reklama

Grécke dejiny- štvrtá kniha-boje Lacedemončanov v rozličných častiach Grécka- siedma časť.

Achájci požiadali Spartu o pomoc proti Akarňanom, Agesilaove boje v Akarnánii, je pokračovanie knihy Hellenika od Xenofona, syna Gryllovho, ktorú prekladateľ Július Špaňár preložil do slovenčiny pod názvom Grécke dejiny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V dnešnej časti vám opíšem reč Achájcov pred lacedemonským snemom po tom, ako sa do nich pustili Akarňania a ich spojenci. Tá reč svojim obsahom nie je ojedinelá, už niekoľkokrát bola prednesená, menili sa len rečníci. A opíšem vám následnú odpoveď Lacedemončanov a s tým spojený veľmi rozumný krok Agesilaa.

„ Kalydon pôvodne patril Aitólii, ale Achájci ho ovládli a urobili si z Kalydončanov achájskych občanov. Teraz však museli v meste držať svoju posádku, lebo Kalydon bol vystavený útokom Akarňanov, ktorým dokonca pomáhal niekoľko oddielov Aténčanov, Boióťanov a ich spojencov. Achájci pod nátlakom týchto útokov poslali poslov do Lacedemona, ktorí keď tam prišli, vyhlásili, že Lacedemončania s nimi nespravodlivo zaobchádzali a povedali:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„ Lacedemončania ! Kedykoľvek nám rozkážete, ideme s vami do boja a nasledujeme vás, kamkoľvek nás vediete. Vy sa však o nás ani trochu nestaráte, hoci nás obliehajú Akarňania so svojimi spojencami Aténčanmi a Boióťanmi. Za toho stavu by sme im ťažko mohli odolať, ale buď necháme vojnu na Peloponéze a prejdeme s celou našou vojenskou silou cez korintský záliv a budeme bojovať s Akarňanmi a ich spojencami, alebo musíme stoj, čo stoj uzavrieť mier.“

