Ako som vám v minulej časti naznačil, vďaka opisu od Xenofona, syna Gryllovho, v knihe Grécke dejiny, od Júliusa Špaňára, sa dozvieme o jednom šľachetnom čine kráľa Lacedemonu, Agesilaa voči svojmu terajšiemu nepriateľovi Farnabazovi. Aj keď nám Xenofon ústami Agesilaa povie niečo o momentálnom nepriateľstve, avšak aby ste sa ( hlavne tí, ktorí tu chodíte sporadicky) dokázali lepšie zorientovať v týchto zákulisných ťahoch, vráťte sa trochu do začiatku kníh Xenofona a to tam, kde zaznačil pochod gréckych peloponézskych žoldierov do Perzie v záležitosti Kýra proti svojmu bratovi Artaxerxovi. Kýros, veľký, čestný a korektný spojenec Lacedemončanov v boji zahynul a zo spojencov sa stali nepriatelia. Tu bol kameň úrazu zmeny správania sa Peržanov voči Lacedemončanom a nerešpektovania zmlúv, ktoré inicioval Lichas.
Avšak nebola to len Perzia, ktorá porušovala zmluvy. Ako som už mnohokrát napísal, boli to aj sami Lacedemončania, ktorí nedodržali sľub daný svojími predkami Lykurgovi a tým uvrhli celý Lacedemon do skázy a morálneho rozkladu. Podobne sme to urobili aj my v r. 1989. Lenže ani Aténčania, Tébania a Korinťania za nimi v porušovaní zmluv nezaostávali a je len veľmi málo spojencov, ktorí si ctia dohody potvrdené prísahami.
Ak si spomeneniete na staršie časti opisu vojny od Tukydida a neskôr Xenofona, tak Farnabazos bol vždy korektný spojenec Lacedemončanov a presvedčil o tom aj Kýra. Opak bol Tissafernes, ktorého si opantal Alkibiades. Farnabazova predchádzajúca šľachetnosť nezostane zabudnutá a dostane sa mu aj cti aj keď ako momentálnemu nepriateľovi.
" V tom istom čase žil istý Apollofanes z Kyziku, ktorý bol oddávna Farnabazovým priateľom a vtedy sa spriatelil aj s Agesilaom. Tento sa Agesilaovi ponúkol, že by mu dohovoril stretnutie s Farnabazom, aby rokovali o priateľstve. Agesilaos s jeho návrhom súhlasil a Apollofanes si zaistil prímerie podaním ruky; nato priviedol Farnabaza na dohovorené miesto, kde ho už očakával Agesilaos so svojimi tridsiatimi Sparťanmi.- ležali na zemi v tráve. Farnabazos sa objavil v odeve, ktorý bol bohato zdobený zlatom. Keď mu sluhovia rozprestreli koberce, na ktorých Peržania pohodlne sedávajú, pri pohľade na Agesilaovu jednoduchosť zahanbil sa za svoju hýrivosť a napokon si sadol na zem tak, ako bol. Najprv sa navzájom pozdravili, potom Farnabazos podal Agesilaovi svoju pravicu a tak mu svoju podal aj Agesilaos. Nato začal hovoriť Fanabazos, bol totiž starší:
" Agesilaos a všetci prítomní Lacedemončania! Keď ste bojovali s Aténčanmi, stal som sa vašim priateľom a spojencom. Boli to moje peniaze, ktoré urobili vaše loďstvo silným a na zemi som sám bojoval na koni spolu s vami a prenasledoval som nepriateľov až do mora ( v námornej bitke pri Abydu, hneď prvá kapitola Xenofonových Gréckych dejín – pozn. A.B.). A nemohli by ste ma obviniť, že by som sa bol niekedy k vám, ako Tisafernes, zachoval pokrytecky, či už skutkom, alebo slovom. Ak som vtedy bol takýto, tak teraz sa vašou zásluhou nachádzam v situácii, že sa vo svojej vlastnej krajine nemôžem ani najesť, ak si ako divá zver nepozbieram to, čo zostane po vás. Čo mi otec zanechal, krásne paláce a obory plné stromov a lovnej zveri, z čoho som sa tešil, to všetko teraz vidím alebo povytínané, alebo spálené. Ak teda neviem správne určiť čo je zbožné a spravodlivé, poučte ma aspoň vy, ako sa dá vysvetliť takéto konanie mužov, ktorí vedia preukázať svoju vďačnosť."
Takto hovoril Farnabazos. Všetci tridsiati Sparťania sa pred ním hanbili a mlčali. Po nejakej chvíľke sa ozval Agesilaos a povedal:
" Farnabazos, asi je ti známe, že aj v v gréckych štátoch sú ľudia, ktorí medzi sebou uzatvárajú pohostinné priateľstvá. Kedykoľvek však vzniknú vojny medzi ich štátmi, oni bojujú na strane svojej vlasti a ak to náhoda chce, niekedy sa navzájom aj zabíjajú. Aj my, ktorí práve teraz bojujeme s vašim kráľom, sme teraz nútení pokladať za nepriateľské všetko, čo jemu patrí; nadovšetko však by sme si cenili, keby sme s tebou uzavreli priateľstvo. No keby by si chcel iba vymeniť pánov, nás za perzského kráľa, neradil by som ti to. Teraz však, ak prejdeš k nám, nemusíš sa pred nikým klaňať ani nikoho pokladať za svojho pána, ale môžeš pokojne žiť z plodov svojej zeme. Podľa mňa, sloboda vyváži všetký majetky. No nežiadame od teba, aby si si zvolil slobodu v chudobe, naopak, v spojenectve s nami máš zväčšovať nie kráľovu moc, ale vlastnú tým, že si podrobíš svojich terajších spoluotrokov, takže odteraz budú tvojimi poddanými. Keby si bol zároveň slobodný a bohatý, čo by ti potom ešte chýbalo, aby si bol dokonale blažený? "
" Mám vam teda, " spýtal sa Farnabazos, " celkom otvorene povedať, čo zamýšľam urobiť? "
" To by sa patrilo. "
" Ak kráľ pošle iného veliteľa, " povedal Farnabazos, " a mňa urobí jeho podriadeným, budem chcieť byť vaším priateľom a spojencom. Ak však ponechá hlavné velenie mne – takéto niečo je podľa môjho názoru jednoducho otázka osobnej ctižiadostivosti – tak si musíte uvedomiť, že budem viesť vojnu proti vám podľa svojich najlepších síl. "
Keď to Agesilaos počul, chytil ho za ruku a povedal:
" Kiež by si sa ty, šľachetný muž, s takou povahou mohol stať naším priateľom. Vedz však, že teraz čo možno najrýchlejšie odtiahnem z tvojej krajiny a že v budúcnosti, aj keď bude vojna trvať ďalej, ušetríme teba a tvoj majetok, pokiaľ budeme môcť viesť vojenskú výpravu proti inému nepriateľovi. "
Týmito slovami skončil schôdzku. Farnabazos nasadol na koňa a odišiel, ale jeho syn, ktorého mal s Paripitou, ešte v kvete mladosti, zostal pozadu, pribehol k Agesilaovi a povedal mu:
" Agesilaos, chcel by som s tebou uzavrieť priateľstvo! "
" Súhlasím a prijímam tvoje priateľstvo."
" Maj ho teda na pamäti! " povedal.
A ihneď dal Agesilaovi svoju prekrásnu kopiju. Agesilaos ju prijal, požiadal svojho pisára Idaia o konskú ozdobu a dal ju ako protidar. Nato mládenec vyskočil na koňa na koňa a hnal sa za svojim otcom. A keď za Farnabazovej neprítomnosti jeho brat zbavil Parapitinho syna vlády a poslal ho do vyhnanstva, Agesilaos sa oňho vo všetkom postaral a dokonca presadil, aby bol v Olympii pripustený na bežecké preteky syn Eaulkov z Atén, hoci bol najväčší medzi chlapcami, lebo si ho Farnabazov syn obľúbil.
A čo Agesilaos prisľúbil Farnabazovi, to aj skutočne urobil a odtiahol z jeho krajiny; už sa blížila jar. Po príchode do roviny okolo Téb sa utáboril v blízkosti svätyne Artemídy Astyrskej a tam zhromaždil zo všetkých strán veľké posily pre svoje vojsko, ktoré dovtedy mal. Pripravoval totiž vojenskú výpravu čo najďalej do Ázie v presvedčení, že všetky národy, ktoré nechá za sebou, sa v pri tejto príležitosti vzbúria proti perzskému kráľovi. "
Jedná z mála kladných vecí v tejto vojne, kde šľachetnosť prevýšila momentálne nepriateľstvo. Agesilaos sa zaoberá plánmi odtrhnúť isté národy z područia perzského kráľa, avšak ten ho predišiel a jeho zlato už účinkuje, doplatil na to aj Lysandros, a tak Agesilaos je potrebný pri pomoci vlasti. Proti Lacedemonu sa pozbierala veľká sila a Tébania so svojimi, predtým aj nepriateľmi, teraz spojencami, riadiac sa slovami Padonga ( hoci nie úplne, lebo slovo Aténčania " len" nahradili slovom Lacedemončania) sa stretnú v boji s Lacedemončanmi pri Korinte, potom pri Knide, etc. etc.