Grécke dejiny -štvrtá kniha – boje Lacedemončanov v rozličných častiach Grécka – prvá časť

Autor: Alojz Bogric | 2.1.2017 o 21:07 | (upravené 26.2.2017 o 15:37) Karma článku: 1,42 | Prečítané:  287x

Agesilaove úspechy v Malej Ázii a spojenectvo s Otysom v Paflagónii, sú ďalšie časti epopeje osudu Grécka po peloponézskej vojne v pokračovaniach z knihy Xenofona, syna Gryllovho.  

   Tridsaťšesť rokov uplynulo od prvej reči Tébanov po udalostiach v Platajách, ktoré viedli priamo k vyhláseniu vojny Peloponézanov Aténčanom. Vtedy ich reč bola spravodlivá, ale v reči, ktorou sa teraz hájili pred Aténčanmi už nebolo nič spravodlivé, čestné a morálne. Táto posledná reč bola plná klamstva, podvodu a nadutosti. Aténčania im to samozrejme s radosťou uverili. Je možné, že aj prehliadli politiku Téb, lebo tiež s nimi mali svoje skúsenosti, avšak v terajšej situácii si vyvolili použiť Boióťanov k tomu, aby znova nadobudli svoje veľmocenské postavenie. Boióťania boli totiž silný zväz schopných vojakov, ktorí sa takmer rovnali spartským vojakom. Pamätám si jednú epizódu, kde sa riešil medzi nimi jeden spor tým, že proti sebe nastúpilo tristo spartských a tristo tébskych vojakov a vyhral Lacedemon s tým, že na bojisku ostal stáť iba jeden Sparťan. Lenže odvtedy ubehlo veľa rokov a z čestných a morálnych ľudí, ktorí sa tak javili na začiatku vojny a stáli verne po boku Lacedemonu, sa vďaka zlatu stali zradcovia, kolaboranti a ľudia túžiaci po sláve, ktorí tým, že oslabia pozíciu Lacedemónu, ako keby odťali ruky Hellade.

V minulej časti som vám opísal skon ďalšieho schopného vojvodcu Lacedemončanov, veliteľa, ktorý dokázal na mori s prehľadom poraziť Aténčanov pri Kozích riečkach, Lysandra, ktorého (podľa môjho názoru) podrazil regent Pausanias. Lacedemončania nemali šťastie na kráľov s menami Pausanias.

V tejto časti vám opíšem vďaka prekladu Júliusa Špaňára, ako si počínal Agesilaos v Malej Ázii a jeho jednania s priateľmi. Chamtivosť istého lacedemonského veliteľa bude stáť Agesilaa reputáciu a dosť oslabí jeho vojenské sily.

" keď Agesilaos prišiel na začiatku jesene do tej časti Frýgie, ktorá podliehala Farnabazovi, pálil a pustošil územie a niektoré mestá dobyl silou, iné získal dobrovoľne. Spitridates mu sľúbil, že ak chce ísť spolu s ním do Paflagónie, dohodne rokovanie s paflagónskym kráľom a získa ho za spojenca. Agesilaos sa rád vydal na pochod, lebo už dávno túžil po tom, aby sa nejaký národ vzbúril proti kráľovi.

Len čo sa Agesilaos dostal do Paflagónie, prišiel paflagónsky kráľ Otys a uzavrel s ním spojenectvo; Otys totiž neodcestoval k perzskému kráľovi, hoci ho ten volal. Na Spitridatov príhovor Otys prenechal dokonca tisíc jazdcov a dvetisíc peltastov. Agesilaos, ktorý sa za to cítil Spitridatovi zaviazaný, sa ho raz spýtal:

" Povedz mi, Spitridates, dal by si svoju dcéru za ženu Otysovi? "

" Mne by to bolo zaiste milšie ako jemu," odpovedal Spitridates, " lebo vládne nad veľkým územím a má veľkú moc, ale nebude chcieť mať za ženu dcéru vyhnanstva."