Táto sťažnosť obsahovala skrytú hrozbu určenú Lacedemončanom, že zrušia s nimi spojenectvo, ak im neprídu na pomoc. Na základe tohto vyhlásenia sa efori a snem rozhodli, že je nevyhnutné podniknúť spoločne s Achájcami vojenskú výpravu proti Akarňanom. A tak ta poslali Agesilaa s dvoma oddielmi a s primeranou časťou spojencov; Achájci však tiahli s celou vojenskou silou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Len čo Agesilaos prekročil záliv, všetci Akarňania ušli z vidieka do miest, zahnali dobytok na vzdialené miesta, aby nepadol ako korisť do rúk nepriateľa. Keď sa Agesilaos dostal na hranice nepriateľského územia, poslal poslov do Stratu k akarňanskému spolku s odkazom, že postupne spustoší celé ich územie a nič nebude šetriť, ak nie sú ochotní zrušiť svoje spojenectvo s Boióťanmi a Aténčanmi a ak neprejdú na stranu Lacedemončanov a ich spojencov. Akarňania neposlúchli a tak splnil svoju hrozbu; dôkladne pustošil ich krajinu a nepostupoval pri tom viac ako desať, alebo dvanásť stadií denne. Keďže Agesilaovo vojsko postupovalo tak pomaly, začali sa Akarňania cítiť bezpečne; prihnali svoj dobytok z hôr a úkrytov a obrábali takmer všetky svoje polia. Len čo sa Agesilaovi videlo, že sa nepriatelia učičíkali do pocitu bezpečnosti, tu na pätnásty, alebo šestnásty deň po svojom vpáde vykonal ráno obetu, v ten deň prešiel s vojskom stošesťdesiat stadií a navečer sa dostal k jazeru, pri ktorom mali Akarňania takmer všetok svoj dobytok; ukoristil množstvo stád hovädzieho dobytka, koní a iné stáda rozličného druhu a aj veľa otrokov. Keď sa toho všetkého zmocnil, zostal tam celý nasledujúci deň a dal rozpredať korisť. Medzitým sa tam zjavili mnohí akarňanskí peltasti, ktorí z vrcholku hory hádzali oštepy a strieľali z prakov na Agesilaov tábor nachádzajúci sa na úpätí hory, sami neutrpeli nijaké straty, ale prinútili Agesilaa premiestniť tábor na rovinu, hoci bol práve čas keď si vojsko pripravovalo večeru. Na noc Akarňania odtiahli, Agesilaovi vojaci postavili stráže a ostatní sa mohli uložiť k spánku. Nasledujúci deň Agesilaos s vojskom odtiahol. Keďže lúky a rovina, v strede ktorej ležalo jazero, boli dookola obklopené vrchmi, východ odtiaľ viedol cez úzku roklinu, ktorej svahy obsadili Akarňania. Z vyššie položených miest hádzali oštepy a strieľali šípy, potom postupovali až na úpätie vrchov a tak útočili a znepokojovali lacedemonské vojsko, že nemohlo postupovať. Aj keď hopliti spolu s jazdcami opustili bojový šík a začali prenasledovať útočníkov, nespôsobili im nijaké straty, lebo Akarňania rýchlo ustúpili do zaistených postavení.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Agesilaos usúdil, že za takýchto nepriaznivých podmienok je ťažké dostať sa cez priesmyk a preto sa rozhodol prenasledovať Akarňanov útočiacich na ľavom krídle, hoci ich bolo veľmi mnoho; totiž pohorie na tejto strane bolo pre hoplitov a jazdcov ľahšie prístupné. Medzitým čo konal obete, Akarňania zasypali Lacedemončanov ozajstnou spŕškou kameňov a oštepov, dokonca prichádzali bližšie a mnohých poranili. No len čo dal Agesilaos znamenie na útok, vyrazili hopliti, čo mali za sebou pätnásťročnú služby, zároveň sa rozbehli dopredu jazdci, kým sám Agesilaos postupoval za nimi s ostatným vojskom. Tí Akarňania, ktorí zostúpili z vrchov a zaútočili na Lacedemončanov, rýchlo ustúpili a kým utekali hore do vrchu, mnohí z nich prichádzali o život. Celkom hore na vrchu boli však zoradení v bojovom šíku akarňanskí hopliti a väčšina ich peltastov. Zotrvali tu a, zasypávali nepriateľov šípmi a oštepmi, poraňovali jazdcov a zabili niekoľko koní. Skôr ako by bol nastal otvorený boj s lacedemonskými hoplitmi, obrátili sa na útek a v ten deň ich padlo asi tristo. Nato dal Agesilaos postaviť tropaion. Onedlho potom tiahol krajinou a spustošil a spálil všetko, čo našiel. Na niektoré mestá aj zaútočil, lebo ho k tomu Achájci nútili, ale ani jedno nedobyl. Keďže medzitým sa priblížila jeseň, opustil krajinu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Achájci boli toho názoru, že Agesilaos nič nedosiahol, lebo sa nezmocnil nijakého mesta ani dobrovoľne, ani vojenskou silou a preto ho žiadali, ak už nie je ochotný urobiť nič iné, aby aspoň ostal zostal v ich krajine tak dlho, kým nezabráni Akarňanom zasiať obilie. Odpovedal im, že žiadajú opak toho, čo je užitočné.

„ Ale ja,“ dodal, „ v budúcom lete zamýšľam podniknúť sem novú vojenskú výpravu. Nepriatelia si však o to väčšmi želať mier, čím viac polí osejú.“

Po tých slovách odišiel a postupoval Aitóliou po cestách, po ktorých by bez súhlasu Aitolov nemohlo pochodovať žiadne vojsko. Jeho však nechali prejsť, lebo dúfali, že ich podporí v tom, aby znova získali Naupaktos. Keď dosiahol mys Rion, presunul sa na Peloponéz a tiahol domov. Totiž prechod z Kalydonu na Peloponéz odrezali Aténčania tým, že z prístavu Oiniady robili výpady na svojich triérach.“

Alojz Bogric

Alojz Bogric

Bloger 
  • Počet článkov:  186
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Kto nepozná minulosť, nepochopí súčastnosť a nebude vedieť, čo ho môže čakať v budúcnosti. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaPolitika

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu