Spomeňte si napríklad na Lechai a na vystriedanie Tibrona v Malej Ázii Derkylidom a po jeho návrate do Sparty a jeho potrestanie eformi. Lacedemončania popri strate vojensky schopného, ale necitlivého veliteľa prišli aj o veľa iných spojeneckých vojakov.
V dnešnej časti vám opíšem, vďaka prekladu Júliusa Špaňára Xenofonovho diela Grécke dejiny, ako Lacedemončania podporili oligarchov ostrova Rodos a postupy ďalších lacedemonských veliteľov a protiakcie Aténčanov a ich veliteľa Trasybula, ktorý excelentným postupom zmieril dovtedajších vzájomných nepriateľov a naklonil si ich na stranu Atén a akým spôsobom získal aj niektoré maloázijské mestá. Ale aj na strane aténskych vojakov je nedisciplinovanosť a taktiež na to doplatí aj taký veliteľ ako Trasybulos, ktorý bol v Aténach veľmi ctený a vážili si ho aj nepriatelia.
„Keď v tom čase prišli do Lacedemona Roďania, ktorých demokrati vyhnali z ostrova, začali vysvetľovať, že sa nemožno nečinne pozerať na to, ako si Aténčania podrobili Rodos a tým získali veľkú moc. Lacedemončania si uvedomili, že ak tam budú vládnuť demokrati, pripadne celý ostrov Aténčanom, ak však aristokrati, tak zase im Lacedemončanom a preto vystrojili osem lodí pre rodských vyhnancov a za veliteľa ustanovili Ekdika. Na týchto lodiach poslali aj Difrida s rozkazom, aby prešiel do Malej Ázie, udržal na lacedemonskej strane tie mestá, ktoré otvorili brány Tibronovi, aby zhromaždil vojsko, ktoré sa zachránilo a ak by mohol, aby naverboval iné a pokračoval vo vojne proti Strutovi. Difridas plnil tie rozkazy a okrem iných úspechov sa mu podarilo zajať aj Strutovho zaťa Tigrana s manželkou, ktorí vycestovali do Sárd. Za ich prepustenie dostal vysoké výkupné, takže odvtedy mal prostriedky na vyplácanie žoldu. Bol to muž všeobecne obľúbený, ako Tibron, ale ako veliteľ bol disciplinovanejší a energickejší; nikdy sa nedal ovládať telesnými záľubami, ale vždy sa plne venoval tej úlohe, ktorou sa práve zaoberal.
Keď Ekdikos priplával ku Knidu a dozvedel sa, že demokrati na Rode majú všetko vo svojej moci, že sú pánmi na zemi a na mori a že ovládajú more s dvojnásobným počtom trojveslíc, ako mal on, pokojne vyčkával na Knide. Len čo si Lacedemončania uvedomili, že Ekdikos je vojensky prislabý, než aby mohlo pomôcť priateľom, rozkázali Teleutiovi, aby so svojimi dvanástimi loďami, ktoré mal v zálive pri Achai a pri Lechai, oboplával Peloponéz a spojil sa s Ekdikom, poslal ho domov, postaral sa o tých, ktorí chcú byť ich priateľmi a podľa možnosti spolu s nimi spôsoboval nepriateľovi škody.
Keď prišiel Teleutias na Samos, dostal tam ďalšie lode, potom priplával na Knidos, kým Ekdikos sa vrátil do Lacedemona. Potom Teleutias zamieril na Rodos s loďami, ktorých počet sa medzitým zvýšil na dvadsaťsedem. Cestou stretol Filokrata, syna Efialtovho, ktorý sa práve plavil s desiatimi trierami z Atén na Cyprus, aby sa spojil s Euagorom, ale Teleutias zajal všetky jeho lode. Tak si obe strany vlastne vymenili úlohy; totiž Aténčania ktorí nažívali v priateľstve s perzským kráľom, posielali spojeneckú pomoc Euagorovi, ktorý viedol vojnu proti perzskému kráľovi a Teleutias, kým Lacedemončania viedli vojnu proti perzskému kráľovi, zajal lode, ktoré boli poslané do vojny práve proti tomu istému kráľovi. Teleutias sa vrátil na Knidos, predal svoju korisť, potom zamieril opäť na Rodos a podporoval tam lacedemonských prívržencov.
Aténčania sa nazdávali, že si Lacedemončania chcú znova vybudovať námornú moc a preto vyslali proti ním Trasybula zo Steirie so štyridsiatimi loďami. Trasybulos vyplával, ale cestou upustil od plavby na Rodos, pretože bol presvedčený, že by nebolo preňho ľahké potrestať Lacedemončanov, lebo ovládajú opevnenie a pokiaľ tam je ešte Teleutias, aby im poskytol spojeneckú pomoc. Okrem toho bolo podľa neho nepravdepodobné, že by priatelia Aténčanov podľahli svojim nepriateľom, lebo majú vo svojej moci mestá, je ich oveľa viac a dokonca už zvíťazili v boji. Namiesto toho odplával do Helespontu a keďže tam nikde nenarazil na nepriateľa, bol presvedčený, že by mohol pre štát vykonať niečo užitočné. Tak zmieril najprv Amedoka, kráľa Odrysov, so Seutom, pánom morských brehov (ten bol kráľom tráckych Odrysov – pozn. A.B.) - vedel totiž o ich spore – a z oboch urobil priateľov a spojencov Aténčanov; domnieval sa, že ak oni budú priateľmi, aj grécke mestá ležiace na tráckom pobreží sa priklonia k Aténčanom. Keďže sa okolnosti priaznivo vyvíjali pre neho aj v maloázijských mestách, lebo perzský kráľ bol na strane Aténčanov, Trasybulos odplával do Byzantia a prenajal tam vyberanie desiatku od lodí, ktoré prichádzali z Čierneho mora. Okrem toho zmenil byzantskú ústavu z oligarchie na demokraciu, ale byzantský ľud vonkoncom nemal radosť z toho, že je v meste tak veľa Aténčanov.
Len čo to urobil a získal si priateľstvo Kalchedončanov, odplával z Helespontu. Na Lesbe zistil, že všetky mestá, okrem Mytilény, sú naklonené Lacedemončanom. Nezaútočil hneď na nijaké z nich, ale najprv si v Mytiléne postavil vojsko zo štyristo hoplitov, ktorých viezol na svojich lodiach, ďalej z priateľov Aténčanov, ktorí boli vyhnaní z ostatných miest a uchýlili sa do Mytilény a napokon z najudatnejších Mytilenčanov. Všetkým voľačo sľúbil; Mytilénčanom, že budú mať nadvládu nad celým Lesbom, ak sa mu podarí dobyť nepriateľské mestá na Lesbe; vyhnancom, že sa budú môcť všetci vrátiť do svojich domovov, ak budú spoločne postupovať proti každému mestu; nakoniec námorníkom sľúbil veľa peňazí, ak získajú Lesbos pre Atény ako spriatelený ostrov. Takto ich povzbudzoval , potom zoradil do bojového šiku a viedol ich proti Metymne.
Keď sa Terimachos, ktorý tam práve vtedy bol veliteľom Lacedemončanov, dopočul, že proti nemu postupuje Trasybulos, postavil sa na čelo svojich námorníkov, ktorých posilnil Metymňanmi a mytilénskymi vyhnancami, čo tam práve nachádzali a vyrazil k hraniciam proti nemu. Nastal boj. Terimachos v ňom padol a veľa mužov bolo zabitých na úteku. Trasybulos získal niektoré mestá na svoju stranu, ale tie, ktoré k nemu neprešli, nechal spustošiť, aby z koristi vedel vyplatiť svojich vojakov; potom sa ponáhľal na Rodos a aby aj tam vojakov čo najviac povzbudil, vymáhal peniaze aj z iných miest a takto prišiel až k Aspendu, kde zakotvil v ústi rieky Eurymedon. Hoci už Trasylos dostal od Aspeňďanov peniaze, predsa si dovolili jeho vojaci na vidieku drancovať; to Aspeňďanov rozhnevalo, v noci ho prepadli a zabili v jeho stane.
Takýto koniec mal Trasybulos, ktorý požíval všeobecnú vážnosť ako vinikajúci muž. Aténčania si zvolili namiesto neho Agyrrhia a poslali ho k lodiam. Medzitým sa Lacedemončania dozvedeli, že Aténčania v Byzantiu prenajali vyberanie desiatku za tovar z Čierneho mora, že ovládajú Kalchcedon a že aj ostatné mestá pri Helesponte sú na ich strane, lebo Farnabazos bol aténskym priateľom. Preto sa rozhodli podniknúť protiopatrenia.. Derkylidovi nemohli nič vyčítať, no napriek tomu Anaxibios, ktorému boli priateľsky naklonení efori, dosiahol, že sám odplával ako nový veliteľ do Abydu. Sľúbil, že ak dostane potrebné prostriedky a lode, povedie vojnu proti Aténčanom tak energicky, že ich pomery v Helesponte sa zvrtnú v ich neprospech.
