reklama

Grécke dejiny – tretia kniha – siedma časť

Agesilaove boje s Tissafernom a Farnabazom, Tissafernova smrť, je ďalšia časť opisu Gréckych dejín z rúk Xenofona, syna Gryllovho, ktoré nám preložil Július Špaňár a boli vydané vo vydavateľstve Tatran, Bratislava v r. 1985, etc.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Je zaujímavé sledovať isté dokumentárne filmy, hlavne zo západnej produkcie, kde sa nepresne používajú názvy zoskupení jednotiek, či označenie priamo vojakov. Napríklad v jednom dokumente o Alexandrovi Veľkom, sú peltasti označení peltastami, lebo hádžu oštepy, potom sú tam rozdelení falangisti a hopliti ako rôzne druhy vojsk a popritom nikdy hopliti nebojovali mimo falangy ( ak ovšem nebola falanga rozbitá, čo sa občas aj dialo). Potom Alexandra opisujú ako novátora a jeho taktiku berú ako novú, avšak Alexander pod vplyvom Aristotela študoval taktiku úspešných vojvodcov a len ju umne použil. Napríklad tú výhru pri Gaugameloch môžeme prirovnať k víťazstve vojska Brasida pri Amfipolide, kde aténske vojsko obchádzalo obranné múry mesta a Brasidas vo vhodnej chvíli urobil výpad z mesta do medzery aténskeho vojska. Alebo napríklad taktiku Lysandra pri Aigospotaimoi, Alexander použil pri prekonávaní jednej rieky, etc. etc. Alexander sa ako šachista učil na skorších partiách svojich úspešných predchodcoch a tým s malými stratami získaval veľké víťazstva. Takže nesúhlasím s tvrdením, ak ho niekto vyhlasuje za novátora, avšak plne súhlasím s tým, že bol veľký vojvodca, lebo vedel účinne použiť už skôr prevedenú taktiku s ohľadom na dané prostredie, počasie, podnebie a iné okolnosti. Nepíšem to, aby som chcel zhadzovať prácu iných ľudí, ale pre poučenie, že nie všetkému čo sa teraz píše, sa dá bez výhrad veriť a brať to ako bernú mincu. Asi opak je pravdou a je potrebné byť k istým dokumentom a seriálom veľmi skeptický a opatrný. Najviac ma zaráža, že tie nepresnosti a dokonca klamstvá sa pomaly uchytávajú aj v našom školstve a vo vyučovacom procese a prenášajú sa do kníh a učebníc bez nejakého kritického pohľadu, či dôslednej diskusie. Mám dojem ako keby platilo, že Veľký brat to povedal a teda je to pravda...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako som v predchádzajúcej časti naznačil, Agesilaos sa pohrá s Tissafernom a Farnabazom, a až tak, že Tissafernes príde o hlavu. Po tom, ako k gréckemu vojsku prišiel Spitridates a tým ich dosť významne posilnil. Nielen jazdcami, ale aj tým, že poznal dokonale taktiku perzského vojska a zmýšľanie satrapov, takže Agesilaos nemusel mnohé veci skúšať, ale mohol sa plne venovať vedeniu vojny s veľkou nádejou na víťazné bitky. Hoci si myslím, že ešte nenastal čas, aby malé grécke vojsko rozvrátilo taký kolos, ako bola perzská ríša, no nájazd Kýrových žoldnierov pod neskorším vedení samotného Xenofona, Lysandrove, Derkylidove a Agesilaove nájazdy a účinné akcie pomôžu neskôr inému vojvodcovi, ktorý na scénu príde asi cca o 60 rokov a o ktorom som sa vyššie zmienil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„ Keď potom Tissafernes, ktorý sa cítil veľmi silný, lebo k nemu prišlo ďalšie vojsko od kráľa, pohrozil Agesilaovi vojnou, ak neodíde z Ázie. Tu ostatní spojenci a prítomní Lacedemončania dávali jasne najavo svoje znepokojenie, pretože boli presvedčení, že Agesilaova vojenská sila je v porovnaní s perzskou oveľa slabšia. Ale Agesilaos s celkom jasnou tvárou prikázal poslom, aby oznámili Tissafernovi, že je mu veľmi vďačný, že si krivou prísahou získal nepriazeň bohov, kým pre Grékov urobil z bohov spojencov. Vzápätí vydal vojakom rozkaz, aby sa pripravili na vojenskú výpravu, kým mestám, do ktorých musel prísť na svojej výprave do Kárie, dal oznámiť, aby pripravili zásoby. Vyzval aj Iónov, Aiolov, Helespoňťanov, aby k nemu do Efezu poslali vojakov, ktorí sa spolu s ním mali zúčastniť na výprave.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tissafernes sa nazdával, že Agesilaos, ktorý nemal nijakú jazdu, jednak začne útok na jeho sídlo v Kárii – Kária totiž nebola vhodná pre jazdu – jednak preto, lebo sa naňho hnevá pre jeho vierolomnosť. A tak dal presunúť všetko pešie vojsko do Kárie, kým jazdu sám odviedol do údolia Maiandru, lebo ju pokladal za dostatočne silnú, aby rozniesla Grékov na kopytách ešte skôr, ako sa dostanú do krajiny, kde by mu už jazda nebola na nič. Ale Agesilaos zmenil smer a namiesto do Kárie ihneď zamieril na opačnú stranu do Frýgie, pričom začleňoval do svojho vojska posily s ktorými sa stretával, dobýjal mestá a keďže jeho útok bol neočakávaný, ukoristil bohaté poklady. Zatiaľ postupoval bez nebezpečenstva. Keď sa už nachádzal neďaleko Daskyleia, predišli ho jeho jazdci a pricválali na akýsi vŕšok, aby zhora videli, čo leží pred nimi. Akousi náhodou aj Farnabazovi jazdci, asi v rovnakom počte ako Gréci, pricválali k tomu istému vŕšku. Spozorovali sa navzájom, keď boli od seba vzdialení ledva štyri plentrá. Najprv obe strany zaujali bojové postavenie. Grécki jazdci sa zoradili do bojového šíku o hĺbke štyroch koní, naproti tomu barbari nemali v čele viac ako dvanásť koní, ale šík veľmi hlboký.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najprv vyrazili dopredu barbari. Keď nastal boj zblízka, Grékom sa lámali kopije vždy, keď niektorých nepriateľov zasiahli, kým Peržania svojimi drieňovými kopijami rýchle zabili dvanásť jazdcov a dva kone. Nato sa grécki jazdci dali na útek. Len čo im však prišiel na pomoc Agesilaos s hoplitmi, ustupovali zase barbari a jeden z nich padol.

