Grécke dejiny – Tretia kniha – štvrtá časť

Autor: Alojz Bogric | 13.8.2016 o 15:18 | Karma článku: 2,19 | Prečítané:  267x

Boje medzi Spartou a Elidou, je ďalšia časť pokračovania opisu udalosti po skončení peloponézskej vojny, tak ako ju zachytil Xenofon, syn Gryllov, preložil Július Špaňár a vydal ich pod názvom Grécke dejiny.

Ako som v poslednej časti uviedol, nastal čas, aby Elida si zožala ovocie svojej spupnosti, ktoré niekoľko krát ukázala a na ktorú poukázal aj Tukydides a nastal čas, aby bola spravodlivo potrestaná. Lichas sa toho potrestania už (pravdepodobne) nedožil, avšak ostatní Sparťania nezabudli, ako ho zbičovali. A nielen to, aj iné skutky sa im vrátia. Vtedy boli Sparťania ticho a nechali ďalej bežať hry, no došlo k tomu, aby spravodlivosť nezostala zabudnutá. V dnešnej časti vám opíšem, ako sa Lacedemončania vysporiadali s Elejčanmi. V tejto časti je dôkaz o tom, že Xenofon bol veľmi dobre oboznámený s dielom Tukydida, hoci je možné aj to, že udalosti, ktoré tu Xenofon spomenie, ako zámienku k vojne, boli všeobecne známe.

„V tom istom čase, keď sa Derkylidas zaoberal týmito záležitosťami v Ázii, vypukla dlho potlačovaná nenávisť Lacedemončanov proti Elejčanom. Hnevali sa na nich, že uzavreli spojenectvo s Aténčanmi, Argejčanmi a Mantinejčanmi a že ich vylúčili z účasti na pretekoch s konským záprahom a z atletického zápasu s odôvodnením, že vraj ešte majú akýsi trest. A to veru nebolo všetko. Keď Lichas, ktorý prenechal svoj voz Tébanom, pri vyhlasovaní vystúpil na štadión, aby ovenčil svojho vozataja, ranami biča ho odohnali, hoci bol už starý muž. A keď bol neskôr vyslaný Agis, aby podľa nejakej veštby obetoval Diovi, Elejčania mu zabránili v tom, aby si vymodlil víťazný koniec vojny s odôvodnením, že oddávna zvyk zakazuje, aby sa Gréci spytovali veštiarne na výsledok vojny proti Grékom. A tak Agis odišiel a ani neobetoval.

Toto boli teda dôvody pre hnev, ktorý napokon pohol eforov a snem k rozhodnutiu, aby priviedli Elejčanov k rozumu. Preto poslali poslov do Elidy s oznámením, že lacedemonské úrady pokladajú za spravodlivé, aby Elejčania poskytli svojim okolitým mestám samostatnosť. Keď Elejčania odpovedali, že to neurobia, lebo tie mestá získali v boji, efori ich vyzvali do vojny. Agis, ktorý viedol vojsko, vpadol do Elidy cez Achaiu údolím Larisy. Len čo sa vojsko dostalo do nepriateľskej krajiny a začalo ju pustošiť, nastalo zemetrasenie. Agis to pokladal za božskú výstrahu a preto odtiahol z krajiny a vojsko rozpustil. Od toho času boli Elejčania oveľa odvážnejší a poslali poslov do všetkých miest a ktorých vedeli, že sú nepriateľsky naladené voči Lacedemončanom.

Keď uplynul jeden rok, efori opäť vypovedali vojnu Elide, na ktorej sa pod vedením Agida okrem Bióťanov a Korinťanov zúčastnili všetci spojenci, aj Aténčania. Ihneď pri vpáde Agida cez Aulon sa od Elejčanov odtrhli Lepreončania a pripojili sa k nemu, potom Makisťania a susední Epitalejčania. Keď neskôr prechádzal cez rieku Alfeios, pridali sa k nemu Letrinčania, Amfidolčania a Margančania.