Lacedemončania poslali teda Anaxibia s troma trierami a s peniazmi, za ktoré mal získať asi tisíc žoldnierov. Keď Anaxibios prišiel do Abydu, zhromaždil na pevnine žoldnierske vojsko, násilím odtrhol aiolských miest od Farnabaza a previedol ich na svoju stranu, potom sa obrátil proti mestám, ktoré podnikali vojenské výpravy proti Abydu, tiahol ich územím a pustošil ho. Ku svojim trom lodiam pripojil ešte ďalšie tri, ktoré úplne obsadil mužstvom z Abydu a privádzal do prístavu každú loď Aténčanov, alebo ich spojencov, ktorú zajal na mori. Len čo sa to Aténčania dozvedel, tu zo strachu, že prídu o všetko, čo Trasybulos dosiahol pri Helesponte, poslali proti Anaxibiovi Ifikrata s ôsmimi loďami a asi tisícdvesto peltastmi; väčšina z nich slúžila pod ním už v Korinte. Keď však Argejčania urobili z Korintu Argos, vyhlásili, že ich už nepotrebujú; Ifikrates totiž dal popraviť niekoľko Korinťanov, ktorí nadŕžali Argejcom. Po tomto sa vrátil späť do Atén a práve vtedy bol doma. Keď prišiel na Chersonesos, vojna medzi ním a Anaxibiom pozostávala len zo vzájomných lúpeživých výprav. Po čase Ifikrates zistil, že Anaxibios odišiel so svojimi žoldniermi, s Lacedemončanmi svojho sprievodu a s dvesto abydskými hoplitmi do Antandru. Keďže zároveň počul, že Anaxibios získal Antandros pre priateľstvo s Lacedemonom, domnieval sa, že Anaxibios tam zanechá svoju posádku a odvedie Abyďanov späť. A tak sa Ifikrates presunul v noci cez Helespont ta, kde je abydské najpustejšie, vystúpil do hôr a vojakov postavil do úkrytu. Lodiam, ktoré ho priviezli, dal rozkaz za svitania plávať nahor pozdĺž Chersonesu, aby to vyzeralo, že sa plaví ako zvyčajne vyberať peniaze. Jeho predpoklad sa splnil, lebo Anaxibios skutočne odtiahol z Antandru, hoci v tento deň sa mu ani obetné znamenia neskončili priaznivo, ale povzniesol sa nad to, pretože postupoval spriateleným územím a do spojeneckého mesta, okrem toho počul od okoloidúcich, že Ifikrates odplával smerom na Prokonnesos a tak tiahol bezstarostnejšie.
Ifikrates sa však nepohol z úkrytu, kým celé Anaxibiovo vojsko nebolo na rovine. Keď sa však Abyďania, ktorí pochodovali na čele, dostali do údolia pri Kremaste, kde ležia ich zlaté bane, kým ostatné vojsko pochodujuce za nimi bolo na strmom svahu a Anaxibios práve začal zostupovať so svojimi Lacedemončanmi, vtedy dal Ifikrates svojim vojakom rozkaz vyraziť z úkrytu a behom zaútočiť na Anaxibia. Anaxibios si uvedomil, že niet nádeje na záchranu, lebo videl svoje vojsko roztiahnuté po celej dlhej a úzkej rokline; tí čo boli vpredu, sotva mu mohli včas prísť na pomoc po strmom svahu a videl zdesenie všetkých keď si uvedomili, že sú v pasci. Tu povedal tým, ktorí stáli v jeho blízkosti:
„Mužovia! Povinnosť mi káže tu zomrieť. Vy sa však zachráňte, ako rýchlo môžete, skôr než začne boj s nepriateľmi.“
Po týchto slovách vzal od svojho nosiča štít a bojoval na svojom mieste, kým nepadol. Pri ňom vytrval iba mladík, ktorého mal rád a asi dvanásť lacedemonských veliteľov, ktorí sa z miest zišli v Abyde, padlo v boji spolu s ním. Ostatní zahynuli na úteku. Nepriatelia ich prenasledovali až k mestu. A z ostatných padlo asi dvesto mužov a z Abyďanov asi päťdesiat hoplitov. Po tomto úspechu sa Ifikrates stiahol späť na Cheronesos.“
Takže Ifikrates opäť s prevahou prevalcoval svojich protivníkov. Vhodná taktika a voľba miesta umožnila jeho peltastom poraziť hoplitov a ostatných, tak ako pri Lechai.
V ďalšom diele prejdeme k opisu udalosti, ktoré Xenofon zaznamenal v piatej knihe.