Na druhý deň po tomto jazdeckom súboji Agesilaos konal obeť, aby sa dozvedel, či bude postup šťastný, ale zistilo sa, že obeť nie je priaznivá. Na základe tohto znamenia sa Agesilaos s vojskom obrátil a tiahol k moru. Vedel, že bez dostatočne silnej jazdy nebude môcť tiahnuť rovinami a preto sa rozhodol, že si musí zadovážiť jazdu, aby nebol odsúdený k večnému ústupu. A tak vybral zo všetkých tamojších miest najbohatších občanov a prikázal im chovať kone. Dal vyhlásiť, že kto poskytne koňa, zbrane a zdatného muža, bude oslobodený od vojenskej služby. Tým dosiahol, že sa tento rozkaz rýchlo vykonal, lebo každý bol hneď ochotný hľadať muža, ktorý by zaňho zomrel.

Na začiatku jari zhromaždil celé vojsko do Efezu. Chcel ho dobre vycvičiť a pre ten účel stanovil víťazné ceny: Pre oddiel hoplitov, ktorý bude najlepší po telesnej stránke, pre jazdecký oddiel, ktorý bude najobratnejší v jazde; takisto stanovil ceny pre peltastov a lukostrelcov, ktorí sa ukážu najlepší v ich špeciálnych úlohách. Od toho času bolo možné vidieť všetky cvičiská plné cvičiacich mužov a jazdiareň plnú jazdcov, práve tak aj kopijníkov a lukostrelcov. Aj celé mesto bolo pozoruhodné, kým sa tam Agesilaos zdržiaval; námestie bolo plné koní a zbraní rozličného druhu, ktoré sa ponúkali na predaj a všetci kovotepci, tesári, kováči, sedlári a maliari boli zamestnaní výrobou vojnových zbraní, takže sa skutočne dalo veriť, že mesto je jednou jedinou vojnovou dielňou.

Ale aj to bol povzbudzujúci pohľad, ako vojaci na čele s Agesilaom odchádzali ovenčení zo športovísk a ako potom obetovali svoje vence Artemide; veď kde majú muži v úcte bohov, pripravujú sa na vojnu a dodržiavajú vojenskú disciplínu, vari tu by nemalo byť všetko plné dobrých nádeji? Ďalej sa Agesilaos nazdával, že aj pohŕdanie nepriateľmi dodáva určitú silu do boja a tak dal hlásateľmi vyhlásiť, že ponúka na predaj nahých barbarov, ktorí boli zajatí počas vojenských výprav. Keď vojaci videli ich biele telá – nikdy sa totiž nevyzliekali – ich mäkké a ochabnuté svaly, lebo cestovali stále na vozoch, usúdili, že vojna bude to isté, ako keby bojovali so ženami.“

Tu s tou poslednou vetou plne nesúhlasím. Napríklad o Amazonkách asi veľa vravieť nemusím a čo by povedali tí vojaci, ak by mali bojovať so spartskými ženami, Alebo ženy niektorých bojových kmeňov ( napríklad Kimbrov, či Teutónov) boli mnohokrát bojovnejšie ako muži. Celkovo aj na tom poslednom odstavci vidno, že Xenofon sa púšťa do úvah, ktoré by si Tukydides nedovolil a rozoberá to, čo nie je veľmi podstatné, lebo napríklad, je nad Slnko jasné, že v meste kde sa zdržiava vojsko, tak to mesto sa zmení na vojnovú dielňu a rozbehnú sa obchody, ktoré ináč bežné nie sú. Avšak na druhej strane je zase dobre, že opísal, ako Agesilaos motivoval vojakom k cvičeniam, lebo Tukydides cvičenia vojsk a ako vojakov motivovali vojvodcovia, takto neopisoval. Bude ešte zopár takých opisov, napríklad, ako Iason ( vodca Tesálčanov) motivoval a cvičil svojich vojakov k lepším výkonom.

„ Medzitým už uplynul rok. Čo Agesilaos vyplával z Grécka, takže Lysandros so svojou tridsať člennou družinou odplával domov a sem prišli ich nástupcovia pod vedením Herippida. Z týchto Agesilaos ustanovil Xenokla a ešte jedného za veliteľa jazdy, Skyta za veliteľa hoplitov, vybratých z radov prepustených heilotov, Herippida za veliteľa bývalých Kýrových žoldnierov ( Herippides vystriedal Xenofona- poznámka A.B.), Mygdona za veliteľa vojakov zo spojeneckých miest a oznámil im, že ich hneď povedie najkratšou cestou k najsilnejšie opevneným častiam Tissafernovej krajiny, aby sa tak už teraz telesne i duševne pripravovali na budúci boj.

Tissafernes bol však presvedčený, že tými slovami ho chce Agesilaos opäť oklamať a že teraz skutočne zamýšľa vtrhnúť do Kárie. A tak ako predtým presunul svoju pechotu do Kárie a jazdu rozostavil v rovine Maiandru. Agesilaos však nemal v úmysle nijakú lesť, ale presne ako povedal, vtrhol do na územie okolo Sárd. Tri dni postupoval dopredu, pričom nenarazil na nepriateľa a mohol vojsko zásobiť všetkým potrebným. Až na štvrtý deň sa objavili nepriateľskí jazdci.

Ich vodca veliteľovi vozatajstva prikázal, aby prekročil rieku Patkolos a utáboril sa na druhej strane. Sami jazdci potom zabili mnohých gréckych vojakov, ktorí sa rozutekali za korisťou. Keď to Agesilaos zbadal, prikázal jazde, aby im vyrazila na pomoc.

Len čo Peržania uvideli pomocné oddiely, zhromaždili sa a zaujali proti ním bojové postavenie so všetkými svojimi jazdeckými oddielmi. Vtedy Agesilaos videl, že nepriateľom chýba ešte pechota, kým on sám mal celé vojsko pri sebe, takže sa nazdával, že prišla vhodná chvíľa, aby sa podľa možností pustil do boja. Vykonal obeť a ihneď viedol bojový šík proti rozostaveným nepriateľským jazdcom. Zároveň prikázal desiatim najmladším ročníkom hoplitov, aby zaútočili na nepriateľov a peltastom nariadil, aby behom postupovali za nimi. Aj jazdci dostali rozkaz k útoku, kým on sám za nimi postupoval so zvyškom svojho vojska. Jazdcom ešte Peržania odolávali; keď však na nich súčasne zaútočili všetky tie hrozivo vyzerajúce šíky, obrátili sa a dali sa na útek; niektorí zahynuli hneď v rieke, ostatní utekali ďalej. Gréci ich prenasledovali aj na druhú stranu a dobyli aj ich tábor. A peltasti sa ako zvyčajne vrhli hneď na korisť; Agesilaos však dal všetko obkľúčiť, priateľov i nepriateľov. Tak ukoristil bohaté poklady v hodnote viac ako sedemdesiat talentov. , ale predovšetkým ťavy, ktoré neskôr odviedol do Grécka.

V čase tejto bitky bol Tissafernes v Sardách, takže ho Peržania obviňovali, že ich zradil. Aj perzský kráľ uznal, že Tissafernes má vinu na nepriaznivom výsledku jeho záležitostí, preto poslal Titrausta do Malej Ázie a dal Tissaferna sťať. Titraustes vykonal kráľov rozkaz a potom poslal poslov k Agesilaovi s odkazom:
„ Agesilaos, pôvodca ťažkostí medzi vami a nami dostal už svoj zaslúžený trest; kráľ však žiada , aby si odplával domov a maloázijským mestám dáva samostatnosť pod podmienkou, že mu budú odvádzať pôvodnú daň.“

Agesilaos odpovedal, že to nemôže urobiť bez súhlasu svojich domácich úradov

„ Kým sa nedozvieš rozhodnutie svojho štátu,“ odkázal mu Titraustes, „ aspoň sa stiahni do Farnabazovej krajiny, lebo ja som ťa oslobodil aj od tvojho nepriateľa.“

„ Dobre,“ odpovedal Agesilaos, „ postaraj sa o zásobovanie môjho vojska na ten čas, čo ta s ním pôjdem.“

A tak mu dal Titraustes tridsať talentov. Agesilaos ich vzal a začal postupovať do tej časti Frýgie, ktorá podliehala Farnabazovi.

Práve keď sa nachádzal na rovine nad Kyme, dostal od lacedemonských úradov príkaz, aby prevzal hlavné velenie aj nad loďstvom a podľa tohto, ako uzná za vhodné, aby ustanovil za veliteľa loďstva, koho sám chce. K tomu rozhodnutiu prišli Lacedemončania po nasledovnej úvahe: Ak velenie nad oboma vojskami bude mať ten istý muž, tak bude ako pozemné vojsko tak aj loďstvo oveľa silnejšie, lebo sila oboch zbraní sa spojí.

Keď sa Agesilaos dopočul o tomto príkaze najprv nariadil mestám na ostrovoch a na pobreží, aby postavili toľko trier, koľko samé mesto chce. A tak vzniklo loďstvo asi so stodvadsiatimi novými loďami, z ktorých niektoré dali postaviť mestá a iné jednotlivci, ktorí si chceli získať Agesilaovu priazeň. Za veliteľa loďstva ustanovil Peisandra, brata svojej ženy, ctižiadostivého a odvážneho muža, ktorý však nemal nijakú skúsenosť v riadení loďstva. Peisandros teda odišiel, aby prevzal velenie nad loďstvom, kým Agesilaos pokračoval v ceste do Frýgie.“

Skončil nám ďalší aktér peloponézskej vojny – Tissafernes. Alkibiades zasial to čo zasial a Artaxerxes II bol koscom, no na túto poľnohospodársku činnosť doplatil Tissafernes. Agesilaos je dobrým nasledovníkom svojho otca Archidama a s prehľadom si plní svoje povinnosti. Ale ani kráľ Lacedemonu sa nevyhne rodinkárstvu, avšak čas ukáže či to bude pre Lacedemon prospešné.

V ďalšej časti vám opíšem prastarú praktiku politiky, ktorá vraví o tom, že peniaze dokážu všetko a praktický začiatok konca lacedemonskej hegemónie. Perzský kráľ si vybral schopného nástupcu Tissaferna.

Alojz Bogric

Alojz Bogric

Bloger 
  • Počet článkov:  186
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Kto nepozná minulosť, nepochopí súčastnosť a nebude vedieť, čo ho môže čakať v budúcnosti. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaPolitika

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu