reklama

25. a 26. rok vojny- 4. časť

Eteonikos potlačí vzburu lacedemonského vojska, vo velení ho vystrieda Lysandros a zničenie aténskeho vojska pri Aigospotamoi,

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

je prvá časť druhej knihy, ktorá má názov- porážka Aténčanov a koniec peloponézskej vojny a ktorú zo zápiskov Tukydida, syna Olorovho, vydal Xenofon, syn Gryllov a preložil prekladateľ Július Špaňár pod názvom Grécke dejiny. Vzhľadom k tomu, že zápisky nie sú bohaté na udalosti, tak Xenofon spojil dva roky vojny do jednej kapitoly

Ako už x krát bolo konštatované a ako to isto poznáte z dejepisu, Kozie riečky budú predposledným krokom konca tzv. peloponézskej ( alebo dórskej) vojny. Do konca tejto vojny ešte chýba tri-dva a pol roka, avšak ten čas sa blíži. Aténčania už nemajú takých schopných námorných veliteľov ako bol Perikles, Kleon, Demosténes, Nikias a Alkibiades, Konon je už starý a ešte ak si popravili šiestich veliteľov po vyhratej bitke na základe istých intríg demokratického Kallixena, tak verím tomu, že si ostatní dávali veľký pozor, aby neskončili rovnako. Analógia sa mi javí v ZSSR pred vypuknutím 2. s. v., keď po stalinských čistkách, ostatní, čo neboli perzekvovaní, si dávali pozor na prílišnú iniciatívu. A na takú opatrnosť doplatil armádny generál Pavlov. Na druhej strane Angličania si po takom opatrníctve zachovali loďstvo, na úkor svojich spojencov- Holanďanov... .

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V predchádzajúcej časti som vám priblížil demokraciu v praxi, alebo skôr demagógiu v praxi. Je ale viac než poučné, že ľud si nedal siahať na svoje práva a ak zistil, že sa dal oblbnúť, tak tým demagógom, ktorí ho oklamali, to dal pocítiť. V tejto časti vám opíšem ako rozmýšľal a ako sa zachoval veliteľ lacedemonského loďstva, ktoré bolo na Chiu, keď mali nedostatok obživy a výstroja. Urobil čin, ktorý neschvaľujem, lebo ja by som jednal ináč. No nie som a ani nikdy nebudem v jeho koži a teda musím akceptovať to, čo urobil, aby zabránil vzbure. Ďalej opíšem ako sa vysporiadali v Lacedemone s tým, že jeden veliteľ nesmie byť dva razy za sebou veliteľom a ako preľstí Lysandros Aténčanov, ktorí si od Alkibiada nedali poradiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Lacedemonskí vojaci, ktorí boli pod Eteonikovým velením na Chiu, živili sa v lete z ročnej úrody a zo mzdy za prácu na poliach. Len čo však nastala zima a nemali už potraviny, ani šatstvo, ani obuv, zhromaždili sa a dohodli sa, že prepadnú mesto Chios. Uzniesli sa, aby tí čo súhlasia s tým návrhom, nosili pri sebe paličky z trstiny, aby navzájom poznali, koľko ich asi je. Eteonikos sa to síce dozvedel, ale bol bezradný a nevedel, ako sa má v tej situácii zachovať, lebo veľmi veľa vojakov nosilo paličky z trstiny.

Otvorene ich napadnúť sa mu zdalo nebezpečné. Obával sa totiž, že by mohli siahnuť po zbraniach a ovládnuť mesto, čím by sa stali nepriateľmi Chijčanov a ak by zvíťazili, zmarili by všetko doterajšie vojnové úsilie. Takisto sa mu zdalo hrozné zahubiť toľko ľudí, ktorí vlastne boli ich spojencami. Vzal teda so sebou pätnásť mužov vyzbrojených dýkami a vydal sa na obchôdzku mestom. A tu sa stretol s človekom postihnutým očnou chorobou, ktorý práve vychádzal z lekárovho domu; dal ho zabiť, lebo držal v ruke paličku z trstiny. Keď pre to vznikol rozruch a niektorí sa pýtali, prečo bol ten človek zabitý, Eteonikos dal rozšíriť správu, že nosil trstinu. Po rozšírení tej správy odhadzovali trstinu všetci čo ju nosili, lebo každý, kto to počul, mal strach, že ho kvôli trstine zabijú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potom dal Eteonikos zavolať Chijčanov a rozkázal im priniesť peňažný príspevok, aby námorníci dostali žold a nepomýšľali na nejaké vzbury. Chijčania priniesli príspevky. Zároveň dal Eteonikos vojakom pokyn nastúpiť na lode. Postupne navštevoval každú loď, povzbudzoval a chválil mužstvo, akoby nič nevedel o možnej vzbure a každému vojakovi vyplatil žold na jeden mesiac.

