reklama

Grécke dejiny – piata kniha – víťazstva a porážky Lacedemončanov v Grécku – šiesta časť.

V minulej časti som vám opísal, ako sa poslanci z Akantu a Apollonie sťažovali na Olynťanov a ich snahy o hegemóniu v tejto oblasti a postup lacedemonských úradov. Na scénu prídu dvaja spartskí bratia o ktorých sme už mohli čítať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V dnešnej časti vám prostredníctvom prekladu Xenofonovej knihy Hellenika od Júliusa Špaňára, ktorý ju nazval Grécke dejiny opíšem, ako ďalej postupoval Foibidas a čo urobil v Tébach. Porušil ďalšiu zásadu, ktorou sa Lacedemončania riadili a poväčšine ju rešpektovali. Aj keď sa tento krok, ktorý podnikne, bude zadať rozumný a správny, bude to porušenie zmluvy s perzským kráľom a záruk, ktoré dali ostatným mestám v Grécku a na maloázijskom pobreží. Tu je vidno, že aj taký veliteľ Sparťanov sa musí čo to učiť politike. Je veľké umenie byť politikom a vojenský veliteľ to málokedy zvládne, ak jedná voči cudzím civilistom iných štátov tak, ako voči svojim a nepriateľským vojakom. Tomu jednaniu sa lacedemonský veliteľ neučil a preto sa tým krokom zo záchrancov Grécka a mesta, ktoré jednalo spravodlivo stalo mesto, ktoré potláčalo slobodu a bolo nespravodlivé, aj keď sa to spočiatku javilo jasné a prospešné, nakoniec to nebude také jednoduché a jasné, aj keď si osloboditelia svojho mesta budú musieť pomôcť ľsťou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Medzi časom Foibidas zhromáždil Eudamidových oneskorencov a dal sa s nimi na pochod. Keď prišli pred Téby, utáborili sa mimo mesta okolo gymnasia. V tom čase sa medzi Tébanmi odohrával mocenský boj a na ich čele stáli ako polemarchovia Ismenias a Leontiades, dvaja protivníci, z ktorých každý bol vodcom svojich stúpencov. Ismenias z nenávisti voči Lacedemončanom nechcel vonkoncom prísť do styku s Foibidom, naproti tomu Lentiades sa k nemu správal nesmierne zdvorilo a keď sa s ním bližšie zoznámil, povedal mu:

„Foibidas, v tento deň môžeš poukázať svojej vlasti najväčšie služby. Ak ma chceš so svojimi hoplitmi nasledovať, zavediem ťa na akropolu. Ak sa to stane, môžeš si byť istý, že Téby budú celkom v moci Lacedemončanov a nás, vašich priateľov. Pravda, ako vidíš, teraz bolo verejne vyhlásené, aby sa nikto z Tébanov nezúčastnil s tebou na výprave proti Olynťanom. Ak však ten plán uskutočníš s nami, ihneď s tebou pošleme veľa hoplitov a veľa jazdcov, takže budeš môcť s veľkým vojskom pomôcť bratovi a kým on sa pripravuje na dobytie Olyntu, ty si podrobíš Téby, mesto oveľa väčšie ako Olyntos.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď Foibidas počul tie slová, dostal dobrú náladu; túžil totiž po nejakom skvelom čine oveľa väčšmi ako po obyčajnom živote, lebo nepôsobil práve dojmom muža, ktorý sa dá viesť rozumnými úvahami, alebo len zdravým rozumom. Keď súhlasil s plánom, Leontiades mu kázal vydať sa na pochod, lebo bol už pripravený odísť a doložil:

„Až nastane vhodná chvíľa, prídem k tebe a sám ťa povediem.“

Medzi tým čo rada zasadala v strloradí na námestí, lebo ženy slávili Tesmoforie na Kadmei – bolo to v lete na poludnie a ulice boli pusté- Leontiades sa prihnal na koni k Foibidov, prikázal mu obrátiť sa a viedol ho priamo na akropolu. Tam Foibida a jeho mužstvo zastavil, odovzdal mu kľúč od brány a zdôraznil mu, aby nikoho nepúšťal na akropolu bez jeho príkazu a ihneď sa odobral na zasadanie rady. Keď ta prišiel, povedal:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Mužovia, nebuďte skľúčení, že Lacedemončania majú obsadenú akropolu, lebo vyhlasujú, že neprišli s nepriateľskými úmyslami, pokiaľ nikto netúži po vojne. Mne však ako polemarchovi dovoľuje zákon zatknúť každého, kto spácha zločin hodný trestu smrti a preto zatýkam tu prítomného Ismenia, ktorý podnecuje k vojne. Stotníci, vstaňte so svojími vojakmi, chyťte ho a odveďte na dohovorené miesto.“

