Grécke dejiny- Tretia kniha – druhá časť - Boje Lacedemončanov v Malej Ázii

Autor: Alojz Bogric | 18.7.2016 o 19:27 | Karma článku: 3,38 | Prečítané:  185x

Epizóda o Manii a jej zaťovi. Je pokračovanie ďalšieho opisu udalosti po peloponézskej vojne z pera Xenofona, syna Gryllovho, ktorý preložil, do nám zrozumiteľnej reči, Július Špaňár.

Pokračujem v udalostiach po tom, čo bol Tibron vystriedaný Derkylidom a Derkylidas sa podujal plniť príkazy svojej vlasti ináč, ako to robil jeho predchodca. Táto epizóda začne skôr a za inej situácie aká prebieha, vďaka Xenofonovi, teraz. Bude o vernosti, zrade a aj prefíkanosti a o potrestaní tejto zrady iným, ako tým, ktorému by toto potrestanie náležalo a pritom aj celkom sympatickým spôsobom.

„ Táto aiolská krajina patrila Farnabazovi, ale spravoval ju ako satrapa dardanský Zenis. Keď ten však podľahol chorobe a Farnabazos mal v úmysle dať ju do správy inému mužovi, vystrojila Zenisova žena Mania, ktorá bola taktiež dardanského pôvodu, veľkú družinu, vzala dary jednak pre samotného Farnabaza aj pre jeho súložnice a jednak pre tých, ktorí u neho požívali najväčšiu vážnosť, aby si ich takto získala na svoju stranu a vydala sa na cestu. Dosiahla audienciu s povedala toto:

„Farnabazos, môj muž ti bol vo všetkom oddaným priateľom, najmä riadne odvádzal dane, takže si ho všade chválil a mal ho v úcte. Ak ti ja budem takisto preukazovať dobré služby, prečo chceš ustanoviť iného satrapu? Ak v niečom nebudeš so mnou spokojný, bude závisieť len od Teba, aby si ma zbavil vlády a zveril ju niekomu inému.“

Po týchto slovách sa Farnabazos rozhodol, že žena ma dostať úrad satrapu.

Keď sa Mania stala vládkyňou krajiny, odvádzala dane práve tak presne ako predtým jej muž a okrem toho, kedykoľvek prišla k Farnabazovi, priviezla mu dary a vždy keď zase on prišiel k nej do krajiny, prijala ho zo všetkých miestodržiteľov najpompéznejšie a najradostnejšie. A nielenže držala pevne vo svojej moci mestá, ktoré prevzala, ale okrem toho získala pre Farnabaza z nepodrobených prímorských miest ešte Larissu, Hamaxitos a Kolony. Aby to dosiahla, nariadila gréckemu žoldnierskemu vojsku zaútočiť na hradby a sama sa na boj pozerala zo svojho voza. Koho z vojakov pochválila, toho aj bohato odmenila a tak si vytvorila skvelé žoldnierske vojsko. Zúčastnila sa aj na Farnabazových vojenských výpravách, kedykoľvek urobil vpády na územie Mýsov a Pisidov, aby ich potrestal za pustošenie kráľovského pohraničného územia. Preto jej aj Farnabazos preukazoval veľkú úctu a občas ju k sebe pozýval, aby si vypočul jej radu.

Keď už mala vyše štyridsať rokov , Meidias, muž jej dcéry, podľahol podpichovaniu niektorých ľudí, že je hanbou, aby žena vládla, kým on je bez úradu a hodností. Využil okolnosť, že Mania sa síce proti ostatným chránila všetkými prostriedkami, ako je to v tyranide zvyčajné, ale jemu dôverovala a vždy ho milo uvítala a tak vraj vstúpil, jedného večera do jej komnaty a zaškrtil ju. Zabil i jej syna, asi sedemnásťročného. Po tom čine sa zmocnil pevných miest Skepsis a Gergis, kde bola najväčšia časť Maniiných pokladov. Ostatné mestá ho neuznali za vládcu a tamojšie posádky ich chránili pre Farnabaza. Meidias poslal Farnabazovi dary a žiadal ho, aby mohol vládnuť nad krajinou, ako vládla Mania. Farnabazos mu odpovedal, aby si dary nechal, že on príde sám a odnesie si dary spolu aj s darcom. Pritom dodal, že nechce žiť, ak sa nepomstí za Maniu.

Derkylidas pritiahol práve v tomto pre neho priaznivom čase a ihneď v jednom dni sa zmocnil pobrežných miest Larissy, Hamaxita a Kolon, ktoré sa mu dobrovoľne vzdali. Posolstvom vyzval aj mestá v Aiolide, aby sa oslobodili, prijali ho do svojich hradieb a stali sa jeho spojencami. Niektorí aj súhlasili, lebo po Maniinej smrti sa totiž s tamojšími gréckymi posádkami až tak dobre nezaobchádzalo. Ale veliteľ mesta Kebren, ktoré bol veľmi dobré opevnené, Derkylida nevpustil, lebo bol presvedčený, že sa mu Farnabazos odvďačí, ak sa mu podarí udržať mesto pre neho. Rozhnevaný Derkylidas pripravoval útok na mesto. Keď prvý krát konal obeť a obetné znamenia sa preňho priaznivo neskončili, obetoval aj nasledujúci deň. Ale ani táto obeť sa nevydarila a tak znova obetoval na tretí deň. Až do štvrtého dňa robil obete, hoci odklad ťažko znášal. Usiloval sa totiž rýchlo ovládnuť Aiolidu, skôr ako jej Farnabazos príd na pomoc. Istý stotník Atenadas zo Sikyonu sa nazdával, že Derkylidas zbytočne márni čas a že on sám by dokázal Kebrenčanov zbaviť vody. A tak vyrazil so svojim oddielom a pokúsil sa zasypať studňu. Ale Kebrenčania urobili výpad z mesta, pri ktorom samotného Atenada poranili a dvoch vojakov zabili a ostatných zahnali na útek. Medzitým, čo sa Derkylidas nad tým neúspechom pohoršoval, lebo pevne veril, že vojsko nebude mať odvahu zaútočiť, vyšli z hradieb od Grékov hlásatelia, ktorí oznámili, že nie sú spokojní s tým, čo robí ich veliteľ a že sami chcú byť radšej spojencami Grékov ako barbara. Ešte počas tých rokovaní prišiel posol aj od gréckeho veliteľa mesta s oznámením, že súhlasí so slovami posolstva mesta. Vtedy Derkylidas, ktorý práve v ten deň dosiahol priaznivé znamenia pri obetovaní, dal rozkaz vojakom chopiť sa zbraní a viedol ich pred mestské brány. Stráže otvorili brány a vpustili ho dnu. Derkylidas mesto nespustošil, zanechal tam posádku a ihneď tiahol proti mestám Skepsis a Gergis.

Meidias, ktorý čakal na Farnabazov príchod a takisto už veľmi nedôveroval občanom, poslal posla k Derkylidovi s odkazom, že je ochotný s ním rokovať, ak dostane rukojemníkov. Derkylidas poslal z každého spojeneckého mesta jedného muža a Meidia vyzval, aby si vybral koľko chce a akých chce. Meidias si vybral desať mužov a potom vyšiel z mesta. A keď sa stretol s Derkylidom, spýtal sa ho, za akých podmienok sa môže stať jeho spojencom. Derkylidas mu odpovedal, že pod podmienkou, že nechá občanom slobodu a samostatnosť. Zároveň s týmto vyhlásením vyrazil k mestu Skepsis. Meidias pochopil, že ho nemôže násilím zadržať a tak mu dovolil vstúpiť do mesta. Keď Derkylidas vykonal obeť na poctu Atény na akropole mesta Skepsis, dal odviesť Meidiovu posádku a mesto odovzdal občanom s napomenutím, aby ho spravovali, ako sa patrí na Grékov a na slobodných občanov. Potom opustil mesto a viedol vojsko proti mestu Gergis. Sprevádzalo ho aj veľa skepsijských občanov, ktorí si ho veľmi ctili a a tešili sa z jeho úspechov. Meidias, ktorý ho takisto nasledoval, ho prosil, aby mu osobne zveril vládu nad mestom Gergiťanov. Derkylidas ho ubezpečil, že dostane všetko na čo má právo. Za tohto rozhovoru sa blížili spolu s Meidiom k mestskej bráne a vojsko ho nasledovalo v dvojstupe, ani čo by bol mier.

Keď stráže z veží, ktoré boli veľmi vysoké, videli prichádzať Meidia s Derkylidom, nestrieľali. Tu povedal Derkylidas:

„Meidias, rozkáž im otvoriť bránu, aby si bol ty mojim vodcom a aby som spolu s tebou vstúpil do chrámu a tam obetoval Aténe.“

Meidias sa však zdráhal vydať ten rozkaz, bál sa totiž, že ho hneď zajmú, napokon však ten rozkaz vydal. Derkylidas spolu s Meidiom vstúpili do mesta a uberali sa k akropole. Ostatným vojakom prikázal ostať pri hradbách, kým sám so svojou družinou obetoval Aténe. Po obeti vyzval Meidiovu telesnú stráž, aby zaujala miesto so svojimi zbraňami na čele jeho vlastného vojska, lebo odteraz bude dostávať žold od neho a o Meidia sa báť nemusia. Meidias nevedel čo má robiť a Derkylidovi povedal:

„Musím sa teraz vzdialiť, aby som ti pripravil pohostinné prijatie.“

Derkylidas odvetil:

„Nie pri Diovi! Veď by to bolo hanebné, aby som sa od Teba nechal hostiť, keď som vykonal obeť. Skôr ty musíš byť mojim hosťom. Zostaň teda s nami a kým sa bude pripravovať hostina, uvážime a rozhodneme spolu, ja a ty, čo je spravodlivé.“

Keď si sadli Derkylidas sa Meidia spýtal:

„Povedz mi, Meidias, zdedil si po otcovi správu nad jeho majetkom?“

„Isteže,“ odpovedal.

„A koľko máš domov, koľko vidieckych majerov a koľko pastvín?“

Medzitým, čo to všetko Meidias vymenúval, ozvali sa prítomní Skepsijčania:

„Derkylidas, Meidias ťa klame.“

„Nebuďte takí malicherní,“ odpovedal im.

Keď bol spísaný Meidiov majetok pochádzajúci od otca, Derkylidas sa opýtal:

„Povedz mi, komu podliehala Mania?“

Všetci odpovedali, že Farnabazovi.

„Nepatril teda aj jej majetok Farnabazovi?“

„Pravdaže,“ súhlasili.

„Mal by teda odo dneška patriť nám,“ povedal, „lebo my sme tu páni a Farnabazos je našim nepriateľom. Nech nás niekto odvedie ta, kde ležia Maniine poklady, ktoré patria Farnabazovi.“

A keď ho ostatní viedli k majetku, ktorý si Meidias privlastnil, išiel s nimi aj Meidias. Len čo Derkylidas vstúpil, zavolal správcov a len čo prišli, dal svojej družine pokyn, aby sa ich chopili a potom im oznámil, že ihneď nechá zabiť tých, ktorých prichytia pri sprenevere niečoho z Maniinho majetku. Ukázali mu teda Maniin poklad. Pozrel si ho celý, potom ho dal zamnúť, zapečatiť a postavil tam stráže. Keď vychádzal von, povedal svojim dôstojníkom a stotníkom, ktorých našiel pri dverách:

„Mužovia, je tu pripravený pre nás žold, z ktorého môžeme vydržiavať osemtisícové vojsko takmer jeden rok. Ak niečo ešte ukoristíme, aj to sa k tomu pridá.“

Povedal to s vedomím, že ak sa táto správa dostane vojakom do uší, pozdvihne sa ich disciplína a vojenská horlivosť.

Keď sa ho Meidiias spýtal:

„Derkylidas a kde mám bývať ja?“ odpovedal mu:

„Tam kde máš na to najskôr právo, milý Meidias, totiž v tvojom rodnom meste Skepsis a v tvojom otcovskom dome.““

 

Takže takým figliarskym rozhodnutím sa Derkylidas zbavil Meidia a popritom nepoškodil ničie záujmy. Meidias podľahol túžbe po moci a kvôli tomu zavraždil. To že ho Derkylidas nechal žiť, tak asi len kvôli tomu, že Farnabazos Meidia bral ako svojho nepriateľa.

Všimnite si opis udalosti od Xenofona a porovnajte to s opisom udalosti Tukydida. Xenofon má živší opis, avšak ten živší opis, miestnych udalostí, spôsobuje to, že potom neostáva miesto a čas na opis iných ( väčších) udalostí.

Lacedemončania si zobrali veľké sústo ( tak ako niekedy Aténčania) a toto sústo im ostane trčať v hrdle. Perzia ich vojensky neporazí, no Artaxerxes použije k vedeniu vojny proti Lacedemonu, najúčinnejšiu zbraň na svete – peniaze. Zatiaľ to tak, ako spočiatku Aténčania, nepociťujú a dokonca budú žať úspechy ( ako Aténčania), avšak neskôr, aj po smrti Agida a príchode chromého kráľa ( pred ktorým varovali aj veštby a ktorého spomína aj Plutarchos), sa ich situácia zhorší a budú čeliť vyhladeniu. Do bitky pri Mantinei je ešte dosť dlhá doba, ale červík sa systému Sparty zahryzol a systém pomaly, ale isto kolabuje. Lykurgos to chcel s ľuďmi dobre a tak to pochopili aj jeho rovesníci a priami potomkovia a ešte aj ich deti. Ale neskôr jeho meno upadalo do zabudnutia, aj keď vymyslel systém, aby si ľudia rozvíjali pamäť zapamätaním si jeho zákonov, a iní už nemali na jeho systém žičlivý pohľad a tak sa plne ukazuje pravdivosť Tukydidovho zhodnotenia, ktoré napísal pre udalosti v Kerkyre, ktoré opisoval vo svoje knihe v piatom roku vojny:

"Príčinou všetkého toho zla je túžba po moci, ktorá korení v hrabivosti a egoizme, z ktorých pramení aj snaha využiť všetky prostriedky na to, aby sa vyhrali spory...“

A Lacedemon na toto doplatil, tak ako na toto doplatil a doplatí každý, ktorý podľahol a podľahne túžbe po moci, mamonu a chamtivosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?