Po týchto udalostiach sa rozhodli Chijčania a ostatní spojenci, ktorí sa zhromaždili v Efeze, že pošlú vyslancov do Lacedemona, aby tam podali správu o súčasnej situácii a žiadali, aby sa veliteľom loďstva stal Lysandros, ktorý bol veľmi obľúbený u spojencov pre svoje predchádzajúce velenie, keď zvíťazil v námornej bitke pri Notiu. Vyslanci odišli a zároveň s nimi aj Kýrovi poslovia s tou istou požiadavkou ohľadom veliteľa loďstva. Lacedemončania však vymenovali Lysandra len za zástupcu veliteľa loďstva, za ktorého ustanovili Araka. U nich totiž zákon nepripúšťa, aby ten istý muž zastával dva razy za sebou funkciu námorného veliteľa. ( Medzi tým uplynulo dvadsaťpäť vojnových rokov.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tom roku nechal aj Kýros zabiť Autoboisaka a Mitria, synov sestry Dareia Mladšieho, ktorej otcom bol Xerxes, lebo pri stretnutí s ním nevopchali ruky do dlhého rukáva, čo Peržania robia len na pozdrav kráľovi; tento rukáv je dlhší ako u Grékov, takže kto má v ňom ruky, nemôže nič urobiť. Hieramenes a jeho žena povedali kráľovi, že je neodpustiteľné, ak strpí trúfalosť tohto človeka. Dareios pod zámienkou, že je chorý, dal zavolať k sebe Kýra prostredníctvom poslov.

Nasledujúceho roku ( keď bol Archytas eforom v Sparte a Alexias archontom v Aténach) Lysandros prišiel do Efezu a hneď pozval k sebe Eteonika z Chiu s jeho loďami, zhromaždil aj ostatné lode, pokiaľ neboli niekde roztratené, dal ich opraviť a nové stavať v Antadre. Potom sa odobral ku Kýrovi a žiadal peniaze. Kýros mu odpovedal, že prostriedky od perzského kráľa sú už vyčerpané, dokonca sa minulo oveľa viac ako tieto a pritom mu ukázal aj doklady, koľko dostal každý veliteľ loďstva, predsa mu ich však dal. Lysandros vzal peniaze, ustanovil kapitánov trier a nechal vyplatiť námorníkom dlžobný žold. Aj aténski velitelia reorganizovali svoje loďstvo.

Nato Kýros poslal po Lysandra, lebo prišiel posol od jeho otca so správou, že ho kráľ volá k sebe, pretože leží chorý v Tamnériach v Médii na hraniciach s Kardusiami, proti ktorým pre ich vzburu podnikol vojenskú výpravu. Keď Lysandros prišiel, Kýros ho žiadal, aby sa nepúšťal do námornej bitky s Aténčanmi, kým nebude mať viac lodí. Perzský kráľ a aj on sám majú vraj veľa peňazí, takže môže obsadiť omnoho viac lodí, ako doteraz, pokiaľ to závisí od peňazí. Vyrátal mu všetky dane z miest, ktoré predstavovali jeho osobné príjmy a dal mu svoje prebytočné peniaze. Zmienil sa mu ešte o svojom priateľstve k lacedemonskému štátu a najmä k nemu, Lysandrovi, a potom odcestoval za svojim otcom.

Keď Kýros odovzdal Lysandrovi všetky svoje prebytočné príjmy a pozvaný k svojmu otcovi sa vydal na cestu, Lysandros rozdelil žold a potom vyplával s loďstvom do Keramejského zálivu v Kárii. Napadol mesto Kadreia, ktoré bolo aténskym spojencom, na druhý deň ho útokom dobyl a obyvateľov predal do otroctva, lebo títo boli napoly Gréci, napoly barbari. Odtiaľ odplával na Rodos. Medzi tým Aténčania pustošili krajinu perzského kráľa a zo svojho oporného bodu na Same robili útoky aj proti Chiu a Efezu a popri tom sa pripravovali na námornú bitku a k doterajším veliteľom si ešte zvolili Menandra, Tydea a Kefisodonta. Zatiaľ sa Lysandros plavil z Rodu pozdĺž iónskeho pobrežia k Helespontu, aby uzavrel plavbu pre nákladné lode a zároveň sa obrátil proti mestám, ktoré sa vzbúrili proti Lacedemončanom. Aj Aténčania vyplávali a postupovali šírim morom, lebo ázijské pobrežie bolo pre nich nepriateľským pobrežím.

