reklama

21. rok vojny – 5. časť – Alkibiadov návrat k aténskemu vojsku

Pomaly, ale isto sa blížime ku koncu knihy, ktorú prekladateľ P. Kuklica nazval Dejiny peloponézskej vojny. Tukydides, autor tohto diela, ktoré tu opisujem, mal podklady do úplného konca tejto vojny, ale pravdepodobne násilná smrť mu zabránila toto dielo úplne dokončiť. Ale, ako som už x- krát spomenul, jeho dielo dokončil Xenofon, ktoré podľa prekladateľa Júlia Špaňára dostalo názov Grécke dejiny. Ak bude všeobecný konsenzus kladný, tak by som mohol pokračovať aj opisom Xenofonovho diela... No, je to zatiaľ blízka budúcnosť a tak v tejto dnešnej téme vám poukážem, ako sa Aténčan, boháč, víťaz olympijských hier, vojak, demagóg, vojvodca, utečenec, vyhnanec, poradca Sparťanov a ich (viac než dôverný) priateľ, zvodca, zneužívateľ pohostenia, poradca satrapu, intrigán a zradca vrátil naspäť k Aténčanom. Ospravedlňujem sa, že som neuviedol všetky jeho „funkcie", no nie je na to priestor a tí, ktorí čítali Tukydida a jeho Dejiny, či Plutarcha a jeho porovnávacie životopisy, alebo iných, tak vedia o koho sa jedná.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Ten Alkibiades musel mať ťažký život. Chudák nešťastný... . Nik na neho v dobrom nespomína, Tukydides sa niekedy ako keby o ňom vyjadroval s určitým dešpektom a dokonca aj Plutarchos o ňom píše (s poriadnym odstupom času) ako o- "bezočivcom nad bezočivcami a najnevšímavejším tvorom voči tomu, čo je ušľachtilé". No nevyhnutnosť doby a aj záujmy niekoľkých osôb si žiadali, aby bol Alkibiades vrátený naspäť na politicko- vojenskú scénu tejto vojny. Či bude takto Aténčanom prospešný, to nechám na vás.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„ Velitelia, ktorí sa zišli na Same, najmä Trasybulos, jednostaj zastávali ten názor, že je nevyhnutné, aby sa Alkibiades vrátil z vyhnanstva. Nakoniec sa Trasybulovi podarilo väčšinu v zhromaždení ľudu prehovoriť, aby sa Alkibiades mohol vrátiť. Keď sa hlasovaním rozhodlo, že sa Alkibiades môže vrátiť bez obáv, Trasybulos odišiel k Tissafernovi a priviedol Alkibiada na Samos, pretože jediná cesta k záchrane Aténčanov, podľa neho, bola odlákať Tissaferna od Peloponézanov a získať ho na svoju stranu. Na zhromaždení ľudu, ktoré sa potom zišlo, prehovoril Alkibiades. Spočiatku sa veľmi sťažoval na svoj trpký osud vyhnanca, potom v obšírnej reči hovoril o politickej situácii, vkladal svoju nádejnú budúcnosť do vojska a prehnane hovoril o svojom vplyve na Tissaferna. Predovšetkým mu išlo o to, aby oligarchom v Aténach nahnal strach, aby rozpustili tajné politické spolky, aby si ho na Same väčšmi vážili, aby sami väčšiu odvahu, nakoniec, aby sa Peloponézania čo najviac znepriatelili s Tissafernom a stratili svoje nádeje. Alkibiades vo svojej chváloreči tvrdil, že mu Tissafernes ustavične sľuboval (ak si Aténčania zaslúžia dôveru), že bude vydržiavať aténske loďstvo, pokiaľ mu budú stačiť prostriedky a že je ochotný, ak bude treba, predať kvôli Aténčanom aj svoju vlastnú posteľ, že privedie fenické lode (ktoré kotvia pri Aspende) na pomoc Aténčanom a nie Peloponézanom. No Aténčanom bude Tissafernes dôverovať iba vtedy, ak sa Alkibiades vráti živý a zdravý a zaručia sa za neho.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď vojaci počuli tieto sľuby a ešte mnohé iné, hneď ho zvolili za stratéga popri tých, ktorých zvolili predtým a zverili mu moc nad všetkým. Odvtedy sa každý vojak cítil veľmi bezpečný, čo sa týka záchrany i pomsty voči rade 400, že by túto istotu nevymenil za nič iné a po jeho slovách nadobudli takú odvahu, že začali pohŕdať svojimi nepriateľmi a politickými rivalmi a boli ochotní sa plaviť ihneď do Pirea. Alkibiades odmietol myšlienku plaviť sa do Pirea, lebo by tak nechali nepriateľovi napospas Samos a čo sa týka vedenia vojny, povedal, že keď bol zvolený za stratéga, musí sa stretnúť s Tissafernom, aby sa s ním dohodol o vedení vojny proti Peloponézanom. A naozaj, po skončení zhromaždenia hneď odišiel, aby vyvolal dojem, že robí všetko spoločne s Tissafernom a na druhej strane, aby ukázal Tissafernovi, že teraz, keď bol zvolený za stratéga, môže mu byť alebo užitočný, alebo mu môže ešte viacej škodiť. Takto Alkibiades strašil Aténčanov Tissafernom a Tissaferna Aténčanmi."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja na mieste Tissaferna, by som nechal Alkibiada po jeho vyhrážkach okamžite sťať. Tým by si možnože zachránil život a zbavil by svet jedného podliaka. A možnože by mu všetci boli vďační, hlavne Lacedemončania na čele s kráľom Agidom. Aténčanov na Same sa báť vôbec nemusel, lebo aj tak bol voči ním vo vojne, potom aténske loďstvo bolo pomerne účinne blokované peloponézskym loďstvom z Milétu a posledný argument - bude prednesený v nasledujúcej časti tohto Tukydidovho diela, ktoré prekladateľ P. Kuklica nazval Dejiny peloponézskej vojny.

Alojz Bogric

Alojz Bogric

Bloger 
  • Počet článkov:  186
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Kto nepozná minulosť, nepochopí súčastnosť a nebude vedieť, čo ho môže čakať v budúcnosti. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaPolitika

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu