých pohrôm by sa mohli ľudia poučiť najmä v tom, že v hneve sa nemajú trestať ani otroci, lebo rozhnevaní páni páni utrpeli väčšie zlo, než spôsobili; útočiť na protivníka v hneve a nie s rozvahou, je základná chyba. V hneve totiž konáme celkom neobozretne, naproti tomu pri rozvážnom konaní neprihliadame iba na to, aby sme neutrpeli vlastnú škodu, ale aby sme čo najviac uškodili nepriateľom.

Keď sa Lacedemončania dozvedeli o tej udalosti, poradili sa a rozhodli, že treba poslať veľké vojsko, aby sa sebavedomie víťazov znížilo a aby všetko doterajšie úsilie nevyšlo nazmar. Po tomto rozhodnutí poslali ako veliteľa kráľa Agesipolida a s ním tridsať Sparťanov – podobne ako poslali Agesilla do malej Ázie. Nasledovalo ho aj mnoho dobrovoľníkov z perioikov, sami vznešení a zaslúžili muži, ako aj cudzinci z kruhu takzvaných chovancov a nemanželskí synovia Sparťanov, urastení mládenci, ktorí mali všetky prednosti, aké im poskytla spartská výchova. Tiahli s nimi aj dobrovoľníci zo spojeneckých miest, aj tesálski jazdci, ktorí chceli pred Agesipolidom ukázať svoje schopnosti, aj Amyntas a Derdas- ba ešte ochotnejšie ako predtým. Takto vyzbrojený tiahol Agesipolis proti Olyntu.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takže Agesilaos prišiel o svojho brata a Sparta o ďalšieho schopného vojvodcu, ktorý bol rovnako zdatný a aj obľúbený ako napríklad Derkylidas. Xenofon, ale nebol Tukydidom a teda isté jeho postrehy a opisy istých udalostí neboli precízne a preto napríklad opis, kde opisuje, že sa rozprávalo, že Derdas zabil asi osemdesiat jazdcov, by u Tukydida nikdy nebol spomenutý. Tukydides by si ten opis overil a napísal by, že Derdas zabil asi osemdesiat jazdcov, no nikdy nie, že sa o tom rozprávalo. A aj opis toho, že Teleutias konal v hneve by u Tukidida pravdepodobne neprešiel a asi by ani nevyvodil z tej situácie podobný záver. Môj názor je ten, že porážku Lacedončanov a smrť Teleutia nespôsobil jeho hnev, ale podcenenie nepriateľa a nesúrodé poslanie síl na pomoc svojim peltastom, ktorí boli zaskočení protiútokom pri prenasledovaní olyntských jazdcov, čo sa Lacedemončanom v poslednej dobe už nejako často stávalo.

V ďalšej časti vám opíšem činnosť Agesilaa vo veci Fliunta a ako pokračoval Agesipolis v roku 380 p. n. l. proti Olyntu. Opätovne si zaspomíname na isté miesta, kde bol pred viac ako štyridsiatimi rokmi Brasidas, syn Telidov a Tukydides, syn Olorov. A opätovne sa rozlúčime s ďalším spartským kráľom.

Alojz Bogric

Alojz Bogric

Bloger 
  • Počet článkov:  186
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Kto nepozná minulosť, nepochopí súčastnosť a nebude vedieť, čo ho môže čakať v budúcnosti. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaPolitika

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu