reklama

Grécke dejiny-štvrtá kniha-boje Lacedemončanov v rozličných častiach Grécka- ôsma časť.

Pokračujem druhou časťou konfliktu Akarňanov proti Achájcom s názvom - Akarňania uzatvárajú mier s Achájcami a výprava Lacedemončanov proti Argu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Je to pokračovanie opisu predchádzajúcej časti o bojoch Achájcov a Lacedemončanov proti Akarňanom a ich spojencom z pera Xenofona, syna Gryllovho, ktorý ho nám zanechal pod názvom Hellenika a prekladateľ Július Špaňár preložil pod názvom Grécke dejiny.

Prechádzajúcu časť som ukončil bez svojho zvyčajného záveru, lebo dnešná ôsma časť priamo dejinne a aj obsahovo nadväzuje na tú siedmu. Je tam časová medzera, spôsobená zimou, no tá medzera nebola preklenutá žiadnou udalosťou a teda preto som sa tú minulú časť rozhodol ukončiť bez záveru.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Agesilaos urobí to, čo si predsavzal a čo Achájcom sľúbil. Lacedemonu išlo o to, aby Achájci mali dobrých susedov a bez nejakej zášte a Agesilaov excelentný a hlavne humánny ťah to splní do bodky.

Snaha o hegemóniu a hlavne podcenenie zmyslu Lykurgových zákonov spôsobia aj to, že Lacedemončania naučia svojich protivníkov bojovať. Tak ako to povedal Antalkidas zranenému Agesilaovi, keď ho odnášali z bojiska pri Koronei. To sa ukáže neskôr, keď lacedemonské vojsko bude Tébanmi porážané jedna radosť a prakticky v hocijakej situácii. Ak si pamätáte, zo začiatku mali Lacedemončania u všetkých Grékov veľký rešpekt a ešte aj po Sfakterii si ho udržali. Vďaka Brasidovi, víťazstve pri Tegei, etc. etc..., avšak Sparta bola pomerne malé mesto a dopĺňanie bojových síl neprebiehalo tak rýchlo ako napríklad v Aténach, či v Boiótii. Preto Aténčania aj po strate cca desaťtisícového kontingentu hoplitov na Sicílii sa nemuseli vzdať a obávať sa o svoju existenciu a Boióťania boli zväz jedenástich miest, ktoré boli prírastkovo na tom lepšie ako Lacedemon. Už som to neraz zhodnotil a opísal. Kvôli tomu si myslím, že Agesilaos veľmi rozumne vyriešil susedské spory Achájcov a Akarňanov, aby Sparta nemusela v bojoch strácať cenných vojakov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No dohoda medzi Lacedemonom a Argom spísaná pod patronátom Lichasa v štrnástom roku peloponézskej vojny, po bitke pri Tegei, na päťdesiat rokov, dávno zašla ta tam už po prijatí perzského zlata Argejčanmi a naostro po bitke pri Korinte a tak Lacedemončania budú musieť opäť s Argom bojovať. Agesilaos spred dvoch rokov sa zásobil na úkor Argejčanov, avšak neoslabil ich vojenskú silu a hoci Argos sa neustále vyhováral na posvätné mesiace, teraz mu už výhovorky nepomôžu. Táto akcia proti Argu sa koná v r. 388 p. n. l. A bude ju viesť ďalší lacedemonský kráľ Agesipolis, syn Pausania.

„ Len čo prešla zima a nastala jar, Agesilaos zorganizoval vojenskú výpravu proti Akarňanom, ako to prisľúbil Achájcom. Akarňania sa to dozvedeli – keďže ich mestá sa nachádzali vo vnútrozemí, uvedomili si, že zničenie ich obilia by bolo pre nich takou istou pohromou, ako obľahnutie ich miest – a preto poslali poslov do Lacedemona, uzavreli mier s Achájcami a spojenectvo s Lacedemončanmi. Tým sa skončil akarňanský konflikt.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie prvý krát takto Lacedemončania jednali a naprávali horúce hlavy. Urobia to ešte zopár krát. No či sa im to vráti v dobrom... . V ich prípade asi plne platí, že každý záslužný čin bude po zásluhe potrestaný.

