Mám za to ( z hľadiska môjho skúmania týchto dejín a v náväznosti na už skôr uvedené skutočnosti), že vzhľadom k tomu aké vzdelanie a prehľad mali Tukydides, syn Olorov a Xenofón, syn Gryllov, tak budem pravdepodobne pomerne často dopĺňať toto prerozprávanie z iných zdrojov. Je chválou pre prekladateľa, že sa v tomto diele pomerne málo objavujú faktické a logické chyby. Určite nepokladám za chybu neúplné údaje ohľadom tej- ktorej udalosti, ktoré pramenia z nedostatočného poznania súvislosti z pozície Xenofona, alebo z nedostatočných neskorších prekladov skorších historikov. Čo sa týka Xenofona, tak k nemu plánujem napísať samostatnú časť, takže rozoberať ho teraz nebudem. No čo sa týka neskorších prekladov, tak o tom sa môžeme prieť aj do nekonečna, lebo a) originál jeho diela sa úplný nezachoval -bolo pomerne často neskôr rekonštruované; b) prekladatelia nie vždy mohli pochopiť historické súvislosti a tak niekedy prekladali len tak, od buka do buka a ako sa komu čo hodilo. A po c) - môj názor na neskoršie preklady je ten, že Xenofón ohľadom toho, že bol v písaní aktívnejší, ako Tukydides, syn Olorov, tak vzhľadom k neexistencii kodifikovaného gréckeho jazyka písal pre niekoho (poctivejšieho historika), ako hotentot a aj preto mohli nastať určité výrazné porušenia logiky a zmyslu textu. A teda aj preto určité udalosti budem dopĺňať z iných zdrojov, čo som pri Tukidydovom diele takmer nemusel robiť.
Ako som v úvode avizoval, budem pokračovať udalosťami po námornej bitke pri Kyziku a ako sa ďalej vyvíjala situácia peloponézskeho loďstva a vojska a aj celková vojensko-politická situácia na bojovom poli, ktoré nám vo svojom diele vďaka Tukydidovi, synovi Olorovmu, priblížil Xenofón, syn Gryllov a do slovenčiny preložil J. Špaňár. A všimnite si aj (zatiaľ) celkom rozumnú politiku tiež satrapu perzského kráľa, no iného, ako bol Tissafernes.
„...(Aténčanom) sa podarilo zachytiť list, ktorý Lacedemončanom poslal Hippokrates, Mindarov pobočník a odoslať ho do Atén. Jeho obsah znel: „Lode sú stratené. Mindaros je mŕtvy. Vojaci hladujú. Nevieme čo robiť."
Farnabazos však povzbudil všetko vojsko Peloponézanov i spojencov, aby nestrácali odvahu kvôli dreveným lodiam, lebo v ríši perzského kráľa je ešte veľa stromov vhodných na stavbu lodí, len nech sú oni zdraví. Rozkázal každému prideliť plášť a stravné na 2 mesiace dopredu, námorníkov dal vystrojiť ako hoplitov a postavil ich ako stráže pozdĺž pobrežia svojej krajiny. Keď zvolal veliteľov miest a veliteľov trier, prikázal nim, aby dali postaviť v Antandre toľko trier, koľko ich každý z nich stratil. Na túto stavbu lodí im dal aj peniaze a sľúbil dodať drevo z pohoria Ida. Kým sa zaoberali výstavbou lodí, Syrakúzania spolu s Antandrijčanmi dokončili výstavbu časti hradieb a takisto sa v strážnej službe osvedčili ako najlepší. Preto majú Syrakúzania v Antandre občianske práva a čestný titul „dobrodinec". Keď Farnabazos toto zariadil, ihneď sa odobral na pomoc Kalchedonu.
V tom čase syrakúzski velitelia dostali z domu správu, že ich ľud poslal do vyhnanstva. Zvolali preto na zhromaždenie vojakov, v ktorom vystúpil Hermokrates ako ich zástupca a oplakávali svoj osud; pokladali totiž za previnenie proti zákonu, že ich nespravodlivo vypovedali. Vyzvali vojakov, aby preukázali svoju odvahu aj v budúcnosti, ako ju osvedčili predtým a aby sa vždy správali ako udatní muži pri plnení všetkých rozkazov; takisto ich vyzvali, aby si zvolili nových veliteľov na ten čas, kým prídu velitelia, ktorí boli zvolení v Syrakúzach na ich miesto. No vojaci ich s krikom nabádali, aby zostali ich veliteľmi. Velitelia to však odmietli, pričom tvrdili, že sa nesmú stavať na odpor proti vlastnému štátu. Keby im však napriek tomu niekto niečo vyčítal, vyhlásili, že vojaci im musia poskytnúť svedectvo; zároveň im však pripomenuli:
„ V koľkých námorných bitkách ste zvíťazili, hoci sme boli odkázaní sami na seba a koľko lodí ste ukoristili a ako často ste zostali neporazení v boji v nerozbornom šíku spolu s inými spojencami pod našim velením a to tak pre našu rozvážnosť, ako aj pre vašu odvahu, ktorú ste preukázali na zemi a aj na mori."
A keď nikto nič nenamietal, na žiadosť vojakov zostali dovtedy, kým neprišli namiesto nich iní velitelia. Keď sa potom väčšina veliteľov trier zaviazala prísahou, že im dopomôžu k návratu z vyhnanstva, len čo sami opäť prídu do Syrakúz, všetkým vyslovili pochvalné uznanie a odišli. V osobnom rozhovore s Hermokratom vyjadrovali vojaci ľútosť nad jeho odchodom a hlavne, že im bude chýbať jeho starostlivosť, náklonnosť a družnosť. Totiž tých veliteľov, kormidelníkov a námorníkov, ktorí boli podľa neho najschopnejší, zvyčajne denne zhromažďoval pri svojom stane a to ráno a večer a oznamoval im všetko, čo zamýšľal robiť, alebo hovoriť. Takisto ich poúčal v tom, že im niekedy dovolil hovoriť niekedy bez prípravy, inokedy po zrelej úvahe. Hermokrata si preto veľmi vážili vo vojenskej rade, veď všeobecne platil za vynikajúceho rečníka a dobrého radcu. Hermokrates aj podal žalobu proti Tissafernovi v Sparte, pri ktorej aj Astyochos vystúpil ako svedok a táto bola prijatá ako odôvodnená. Keď po odvolaní prišiel k Farnabazovi, dostal peniaze skôr, ako o ne požiadal, takže si mohol najať žoldnierov a vystrojiť triery pre svoj návrat do Syrakúz. Medzitým prišli do Milétu aj noví velitelia, ktorí prevzali lode a vojsko.
V tom istom čase vzniklo povstanie proti Lacedemončanom na Tase a prívrženci Lacedemončanov ako aj lacedemonský veliteľ Eteonikos boli vyhnaní. Zo Sparty bol vypovedaný Lacedemončan Pasippidas na základe obvinenia, že toto povstanie zosnoval s Tissafernom. Ako veliteľ nad loďstvom, ktoré Paseppidas zhromaždil zo spojencov, bol namiesto neho vyslaný Kratesippidas a prevzal ho na ostrove Chios.
Asi v tom čase, v Aténach bol vtedy Trasyllos, vyrazil Agis z Dekeleie na výpravu a prenikol až k aténskym hradbám. Trasyllos vyviedol von Aténčanov a všetkých ostatných mužov, čo žili v meste a postavil ich pri Lykeiu do bojovej pohotovosti pripravených dať sa do boja, ak nepriatelia budú postupovať. Len čo to Agis uvidel , rýchlo so svojim vojskom odtiahol, ale predsa aténski ľahkoodenci pobili pár vojakov z jeho zadného voja. Týmto úspechom si Trasyllos Aténčanov ešte väčšmi získal a tak mu splnili všetky požiadavky, kvôli ktorým prišiel a odhlasovali, aby si odviedol 1000 hoplitov, 100 jazdcov a 50 trier.
Keď však Agis videl, ako veľa nákladných lodí prichádza do Pirea, vyhlásil, že nemá zmysel, aby so svojimi ľuďmi už tak dlho bránil Aténčanom obrábať ich polia, ak sa niekto zároveň nezmocní tých oblastí, z ktorých sa k ním priváža obilie. Najlepšie by bolo poslať do Kalchedonu a Byzantia Klearcha, syna Ramfiovho, ktorý v Sparte zastupoval záujmy Byzantíncov. Keď sa na tom Lacedemončania uzniesli , vystrojili 15 lodí z Megár a od ostatných spojencov, ktoré boli skôr vhodné pre prepravu vojska, ako pre vojnové účely. Klearchos s nimi odplával. Tri z jeho lodí boli zničené v Helesponte deviatimi aténskymi loďami, ktoré tam hliadkovali; ostatné unikli do Sestu a odtiaľ sa bezpečne dostali do Byzantia.
A končil sa rok, v ktorom Kartáginci pod Hannibalovým vedením podnikli vojenskú výpravu proti Sicílii so stotisícovou armádou; na tejto výprave za tri mesiace dobyl dve mestá Selinus a Himeru."
Stručná rekapitulácia. Hermokrates, opísaný Tukydidom viac krát a posledný krát keď sa pohádal s Tissafernom a odplával do Sparty podať na neho žalobu (v 20. roku vojny), doplatil na to, že v Syrakúzach zanechal proaténskeho Dioklesa, ktorý sa postaral o zmenu nálad medzi ľudom a vojskom a loďstvom Syrakúzanov pod vedením Hermokrata. Ak si spomínate na výpravu Aténčanov na Sicíliu, tak práve v Dioklesovi mali spojenca, ktorý prezrádzal všetky akcie Syrakúzanov Nikiovi. Preto aj Nikias naletel spravodajskej hre, ktorú voči nemu rozohrali Gyllipos a Hermokrates. A Farnabazos mal svoju politiku, akú mal. Po čase začne pomáhať Aténčanom... . Hannibal spomínaný na konci kapitoly nie je ten, ktorý dal podnet na vznik riekanky: „Hannibal ante portas". Rozdiel medzi týmto Hannibalom a Hannibalom Barkasom z čias 2. púnskej vojny bol veľký. Ten, ktorý teraz dobyl tie dve grécke mestá bol vnukom Hamilkára a ten druhý bol synom Hamilkára. A bol aj rozdiel v ich osudoch. No táto zmienka o napadnutí Sicílie Kartágincami je pravdepodobne od Xenofona, ktorý takto nám zanechal časovú stopu. Tých časových stôp nám Xenofón zanechá podstatne viac.