Do veci zasvätení boli na mieste, poslúchli a zatkli Ismenia. Tí z prítomných, čo nevedeli o tomto pláne a patrili k Leontiadovým protivníkom, čiastočne ihneď utekali von z mesta zo strachu pre popravou, niektorí však odišli najprv domov. Len čo sa rozchýrilo, že Ismenias je väznený v Kadmei, odišlo asi tristo Androkleidových a Ismeniových stúpencov do Atén.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po týchto udalostiach si zvolili namiesto Ismenia iného polemarcha a Leontiades sa ihneď odobral do Lacedemona. Tam zistil, že efori a väčšina občanov sa hnevajú na Foibida, lebo neurobil to, čo mu úrady nariadili. Agesilaos však vyhlásil, že Foibidas si zasluhuje trest, ak jeho činnosť spôsobila Lacedemonu škodu, ak však spôsobila úžitok, tak vraj existuje starobylá zásada, že v takých prípadoch môže vojvodca konať podľa vlastného rozhodnutia. A doložil, že treba prihliadať na to, či to, čo bolo vykonané je užitočné, alebo škodlivé. Potom Leontiades predstúpil pred členov snemu a predniesol takúto reč:

„Lacedemončania! Skôr ako sa toto všetko stalo, sami ste hovorili, že Tébania sa k vám správajú nepriateľsky; videli ste totiž, že priateľsky sa správajú voči vašim protivníkom, ale nepriateľsky voči vašim priateľom. Nezdráhali sa ísť spolu s vami do boja proti demokratom v Pireu, vaším najväčším nepriateľom? Vari nezačali vojnu proti Fókom( viď záver tretej knihy o tom, ako Opuntskí Lokrovia vyberali dane od vazalov Fókov- pozn. A.B.), lebo videli, že sú vám naklonení? Aj s Olynťanmi uzavreli spojenectvo, hoci vedeli, že ste išli bojovať proti ním. V minulosti ste vždy s napätím očakávali, kedy budete počuť, že Tébania sa násilím zmocnili Boiótie. Keďže sa to teraz stalo, nemusíte sa Tébanov báť, ale stačí poslať len stručný odkaz, aby sme vám v Tébach splnili všetky vaše želania, pravda, ak sa vy postaráte o nás, ako my o vás.:

Keď si Lacedemončania túto reč vypočuli, rozhodli sa strážiť tébsku akropolu tak, ako bola obsadená a Ismenia postaviť pred súd. Potom poslali troch lacedemonských sudcov a zo spojencov po jednom sudcovi z každého, i z malého i z veľkého štátu. Len čo sa súd zišiel, ihneď bola podaná obžaloba proti Ismeniovi: Že je naklonený barbarom, že sa stal priateľom perzského miestodržiteľa, čím škodí Grécku, že prijal časť peňazí od perzského kráľa a že on a Androkleidas majú najväčšiu vinu na všetkých nepokojoch v Grécku. Ismenias sa obhajoval proti všetkým týmto obvineniam, nepodarilo sa mu však presvedčiť súd o tom, že svojou činnosťou sledoval veľkolepé a ľstivé plány. Bol preto odsúdený a popravený. Leontiadoví stúpenci potom ovládali Téby a podporovali Lacedemončanov ešte väčšmi ako sa to od nich žiadalo.“

Takže Ismenias bol popravený za svoje zrádcovské konanie. O to by ani nešlo a aj to schvaľujem, ak by predtým Foibidas neurobil krok, ktorý priamo porušil Antalkidovu mierovú zmluvu a ak by mu to Lacedemončania neschválili. V budúcnosti zo strany Agesilaa bude ešte jeden taký lapsus a ten zavŕši mieru nespravodlivosti, tak ako obsadenie tébskej akropoly ju začalo. To že bol Foibidas zavedený tébskym polemarchom Leontiadom ich neospravedlňuje a v súbehu s inými, už skôr urobenými krokmi sa ocitnú na prahu vyhladenia a zabudnutia.

V ďalších častiach opisu tejto knihy vám sprostredkujem pokračovanie vojny s Olyntom.

Alojz Bogric

Alojz Bogric

Bloger 
  • Počet článkov:  186
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Kto nepozná minulosť, nepochopí súčastnosť a nebude vedieť, čo ho môže čakať v budúcnosti. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaPolitika

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu