Ten Alkibiades musel mať ťažký život. Chudák nešťastný... . Nik na neho v dobrom nespomína, Tukydides sa niekedy ako keby o ňom vyjadroval s určitým dešpektom a dokonca aj Plutarchos o ňom píše (s poriadnym odstupom času) ako o- "bezočivcom nad bezočivcami a najnevšímavejším tvorom voči tomu, čo je ušľachtilé". No nevyhnutnosť doby a aj záujmy niekoľkých osôb si žiadali, aby bol Alkibiades vrátený naspäť na politicko- vojenskú scénu tejto vojny. Či bude takto Aténčanom prospešný, to nechám na vás.
„ Velitelia, ktorí sa zišli na Same, najmä Trasybulos, jednostaj zastávali ten názor, že je nevyhnutné, aby sa Alkibiades vrátil z vyhnanstva. Nakoniec sa Trasybulovi podarilo väčšinu v zhromaždení ľudu prehovoriť, aby sa Alkibiades mohol vrátiť. Keď sa hlasovaním rozhodlo, že sa Alkibiades môže vrátiť bez obáv, Trasybulos odišiel k Tissafernovi a priviedol Alkibiada na Samos, pretože jediná cesta k záchrane Aténčanov, podľa neho, bola odlákať Tissaferna od Peloponézanov a získať ho na svoju stranu. Na zhromaždení ľudu, ktoré sa potom zišlo, prehovoril Alkibiades. Spočiatku sa veľmi sťažoval na svoj trpký osud vyhnanca, potom v obšírnej reči hovoril o politickej situácii, vkladal svoju nádejnú budúcnosť do vojska a prehnane hovoril o svojom vplyve na Tissaferna. Predovšetkým mu išlo o to, aby oligarchom v Aténach nahnal strach, aby rozpustili tajné politické spolky, aby si ho na Same väčšmi vážili, aby sami väčšiu odvahu, nakoniec, aby sa Peloponézania čo najviac znepriatelili s Tissafernom a stratili svoje nádeje. Alkibiades vo svojej chváloreči tvrdil, že mu Tissafernes ustavične sľuboval (ak si Aténčania zaslúžia dôveru), že bude vydržiavať aténske loďstvo, pokiaľ mu budú stačiť prostriedky a že je ochotný, ak bude treba, predať kvôli Aténčanom aj svoju vlastnú posteľ, že privedie fenické lode (ktoré kotvia pri Aspende) na pomoc Aténčanom a nie Peloponézanom. No Aténčanom bude Tissafernes dôverovať iba vtedy, ak sa Alkibiades vráti živý a zdravý a zaručia sa za neho.
Keď vojaci počuli tieto sľuby a ešte mnohé iné, hneď ho zvolili za stratéga popri tých, ktorých zvolili predtým a zverili mu moc nad všetkým. Odvtedy sa každý vojak cítil veľmi bezpečný, čo sa týka záchrany i pomsty voči rade 400, že by túto istotu nevymenil za nič iné a po jeho slovách nadobudli takú odvahu, že začali pohŕdať svojimi nepriateľmi a politickými rivalmi a boli ochotní sa plaviť ihneď do Pirea. Alkibiades odmietol myšlienku plaviť sa do Pirea, lebo by tak nechali nepriateľovi napospas Samos a čo sa týka vedenia vojny, povedal, že keď bol zvolený za stratéga, musí sa stretnúť s Tissafernom, aby sa s ním dohodol o vedení vojny proti Peloponézanom. A naozaj, po skončení zhromaždenia hneď odišiel, aby vyvolal dojem, že robí všetko spoločne s Tissafernom a na druhej strane, aby ukázal Tissafernovi, že teraz, keď bol zvolený za stratéga, môže mu byť alebo užitočný, alebo mu môže ešte viacej škodiť. Takto Alkibiades strašil Aténčanov Tissafernom a Tissaferna Aténčanmi."
Ja na mieste Tissaferna, by som nechal Alkibiada po jeho vyhrážkach okamžite sťať. Tým by si možnože zachránil život a zbavil by svet jedného podliaka. A možnože by mu všetci boli vďační, hlavne Lacedemončania na čele s kráľom Agidom. Aténčanov na Same sa báť vôbec nemusel, lebo aj tak bol voči ním vo vojne, potom aténske loďstvo bolo pomerne účinne blokované peloponézskym loďstvom z Milétu a posledný argument - bude prednesený v nasledujúcej časti tohto Tukydidovho diela, ktoré prekladateľ P. Kuklica nazval Dejiny peloponézskej vojny.