Vtedy sa o sobáši hovorilo iba toto. Otys však krátko pred odchodom prišiel k Agesilaovi, aby sa s ním rozlúčil. Tu poslal Agesilaos Spitridata preč a v prítomnosti tridsiatich začal rozhovor:

" Povedz mi Otys, akého rodu je Spitridates? "

Otys odpovedal, že pokiaľ ide o vznešenosť, nezaostáva za nijakým Peržanom. Agesilaos pokračoval:

" Videl si aký krásny je jeho syn? "

" Pravdaže. Práve včera večer som spolu s ním večeral. "

" A ako počúvam, má vraj dcéru, ktorá je ešte krajšia ako tento syn. "

" Áno, pri Diovi, ô povedal Otys, " je skutočne krásna. "

" Keďže si naším priateľom, " povedal Agesilaos, " chcel by som ti poradiť, aby si sa s dievčaťom oženil, keď je taká krásna, čo iné si môže muž želať väčšmi ako toto? Ďalej je to dcéra veľmi vznešeného otca, ktorý má moc, že sa pomstil Farnabazovi za bezprávie tak, že ho vyhnal z krajiny, ako vidíš. Musíš si uvedomiť, že práve tak, ako sa môže pomstiť tomu, kto je jeho nepriateľom, tak môže preukázať dobrodenie priateľovi. Uváž, že ak urobíš, čo ti radím, nebude ti len on príbuzný, ale aj ja a ostatní Lacedemončania, ba aj celé Grécko, keďže my máme v Grécku vedúce postavenie. A ak by si to urobil, kto sa kedy lepšie oženil ako ty? Ktorá nevesta by mala taký veľký sprievod jazdcov, peltastov a hoplitov, ako tvoja žena, ktorý by ju sprevádzal do tvojho domu? "

Otys sa spýtal.

" Agesilaos, aj Spitridates súhlasí s tým, čo hovoríš? "

" Pri bohoch, " povedal Agesilaos, " výslovne mi neprikázal, aby som ti to povedal. Ale ja som už raz taký, že hoci mávam veľkú radosť, kedykoľvek sa môžem pomstiť nepriateľovi, oveľa väčšmi sa však teším, keď môžem vymyslieť niečo dobré pre priateľov. "

" Prečo sa teda nespýtaš Spitridata, či s tým návrhom súhlasí? "

Agesilaos povedal:

" Herippidas, choď aj s priateľmi k Spitridatovi a presvedčte tak Otysa, že aj Spitridates chce to isté čo my. "

Títo sa zdvihli a odišli. A keď dlhší čas neprichádzali, spýtal sa Agesilaos :

" Otys, máme ho sem zavolať? Myslím, že ty by si ho skôr presvedčil, ako všetci ostatní. "

Potom Agesilaos zavolal Spitridata a ostatných. Len čo prišli, Herippidas povedal:

" Agesilaos, kto by zasa dlho vykladal, o čom už bola reč? Stačí, že Spitridates teraz vyhlasuje, že s radosťou urobí všetko, čo ti je po vôli. "

" Dobre, " povedal Agesilaos, " ja by som chcel, aby si ty Spitridates, s požehnaním bohov dal svoju dcéru Otysovi a aby si si ju ty Otys, vzal za ženu. No kým nepríde jar, nemôžeme tú dievčinu previasť po zemi. "

" Ale pri Diovi, " povedal Otys, " po mori by ju bolo možno sem poslať, ak by si chcel. "

Potom si podali pravice a s tým Otysa prepustili.

A keďže Agesilaos videl, ako sa Otys ponáhľa, ihneď dal vystrojiť trieru a poslal Lacedemončana Kallia s príkazom, aby dievčinu priviezol. Sám tiahol k Daskyleiu, kde mal Farnabazos svoj palác. Okolo neho sa nachádzalo mnoho veľkých a bohatých dedín a v nich nesmierne veľa potravín; bola tam aj prekrásna zver jednak v ohradených oborách, jednak vo voľnej prírode. Celým územím pretekala rieka plná rýb rozličného druhu a kto sa vyznal v love vtákov, pre toho tam bolo viac ako dosť rozličných druhov. To bolo vhodné miesto, kde Agesilaos prezimoval a kde mohol kryť potreby vojska jednak na mieste, jednak z výprav podniknutých za korisťou.