Potom prišiel do Olympie a obetoval Diovi Olympskému a nikto sa mu v tom ani nepokúsil zabrániť. Po vykonanej tejto obete tiahol smerom na mesto Elis, cestou pustošil a pálil krajinu a pri tom na vidieku ukoristil obrovské množstvo dobytka a otrokov. Keď sa o tom dopočuli Arkáďania a Achájci, veľa z nich sa k nemu dobrovoľne pripojilo a takto mali účasť na koristi. Z tejto výpravy sa takmer stalo podujatie na zásobenie Peloponézu. Keď sa Agis dostal k mestu, začal ničiť predmestie a nádherné gymnázia; pokiaľ išlo o vlastné mesto, ktoré nebolo opevnené, skôr ho, podľa všeobecného názoru, nechcel, ako nemohol dobyť. Medzitým čo Agis pustošil krajinu a jeho vojsko sa nachádzalo v oblasti mesta Kyllena, prívrženci Xenia – toho, o ktorom sa rozprávalo, že mericami meral striebro, čo dostal od otca – chceli, aby sa mesto Elis ich zásluhou dostalo do rúk Lacedemončanov a tak podnikli toto: Vyrútili sa náhle s mečmi v rukách z akého si domu a začali vraždiť, pričom okrem iných zabili aj muža, ktorý sa podobal vodcovi opozičnej demokratickej strany Trasydaiovi, o ktorom si mysleli, že je to skutočne Trasydaios, takže ľud stratil úplne odvahu a správal sa pokojne, kým vrahovia boli presvedčení, že sa už všetko skončilo a ich stúpenci sa začali ozbrojení zhromažďovať na námestí. Zatiaľ skutočný Trasydios ešte spal tam, kde v opilosti zaspal. Len čo sa medzii demokratmi rozšírila správa, že Trasydios nie je mŕtvy, množstvo ľudí sazhromaždiloo okolo jeho domu ako roj včiel okolo kráľovnej. Keď Trasydios zoradil svojich prívržencov a postavil sa do ich čela, došlo k pouličným bojom v ktorom zvíťazili demokrati, kým Xeniovi stúpenci, ktorí začali s vraždením, boli vyhnaní z mesta a uchýlili sa k Lacedemončanom. Nakoniec Agis odtiahol, zase prekročil Alfesiois, v Epitaliu blízko Alfeia zanechal posádku a utečencov z Elidy a Lysippa vymenoval za ich veliteľa. Potom rozpustil svoje vojsko a odobral sa domov.

Zvyšnú časť leta a nasledujúcu zimu Lysippos a jeho vojaci plienili krajinu Elejčanov. Ďalšie leto však poslal Trasydios posolstvo do Lacedemona. Súhlasil, že dá strhnúť hradby vo Fei a v Kyllene a že dá nezávislosť trifylským mestám Frixe, Epitalionu, Letrine, Amfidole a Marganám a okrem týchto Akrorei a Lasionu, na ktoré si robili nároky Arkáďania. Naproti tomu Elejčania žiadali, aby si mohli ponechať mesto Epeion, ktoré leží medzi Heraiou a Makistom. Tvrdili, že si celé to územie kúpili od vtedajších majiteľov mesta za tridsať talentov a že túto sumu zaplatili, ako treba. Lacedemončania však vedeli, že kúpa vynútená od slabších nie je o nič spravodlivejšia ako násilné zabranie pôdy slabších súperov a tak ich prinútili, aby aj tomu mestu dali samostatnosť. Smeli si ponechať len správu svätyne Dia Olympského, hoci im v dávnych časoch nepatrila. Lacedemončania si totiž povedali, že tí druhí, ktorí sa o ňu uchádzali, sú len sedliaci a preto nie sú schopní tento úrad spravovať. Za týchto podmienok sa uskutočnil mier a spojenectvo medzi Elejčanmi a Lacedemončanmi. Tým sa aj skončila vojna medzi Lacedemončanmi a Elejčanmi.“

Už som mnohokrát poukázal na čestné a korektné jednanie Lacedemončanov a je len veľmi málo prípadov, keď sa ich predstavitelia, alebo celý štát zachovali nečestne. Aj tu ukazujú svoju povahu. Mohli Elidu rozboriť a aj zmasakrovať obyvateľov, no im stačilo, že ich potrestali krátkodobým zhabaním dobytka a istých statkov, či ľudských zdrojov a aby mestá, ktoré im dovtedy patrili, dostali samostatnosť. Nevyberali žiadnu daň, neprisvojili si žiadne mesto, neurobili zo slobodných občanov otrokov. A k tomu im naďalej ponechali správcovstvo svätyne Olympie a akcií s tým spojenými. Ak by na ich mieste boli Aténčania ( a na dôvažok Alkibiades), tak to mesto, ak by obyvatelia neboli zmasakrovaní, tak by platilo daň jedna radosť a časť obyvateľstva by sa stala otrokmi. To je ale len môj názor, ktorý vyviera z poznania doterajšieho diania z opisovanom období.

Zaujímavý je aj poznatok, že kto sa všetko zúčastnil tejto akcie. V budúcnosti isté štáty zabudnú na to, že sa vďaka Lacedemončanom mohli zabezpečiť a ako správni nepoctivci a zloduchovia postavia Spartu pred hrozbu zničenia a zániku.

V ďalšej časti vám opíšem nástup nového kráľa po smrti Agida v Sparte a opis toho, ako sa v Lacedemone chystalo proti Sparťanom povstanie a ako bolo to všetko úradníci vyriešili.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Z Bonaparte do štátnej rezidencie? Fico plánuje bývanie aj pre Kisku a Danka

Šéf Úradu vlády Igor Federič kedysi vybavoval pre premiéra luxusnú vilu pri Bratislavskom hrade. Fico sa bránil, že by sa tam nikdy nenasťahoval.

KOMENTÁRE

Čechov teraz čaká obdobie ich mečiarizmu

České voľby popierajú tézu, že za nástup populistov môžu štandardné strany.

SVET

Anarchisti, hackeri či liberáli? Prečo Česi volili Pirátov

Pustite nás na nich, vyzývala Pirátska strana.


Už ste čítali?