„ Lacedemončania si uvedomili, že by bolo nebezpečné tiahnuť proti Aténčanom, či Boióťanom a za chrbtom si nechať na hraniciach nepriateľský a mocný argejský štát. a preto vypovedali Argu vojnu. Keď sa Agesipolis dozvedel, že má prevziať prevziať velenie vojenskej výpravy a šťastne sa mu skončila obeť za prechod hraníc, odišiel do Olympie a prostredníctvom veštiarne sa spýtal boha, či bude zbožne konať, ak nepríjme Argejčanmi ponúknuté prímerie; Argejčania totiž zámerne posúvali svoje posvätné mesiace z obdobia, ktoré im skutočne prislúchalo na obdobie kedy hrozil vpád Lacedemončanov do ich krajiny. Boh mu dal znamenie, že sa nepreviní proti zbožnosti, ak odmietne neprávom ponúknuté prímerie. Odtiaľ odcestoval ihneď ďalej do Delf a znova sa spýtal Apolona, či aj on má ten istý názor na prímerie ako jeho otec Zeus. Dostal presne takú istú odpoveď. A tak Agesipolis prevzal vojsko z Fliunta, lebo tam sa pre neho zhromažďovalo, kým sám chodil po veštiarňach a nemejskou cestou vpadol na územie Argejčanov. Len čo si Argejčania uvedomili, že ho nebudú môcť zadržať, poslali – ako bolo ich zvykom – dvoch ovenčených hlásateľov, ktorí sa domáhali posvätného prímeria. Ale Agesipolis odpovedal, že sami bohovia vyhlásili tento návrh za nespravodlivý; odmietol prímerie, vpadol na ich územie a spôsobil všade v meste a na vidieku veľké zdesenie a bezradnosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď prvý večer sedel pri jedle na argejskom území, práve v tej chvíli, ako vykonal obeť po jedle, boh zaslal zemetrasenie. Hneď všetci Lacedemončania, počínajúc mužmi vo veliteľskom stane, začali spievať paian na Poseidona; ostatní vojaci očakávali odchod, lebo aj Agis kedysi po zemetrasení odviedol vojsko z Elidy. Agesipolis však vyhlásil, že keby zemetrasenie nastalo vtedy, keď zamýšľal vpadnúť do krajiny, bol by veril, že boh mu v tom chce zabrániť, ale keďže zemetrasenie bolo až po jeho vpáde, pokladá to skôr za povzbudzujúce znamenie. A tak nasledujúci deň vykonal obeť Poseidonovi a viedol svoje vojsko ďalej do krajiny.

Keďže Agesilaos len nedávno podnikol vojenskú výpravu proti Argu, Agesipolis sa vypytoval vojakov, ako blízko k hradbám viedol Agesilaos svoje vojsko, do akej diaľky plienil a pokúšal sa ako zápasník v päťboji Agesilaa vo všetkom ešte väčšmi predstihnúť. Až raz sa prihodilo, že sa vrátil cez hradobné priekopy, lebo ho z obranných veží zasypali kamením; inokedy sa zase stalo, že kým prevážna väčšina argejského vojska vnikla na lakónske územie a preto nebola prítomná, dostal sa k mestským bránam tak blízko, že argejské stráže zatvorili brány a takto vyvreli boiótskych jazdcov, ktorí chceli ustúpiť do mesta, lebo sa obávali, že spolu s Boióťanmi vpadnú do brán aj Lacedemončania a tak sa jazdci museli ukrývať ako netopiere pod hradobnými ochodzami. Ak by náhodou neboli bývali Kréťania na výprave do Nauplie, mnoho mužov a koní by padlo pod ich šípmi. Onedlho potom keď Agesipolis táboril v oblasti Eirkt, udrel do tábora blesk; niektorí vojaci boli zabití, iní zomreli po omráčení. Potom chcel postaviť akúsi pevnosť na zabezpečenie priesmyku, ktorý vedie popri pohorí Kelusa a preto konal obeť; ukázalo sa, že pečeň obetovaného zvieraťa bola znetvorená. Keď sa to stalo, odviedol svoje vojsko späť a rozpustil ho; predsa však spôsobil Argejčanom veľkú škodu, lebo jeho vpád prišiel neočakávane.“

Aj keď Agesipolidov vpád prišiel neočakávané, ale prišiel a to po pomerne krátkej dobe. Porušili tým ďalší z dôležitých zákonov Lykurga. V ďalšej súbežnej časti sa stretneme so starými známymi Farnabazom, Kononom a Derkylidom v čase po námornej bitke pri Knide, ktorá sa udiala v r. 394 p. n. l.

Alojz Bogric

Alojz Bogric

Bloger 
  • Počet článkov:  186
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Kto nepozná minulosť, nepochopí súčastnosť a nebude vedieť, čo ho môže čakať v budúcnosti. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaPolitika

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu