reklama

Grécke dejiny – piata kniha – víťazstva a porážky Lacedemončanov v Grécku - štvrtá časť.

Dobytie Mantineie je ďalšie pokračovanie knihy Xenofonovej Grécke dejiny od prekladateľa Júliusa Špaňára v ktorej vám priblížim konanie Lacedemončanov v Grécku po uzavretí mieru medzi Grékmi a Peržanmi nazvanom aj Antalkidov mier.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Tí ktorí pravidelne čítajú moje články, tak vedia, že som „sparťanofil“, avšak od istého času ma obdiv voči Lacedemončanom pomaly, ale isto opúšťa. Ak Lacedemon bojoval za slobodu Grékov, ak uvoľňoval z vazalstva Atén iné mestá a štáty, ak čestne zápolil aj so silnejším protivníkom za morálku, cnosť a zákonnosť, tak som s hrdosťou písal riadky týchto článkov, lebo sám som sa s ich počínaním stotožňoval. Avšak keď začali Lacedemončania na radu Alkibiada vyberať dane, keď Lysandros do Sparty priniesol zlato, striebro a tým túžbu po bohatstve, tak ma obdiv k ním pomaly ale isto prechádzal. Mohli ste to v skorších článkoch aj postrehnúť. Ako sám Plutarchos písal, ich cnosťou bola chudoba, no nie chudoba ducha, či tela, ale chudoba túžby po luxusu a mamonu. Ich cnosťou bolo to, že to čo mali im plne stačilo a netúžili mať viac. Jediná výnimka túžby mať viac bola v tom, že túžili mať viac sily, statočnosti, odvahy, morálky, čestnosti a cnosti. Tieto „úchylky“ im Lykurgos dovolil a oni sa s jeho víziou stotožnili. Avšak ďalšie kapitoly tohto diela to úplne otočia a z čestného Lacedemonu sa stanú druhé Atény.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V dnešnej časti vám opíšem ako sa Lacedemončania postupne vysporiadavali s okolitými štátmi, ktoré im neboli oporou a ktoré im doslova a do písmena podrážali nohy a marili ich úsilie. No, podľa môjho názoru, nejednali správne a hlavne ak sa rozhodli trestať a bez súdu. „Keďže toto všetko sa odohrávalo podľa želania Lacedemončanov, rozhodli sa potrestať všetkých spojencov, ktorí sa vo vojne zachovali voči ním nepriateľsky a svoju náklonnosť väčšmi prejavovali protivníkom, ako Lacedemončanom a pre budúcnosť ich urobiť neškodnými. Najprv poslali poslov k Mantinejčanom s rozkazom, aby strhli hradby, čo odôvodňovali tým, že v opačnom prípade by nemohli mať k ním dôveru a museli by sa obávať, aby neprešli k nepriateľom. Pozorovali vraj, že Mantinejčania za vojny medzi Lacedemonom a Argom posielali Argejčanom obilie, hoci išlo o lacedemonských nepriateľov a že niekedy ani s Lacedemončanmi nešli do boja pod zámienkou, že musia zachovávať pokoj zbraní, lebo je sviatok; kedykoľvek však prišli, slúžili ledabolo. Takisto je vraj Lacedemončanom dávno jasné, že každý ich úspech vyvoláva v Mantinejčanoch len závisť, kým naproti tomu sa zasa tešia z ich neúspechu. Okrem toho sa vraj skončila aj platnosť zmluvy s Mantinejčanmi, ktorá bola uzavretá po bitke pri Mantinei na tridsať rokov. Keďže Mantinejčania nechceli strhnúť hradby, vyhlásili im Lacedemončania vojnu. Agesilaos však požiadal štát, aby nemusel veliť tej výprave, pričom poukazoval na to, že mesto Mantineia preukázalo mnohé služby jeho otcovi v messenských vojnách. Tak prevzal velenie nad vojskom Agesipolis, hoci jeho otec, Pausanias, udržiaval priateľské styky s predstaviteľmi ľudu v Mantinei. Len čo ta vtrhol, hneď začal pustošiť územie. Keďže ani vtedy sa nedali Mantinejčania prinútiť, aby strhli svoje hradby, prikázal kopať priekopu okolo mesta, pričom polovica vojakov so zbraňami zaujala postavenie na ochranu pracujúcich, kým druhá polovica pracovala. Keď bola priekopa vykopaná, mohol dať už bez nebezpečenstva postaviť múr okolo mesta. Dozvedel sa, že v meste sú veľké zásoby obilia, lebo predchádzajúci rok bol veľmi bohatý na dobrú úrodu a okrem toho si uvedomil, aké ťažkosti môžu nastať, ak bude musieť zaťažovať vlastný lacedemonský štát a spojencov nákladmi na túto výpravu, preto dal zahradiť dosť veľkú rieku, ktorá pretekala mestom. Po zahradení rieky začala voda stúpať nad základy domov a hradieb. Keďže tým spodné tehly zmäkli od vlhka a nemohli už udržať horné rady tehiel, najprv sa zjavili trhliny v múre a potom sa začal múr naklaňať. Nejaký čas sa obyvatelia pokúšali podopierať múr drevenými kolmi a tak chceli zabrániť pádu veže. Keď sa však predsa museli vzdať boja proti vode, zmocnili sa ich obavy, že by hradobný múr sa mohol zrútiť na niektorom mieste a sami by sa dostali do zajatia, preto súhlasili, že hradby strhnú. Teraz však Lacedemončania vyhlásili, že s nimi uzavrú mier len pod podmienkou, že celkom opustia svoje mesto s usadia sa v oddelených dedinách. Mantinejčania, ktorí videli svoje ťažké postavenie súhlasili aj s touto podmienkou. Teraz sa však stúpenci Argejčanov a predstavitelia ľudu obávali, že budú popravení; ale Agesipolidov otech svojho syna presvedčil, aby šesťdesiatim z nich zaručil bezpečný odchod z mesta. Na oboch stranách cesty cesty, počínajúc mestskou bránou stáli Lacedemončania s oštepmi v ruke a prizerali sa ako odchádzajú. A hoci ich ako nepriateľov nenávideli, predsa sa skôr zdržali násilia na nich ako mantinejskí aristokrati. Toto musí byť spomenuté ako pozoruhodný dôkaz vynikajúcej disciplíny. Potom boli strhnuté hradby a Mantineia bola vysídlená do štyroch oddelených dedín, v ktorých Mantinejčania žili ako za starých čias. Spočiatku boli roztrpčení, že museli zbúrať už postavené domy a stavať nové. Keďže však teraz majitelia pozemkov bývali bližšie pri svojich majetkoch, ktoré ležali okolo dedín a keďže mali opäť aristokratickú ústavu a zbavili sa nepohodlných demagógov, napokon sa z tých skutočností tešili. Lacedemončania k ním posielali nie jedného veliteľa žoldnierov pre všetky štyri dediny spolu, ale pre každú dedinu zvlášť. A z jednotlivých dedín oveľa ochotnejšie stavali príslušný oddiel vojska ako predtým v časoch demokracie. Takto sa to skončilo s Mantineiou a ľudia si z toho mohli vziať aspoň ponaučenie, že nikdy sa nemá viesť rieka opevneným mestom.“ V ďalšej časti vám opíšem počiny ďalších mestských štátov voči Lacedemonu a počin Akantu a aj Lacedemonu voči Tébam.

Alojz Bogric

Alojz Bogric

Bloger 
  • Počet článkov:  186
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Kto nepozná minulosť, nepochopí súčastnosť a nebude vedieť, čo ho môže čakať v budúcnosti. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaPolitika

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu