reklama

Grécke dejiny-štvrtá kniha-boje Lacedemončanov v rozličných častiach Grécka- deviata časť

V dnešnej časti vám prostredníctvom Xenofonovej knihy, ktorá má v preklade od Júliusa Špaňára názov Grécke dejiny,opíšem predposlednú kapitolu tejto časti knihy a v nej konanie Lacedemončanov, ich protivníkov a perzských satrapov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Túto som nazval - Farnabazos a Konon sa zmocňujú maloázijských miest, pustošia lakónske brehy, Derkylidove protiakcie, Konova obnova aténskych hradieb a činnosť loďstva Lacedemončanov pri Korinte...

V článku o Xenofonovi som uviedol, že do istej doby sa Xenofon držal koncepcie diela, ktorú stanovil Tukydides, avšak potom sa od nej odklonil. V tomto článku sa to plne potvrdí v tom, že sa vrátime o cca 6 rokov naspäť, do doby keď Derkylidas sa na pokyn Agesilaa vrátil do Malej Ázie, aby zvestoval skvelé víťazstvo pri Korinte všetkým gréckym mestám, ktoré oslobodili spod perzskej nadvlády. Agesilaos napriek sľubu sa do Malej Ázie už nevráti, jeho šľachetný čin voči Farnabazovi je už zabudnutý. O Kononovi sme už niekoľkokrát mohli čítať, napríklad v článku o bitke pri Arginusách, kde zahynul lacedemonský veliteľ Kallikratidas a kde Konon preukázal veľký dôvtip a smelosť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„ Taký bol priebeh vojny na súši. Čo sa však dialo súčasne s tými udalosťami na mori a prímorských mestách, o tom porozprávam teraz a síce opíšem len skutočné pamätihodné udalostí a tie, čo nestoja za reč, vynechám.

Farnabazos a Konon po námornom víťazstve nad Lacedemončanmi plavili sa najprv k jednotlivým ostrovom a ku gréckym mestám na pobreží, vyháňali z nich lakónskych miestodržiteľov a upokojovali mestá sľubmi, že nechcú opevňovať akropoly a že im nechajú nezávislosť. Toto vyhlásenie vyvolávalo u nich radosť a chválu a ochotne posielali Farnabazovi priateľské dary. Konon totiž poučil Farnabaza, že ak bude takto postupovať, môže si získať všetky mestá pre seba, ak sa však ukáže, že si ich chce podrobiť, naznačil, že každé z nich je schopné spôsobiť mu veľa starosti a navyše mu ešte bude hroziť nebezpečenstvo, že sa aj Gréci spoja, ak spozorujú taký zámer. Farnabazos sa dal týmito dôvodmi presvedčiť. Skôr ako vystúpil v Efeze na pevninu, odovzdal Kononovi štyridsať trier, s ktorými mal odplávať do Sestu a tam sa s ním stretnúť. Farnabazos si zvolil cestu po pevnine a tiahol pozdĺž pobrežia do svojej satrapie. V čase námornej bitky bol totiž v Abyde jeho starý nepriateľ Derkylidas, ktorý neopustil mesto ako ostatní lacedemonskí velitelia svoje, ale držal Abydos a uchránil ho pre Lacedemončanov. Zvolal Abyďanov a povedal im toto:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Mužovia ! Hoci ste už predtým boli priateľmi nášho štátu, teraz máte možnosť ukázať, že ste dobrodincami Lacedemončanov. Zachovať vernosť v šťastných časoch nie je nič obdivuhodné, ukázať sa však spoľahlivým aj vtedy, keď sa priatelia dostanú do nešťastia, na to sa bude pamätať vždy. Nie je to celkom tak, že sme už beznádejne stratení, keď sme boli porazení v námornej bitke; aj v minulosti, keď Aténčania ovládali more, bol náš štát dosť silný, aby mohol priateľom pomáhať a nepriateľom škodiť. Čím viac sa ostatné mestá od nás odvrátili takisto ako šťastie, o to jasnejšie bude žiariť vaša vernosť. Ak sa však niekto bojí, že tu budeme obliehaní zo zeme i z mora, nech zváži, že grécke loďstvo nie je doteraz na mori, no ak sa barbari pokúsia ovládnuť more, Grécko to nestrpí; ak bude pomáhať samo sebe, tak sa stane aj vaším spojencom.!“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Týmito slovami sa dali nie nedobrovoľne, ale radi prehovoriť a tak priateľsky prijímali do Abydu prichádzajúcich lacedemonských miestodržiteľov a vyzvali aj tých, čo u nich ešte neboli, aby takisto prišli. Len čo sa takto v meste zhromaždilo veľa zdatných mužov, Derkylidas prešiel cez Helespont do Sestu, ktorý leží vo vzdialenosti asi osem stadií presne proti Abydu. Okrem toho zhromaždil všetkých, ktorí dostali od Lacedemončanov pôdu na Chersonese, ako aj miestodržiteľov, ktorých vyhnali z miest na európskej pevnine; aj tých prijal tvrdiac, že nemusia strácať odvahu, ak zvážia, že dokonca aj v Ázii, ktorá oddávna patrí perzskému kráľovi, jestvujú ešte neveľké mestá Temnos, alebo Aigy, ale aj iné mestá, ktorých obyvatelia sa tam môžu udržať a pritom nie sú poddaní perzskému kráľovi. A doložil:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Napokon, poznáte vari pevnejšie a nedobytnejšie mesto, ako je Sestos? Kto by ho chcel dobyť, musí mať aj loďstvo, aj pozemné vojsko.“

Týmito slovami sa mu podarilo dosiahnuť, že ani títo celkom nepodľahli strachu a zdeseniu.

Keď Farnabazos našiel Abydos a Sestos v takej nálade, dal im oznámiť, že začne proti ním vojnu, ak nevyženú Lacedemončanov. Obyvatelia týchto miest však neposlúchli a preto nariadil Kononovi, aby im zabránil vyplávať na more, kým on sám pustošil abydské územie. Keďže však nedosiahol svoj cieľ a nepodrobil si ich, stiahol sa na svoje územie a Kononovi prikázal získať pre nich mestá pri Helesponte a aby do jari pripravili čo najväčšie loďstvo. Hneval sa totiž na Lacedemončanov za to, čo si od nich musel vytrpieť a najtúžobnejšie zo všetkého si želal vpadnúť na ich územie a podľa svojich síl sa im pomstiť. Za týchto vojnových príprav prešla zima.

Keď nastala jar, Farnabazos obsadil mužstvom veľa lodí, k tomu si ešte najal oddiel žoldnierov a sprevádzaný Kononom sa plavil medzi ostrovmi až k Melu, odkiaľ zamieril k Lacedemonu. Najprv pristál vo Ferách a spustošil tamojšie územie, potom vystúpil inde na pevnine a aj tam pustošil, čo mohol.

Keďže nedostatok prístavov v tejto krajine, ďalej účinne obranné opatrenia ako aj nedostatok potravín v ňom vzbudzovali strach, rýchlo sa obrátil a na spiatočnej ceste zakotvil vo Foinikunte, prístave na ostrove Kytera.

Kyterčania, ktorí ovládali mesto, zo strachu pred násilným obsadením mesta opustili hradby, Farnabazos im však dovolil na základe zmluvy o prímerí slobodne odísť do Lakónie, sám dal opraviť kyterské hradby, obsadil ich posádkou a Aténčana Nikofema zanechal ako veliteľa na Kytere. Potom priplával na korintský Istmos, nabádal spojencov, aby udatne bojovali ďalej a preukázali vernosť perzskému kráľovi, nechal im všetky peniaze, čo mal pri sebe a odplával domov. Pred jeho odchodom sa Konon ponúkol, že ak mu Farnabazos ponechá loďstvo, zadováži si z ostrovov všetko, čo bude potrebovať, pristane vo vlasti a pomôže Aténčanom pri znovu výstavbe Dlhých hradieb a pri opevnení Pirea. Ubezpečil ho, že podľa neho už nič nemôže väčšmi zraniť Lacedemončanov.

„Týmto,“ dodal, „sa zavďačíš Aténčanom, ale pomstíš sa Lacedemončanom; zmaríš im totiž výsledok ich najväčších úsilí.“

Keď to Farnabazos počul, ochotne ho poslal do Atén a dal mu ešte peniaze na obnovu hradieb.

Onedlho po svojom príchode do Atén Konon obnovil veľkú časť hradieb, uvoľnil na tú prácu svoje vlastné lodné mužstvo, vyplácal mzdu tesárom a murárom a hradil aj iné náklady, ak boli potrebné. Iné časti hradieb postavili sami Aténčania na vlastné trovy a na obnove hradieb sa dobrovoľne zúčastnili aj Boióťania a iné mestá. Korinťania však použili peniaze, ktoré im nechal Farnabazos na vybavenie lodí, ustanovili Agatina za veliteľa loďstva, s ktorým ovládali morský záliv pred achájskym pobrežím a v okolí Lechaia. Aj Lacedemončania vystrojili proti ním loďstvo, ktorého veliteľom bol Podanemos. No keď zahynul pri nejakom útoku a jeho nástupca Pollis pre zranenie odišiel domov, prevzal velenie nad loďstvom Herippidas. Korinťan Proainos prevzal lode od Agatina a vyprázdnil Rion, ktorého sa potom zmocnili Lacedemončania. Potom Teleutias vystriedal Herippida vo velení nad loďstvom a zasa ovládal záliv.“

V ďalšej časti vám opíšem aké kroky podnikli Lacedemončania, aby eliminovali snahy Farnabaza a tým sa pripravia podmienky pre ďalšiu mierovú zmluvu s perzským kráľom, ktorý je zatiaľ proti Lacedemončanom. Ďalej opíšem ďalšie bojové strety ako na mori, tak aj na ostrovoch a vojnové ľsti bojujúcich strán.

Alojz Bogric

Alojz Bogric

Bloger 
  • Počet článkov:  186
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Kto nepozná minulosť, nepochopí súčastnosť a nebude vedieť, čo ho môže čakať v budúcnosti. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaPolitika

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu