Grécke dejiny – tretia kniha – šiesta časť.

Autor: Alojz Bogric | 3.9.2016 o 20:58 | Karma článku: 2,73 | Prečítané:  242x

Odchod Agesilaa a Lysandra do Malej Ázie, Lysandros poslaný k Helespontu, je ďalšia časť epopeje zaznamenaná Xenofonom, synom Grylla a preloženou do našej reči Júliusom Špaňárom pod názvom Grécke dejiny.

Po opise potlačenia pravdepodobného povstania v Sparte sa Xenofón opäť zameriava k udalostiam ktoré opisoval aj Tukydides, syn Olorov a teda k situáciám Grékov, ako na pobreží Malej Ázie a priľahlých ostrovoch, tak aj v samotnom Grécku. Nový lacedemonský kráľ Agesilaos, ktorý nastúpil na trón za ľavobočka Leotichyda sa podujal razantne riešiť situáciu s gréckymi mestami pod správou perzských satrapov. Aj keď sa nezdá, ale kvalitatívne a aj kvantitatívne boli na tom Gréci lepšie ako Tissafernes, ktorý bol poverený Artaxerxom riešením záležitostí vo funkcii veliteľa všetkých ozbrojených v danej oblasti. Avšak vysoká funkcia ešte neznamená automaticky úspech a Tissafernes doplatí na to, že namiesto vzdelávania sa v danej problematike sa venoval intrigám, ako ho k tomu naviedol Alkibiades.

„Bolo to po spomenutých udalostiach, keď istý Herodas zo Syrakúz bol práve vo Fenícii s akýmsi majiteľom lodí a tam videl fenické triery – jedny, čo odkiaľsi priplávali do prístavu, iné už boli v prístave obsadené mužstvom, kým ďalšie sa ešte len pripravovali – a navyše sa dozvedel ešte aj to, že ich má byť vyše tristo. Nastúpil na prvú loď, ktorá plávala do Grécka a oznámil Lacedemončanom, že perzský kráľ a Tissafernes pripravujú vojenskú výpravu; proti komu však, to nevedel povedať.

Lacedemončania znepokojení touto správou začali zhromažďovať svojich spojencov a radili sa čo majú robiť. Lysandros bol toho názoru, že Gréci majú veľkú prevahu v námorníctve; takisto dôvodil, že sa zachránilo vojsko, ktoré tiahlo s Kýrom. Tak presvedčil Agesilaa, aby sľúbil, že podnikne vojenskú výpravu do Ázie, ak mu dajú tridsať Sparťanov, asi dvetisíc prepustených heilotov a zbor šesťtisíc spojencov. Mal v úmysle aj sám s ním tiahnuť preto, aby pomocou neho znovu obnovil dekarchie, ktoré zriadil už prv v niektorých mestách; efori ich však rozpustili a zaviedli opäť pôvodné ústavy.

Agesilaos vyhlásil, že je ochotný podniknúť vojenskú výpravu a Lacedemončania mu dali všetko, čo si žiadal a zásoby na šesť mesiacov. Keď vykonal potrebné obete, okrem iných za šťastný prechod hraníc, vyrazil a prostredníctvom poslov oznámil, koľko mužov má každé mesto poslať, ako aj miesto kam majú prísť. Sám zamýšľal ísť do Aulidy a tam obetovať, práve na tom mieste, kde obetoval Agamemnon, prv ako vyplával k Tróji. Len čo prišiel do Aulidy a boiótski úradníci sa dozvedeli, že koná obetný obrad, poslali jazdcov, ktorí mu zakázali dokončiť obetu a postŕhali z oltára obetné zvieratá, ktoré boli zasvätené. Agesilaos protestoval a volal bohov za svedkov, potom nahnevaný nastúpil na svoju trieru a odplával. Prišiel do Geraistu, zhromaždil tam čo najviac vojska a zamieril po mori do Efezu.

Len čo tam pristal, Tissafernes poslal k nemu posolstvo a spýtal sa ho, za akým účelom prišiel. Agesilaos odpovedal, že prišiel preto, aby dosiahol nezávislosť aj pre mestá v Malej Ázii, ako sú nezávislé mestá na pevnine v Grécku. Tissafernes na to prehlásil:

„Ak chceš uzavrieť prímerie na čas, ktorý potrebujem, aby som poslal posla ku kráľovi, nazdávam sa, že keby si chcel, mohol by si prímerie dosiahnuť a aj odplávať.“

„Zaiste by som chcel,“ odpovedal Agesilaos, „len keby som sa nemusel báť, že ma chceš podviesť.“

„Môžem ti dať záruku,“ odpovedal Tissafernes, „že svedomite, bez podvodu splním svoj sľub.“

Po tej dohode Tissafernes odprisahal pred Agesilaovými vyslancami Herippidom, Derkylidom a Magillom, že chce bez ľsti zachovávať mier, načo vyslanci v Agesilaovom mene zložili Tissafernovi prísahu, že budú dodržiavať prímerie, kým Tissafernes dodrží svoju prísahu. Tissafernes však ihneď porušil, čo odprisahal. Namiesto toho, aby zachovával mier, žiadal od kráľa veľké vojsko ešte k tomu, ktoré mal už predtým. Hoci Agesilaos o tom dostával správy, predsa zachovával prímerie.

Medzitým čo Agesilaos trávil v pokoji voľný čas v Efeze, politické pomery pobrežných gréckych štátov boli v úplnom zmätku – nedodržiavali totiž ani demokratickú ústavu ako za čias aténskej vlády, ani dekarchie ako za čias Lysandrovho velenia – a keďže všetci poznali Lysandra, nástojčivo ho žiadali, aby presadil u Agesilaa ich požiadavky. To bol aj dôvod, prečo ho jednostaj sprevádzal celý zástup jemu oddaných ľudí, takže sa zdalo, že Agesilaos je len súkromná osoba, kým Lysandros kráľ. Ako sa neskôr ukázalo, vyvolávalo to u Agesilaa hnev.

Naproti tomu ostatní tridsiati Sparťania z jeho družiny zo závisti nemlčali, ale povedali Agesilaovi, že si Lysandros počíta nezákonne, keďže sa svojou pompéznosťou povyšuje nad kráľa. Keď potom Lysandros začal privádzať rozličné osoby k Agesilaovi, ten prepúšťal bez úspechu všetkých tých, o ktorých vedel, že ich Lysandros podporoval. Keďže Lysandrovi vychádzalo vždy opačne všetko, čo chcel dosiahnuť, uvedomil si, prirodzene, čo sa vlastne deje. A tak už nedovolil, aby ho sprevádzal zástup ľudí a jasne dal na vedomie všetkým, ktorí ho žiadali o nejakú pomoc, že jeho podpora by im priniesla len škodu. Lysandros ťažko znášal toto pohanenie a tak predstúpil pred Agesilaa a povedal mu:

„Agesilaos, ty teda vieš ponižovať priateľov!“

„Áno, pri Diovi,“ povedal Agesilaos, „v každom prípade tých, ktorí chcú urobiť dojem, že sú väčší ako ja; kto sa však usiluje povzniesť moju slávu, toho si veru viem uctiť, inak by som sa musel hanbiť.“

Na to Lysandros povedal:

„Azda máš pravdu a konáš vhodnejšie ako som konal ja. Urob mi však v budúcnosti aspoň tú láskavosť, aby som bol ušetrený hanby, že u teba nemám nijaký vplyv a aby som ti nestal v ceste, pošli ma niekam. Kdekoľvek budem, pokúsim sa ti byť užitočný.“

Agesilaos sa dal jeho slovami presvedčiť a poslal ho do Helespontu. Tam sa Lysandros stretol s Peržanom Spitridatom, ktorý mu povedal, že musí znášať poníženie od Farnabaza. Lysandros začal so Spitridatom vyjednávať a presvedčil ho, aby prešiel k nemu i s deťmi, s celým svojim majetkom a asi s dvesto jazdcami. Lysandros nastúpil na loď so Spitridatom a jeho najstarším synom, jeho majetok a jazdcov nechal v Kyziku a priviezol ich k Agesilaovi. Na prvý pohľad sa Agesilaos tomu potešil a ihneď sa začal vypytovať na Farnabazovu krajinu a jeho vládu.“

Tissafernes zožne za svoju vierolomnosť spravodlivý trest a jeho smrťou sa priame Alkibiadove intrigy skončia. Hoci Alkibiades tu bude neustále a vždy sa nájde niekto, kto jeho život a konanie bude kopírovať ( dokonca ho v aj predčí). Takí ľudia sú takmer nezničiteľní a je ich ťažko odhaliť, pokiaľ sa nedostanú k niekomu kto má moc, alebo pokiaľ sami tú moc nezískajú.

Lysandros si svojim víťazstvom nad Aténčanmi získal vplyvných nepriateľov, avšak to navonok nie je vidno. Hoci som ho označil za človeka, ktorý položil reálne základy skazy Sparty, no nebol v tom sám. Kráľ Agis mu v tom mal zabrániť, no neurobil to a teda aj on mal podiel viny na tomto úpadku, eforov a gerúsiu tiež z toho nemôžem vynechať. Lysandros ešte Sparte pomôže, no závisť istých ľudí mu ukončí život skôr, ako by si to pravdepodobne želal.

V ďalšej časti vám opíšem ako sa Agesilaos zahrával s Tissafernom a ako sa zaslúžil o to, že porušovateľ zmlúv a dobrý učeň Alkibiada príde o hlavu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?