A keď si raz vojaci ľahkomyseľne a bez stráži zháňali potraviny, pretože sa im dosiaľ pri tom nič neprihodilo a ako boli rozptýlení po rovine, tu ich prepadol Farnabazos s dvoma vozmi opatrenými kosákmi a asi so štyristo jazdcami. Farnabazos totiž zo strachu, že by ho mohli Gréci zovrieť a obliehať, keby sa niekde pevne usadil, túlal sa ako kočovník sem a tam krajinou a úzkostlivo sa usiloval zatajiť svoje tábory. Keď Gréci videli, ako sa približuje, zbehlo sa ich dohromady asi sedemsto. Farnabazos neváhal, ale postavil vozy do čela, sám s jazdcami zostal za nimi a dal povel na útok. Len čo vozy vpadli do hustého zástupu a rozptýlili ho, jazdci ihneď pobili asi sto mužov, ostatným sa podarilo ujsť k Agesilaovi, ktorý bol so svojimi hoplitmi náhodou celkom blízko.

Na tretí, alebo štvrtý deň po tento udalosti sa Spitridates dozvedel, že Farnabazos táborí vo veľkej dedine Kuae, vzdialenej asi stošesťdesiat stadií a hneď to oznámil Herippidovi. Herippidas túžil vykonať nejaký skvelý čin a preto požiadal Agesilaa asi o dvetisíc hoplitov a práve toľko peltastov, ako aj o Spitridatových a paflagónskych jazdcov a toľko gréckych, koľko by ich mohol prehovoriť. Keď získal Agesilaov súhlas, začal konať obeť; s príchodom večera dostal priaznivé znamenie a obetovanie skončil. Nato vydal rozkaz svojim vojakom, aby po večeri prišli pred tábor. Keďže nastala tma, neprišla ani polovica z každej jednotky. Vedel, že keby sa teraz vzdal svojho plánu, tridsiati Sparťania by ho vysmiali a tak sa vydal na výpravu s vojakmi, ktorých mal.

Za svitania napadol Farnabazov a podarilo sa mu pobiť veľa Mýsov, ktorí boli na predsunutých strážach; hlavná masa Farnabazových vojakov ušla; tábor bol dobytý a pri tom bolo ukoristené množstvo pohárov a iný majetok, aký sa dal u Farnabaza očakávať a okrem toho veľa batožiny s ťažnými zvieratami. Keď však Paflagóni a Spitridates odviezli veci, ktoré ukoristili, Herippidas rozostavil dôstojníkov a stotníkov a dal Spitridatovi a Paflagónom všetko opäť zobrať, aby sám mohol odviesť bohatú korisť priekupníkom. Barbari však toto príkorie nezniesli, cítili sa neoprávnene ukrivdení a potupení a preto v noci zbalili svoje veci a odtiahli do Sárd k Ariarovi, ku ktorému mali dôveru, lebo aj on sa vzbúril proti perzskému kráľovi a viedol s ním vojnu. Agesilaa nepostihol počas celej výpravy väčší neúspech ako odchod Spitridata s Paflagónmi. "

Takže chamtivosť a necitlivý prístup jedného veliteľa k spojencom zavinili odchod dôležitých spojencov kráľa Agesilaa. Sám Xenofon to potvrdil a správne to vyhodnotil. Závisť, klamstvo, zbabelosť, chamtivosť, lakomstvo a mocichtivosť boli v pláne Lykurgových zákonov, ale ako vlastnosti človeka, Sparťana, ktoré mali vymiznúť. Lysandros, Agis, efori a gerúsia to porušili a po peloponézskej vojne dovolili, aby sa do Sparty vnieslo bohatstvo. S bohatstvom prišli do Sparty aj tie neduhy, ktoré neboli v Sparte cca 400 rokov. V tomto opise je krásne vidieť šľachetné konanie kráľa Lacedemonu a nečestné konanie jeho jedného veliteľa. Tak ako v minulom diele, ale teraz v opačnom garde.

V ďalšej časti vám opíšem vyjednávanie Agesilaa a Farnabaza a ďalší čestný čin kráľa Lacedemona.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Prečo Rusko stojí za Severnou Kóreou? Chce vyzerať ako veľmoc

Rusko sa na medzinárodnej scéne v posledných mesiacoch správa ako spojenec severokórejského režimu.

DOMOV

Polícia bola na koncerty extrémistov prikrátka

Koncerty extrémistov sa podľa odborníka dajú zastaviť.


Už ste čítali?