Lysandros plával z Abydu pozdĺž pobrežia k Lampsaku, ktorý bol aténskym spojencom. Aj Abydania a obyvatelia vedľajších miest ta prišli peši, viedol ich Lacedemončan Torax. Zaútočili na mesto a dobyli ho, potom ho vojaci vyplienili, lebo malo bohaté zásoby vína, obilia a ostatných životných potrieb. Všetkých slobodných ľudí však Lysandros prepustil. Aténčania, ktorí sa jednostaj plavili Lacedemončanom v pätách, zakotvili so stoosemdesiatimi loďami v chersoneskom Elainunte. A tu sa pri raňajkách dozvedeli o páde Lampsaku a preto hneď vyrazili k Sestu. Len čo si tam doplnili zásoby, odplávali k Aigospotamoi, ktoré ležia naproti Lampsaku; delí ich Helespont, ktorý je tam široký pätnásť stadií. Na tom mieste zakotvili a navečerali sa.

Nasledujúcej noci na svitaní Lysandros vydal rozkaz, aby po raňajkách nastúpili všetci do lodí. Všetko pripravil na námornú bitku a dal na lode upevniť aj bočné ochranné štíty. Potom prikázal,aby sa nik nepohol z radu, ani nepostúpil dopredu. Pri východe slnka sa aj Aténčania zoradili do ľíku v bojovej línii, pripravení na námornú bitku. Keďže však Lysandros nevyplával proti ním a deň sa už chýlil k večeru, Aténčania odplávali späť k Aigospotamoi. No Lysandros prikázal svojim najrýchlejším lodiam sledovať Aténčanov a až zistia, čo robia, keď vystúpia na breh, majú sa hneď vrátiť a podať mu hlásenie. A prv nedovolil svojim lodiam opustiť zostavu, pokiaľ sa prieskumné lode nevrátia. Toto opakoval po štyri dni a Aténčania každý deň vyplávali proti nemu.

Alkibiades zo svojich hradieb videl, ako Aténčania kotvia pri otvorenom brehu, kde nebolo nijaké mesto, ako si dovážajú zásoby zo Setu, pätnásť stadií vzdialeného, kým nepriateľ mal v prístave všetko, čo potrebovali, priamo pri meste po ruke. Upozornil ich, že kotvia na nevýhodnom mieste a dôrazne im radil, aby sa presunuli do Sestu, do blízkosti prístavu mesta. „Ak budte tam,“ povedal, „budete sa môcť pustiť do námornej bitky, kedy budete chcieť.“ Ale velitelia, najmä Tydeus a Menandros ho vyzvali, aby odišiel. Oni sú vraj veliteľmi a nie on. Preto Alkibiades odišiel.

Keď konečne na piaty deň Aténčania opäť priplávali, Lysandros prikázal námorníkom, ktorí ich sledovali, aby v polovici cesty pri spiatočnej plavbe vytiahli na stožiar štít, ak uvidia, že Aténčania vystúpili na pobrežie a rozišli sa po Chersonese, na čo si zo dňa na deň väčšmi privykali, pretože si museli nakupovať potraviny zo vzdialenejších miest a, prirodzene, Lysandra už nebrali vážne, lebo proti ním nevyplával. Keď námorníci splnili jeho rozkaz, ako si žiadal, Lysandros dal ihneď znamenie k čo najrýchlejšej plavbe, kým Torax postupoval s pechotou po pobreží rovnomerne s loďstvom.

Len čo Konon uvidel útok nepriateľského loďstva, dal znamenie, aby námorníci nastúpili do lodí a zo všetkých síl sa pripravovali na obranu. Ale ľudia sa porozchádzali, takže niektoré lode mali len dva rady veslárov, niektoré iba jeden a niektoré zostali celkom prázdne. Iba Kononova loď a sedem ďalších z jeho okolia vyplávali na more plne obsadené a v zovretom šíku a k ním sa pripojila aj loď Paralos. Všetky ostatné Lysandros zajal pri pobreží. Tam aj zhromaždil väčšinu nepriateľov, niektorým sa však podarilo újsť do malých opevnení.

Keď si Konon na úteku s deviatimi uvedomil, že vec Aténčanov je stratená, pristal pri lampsackom myse Abarnis, tam ukoristil Lysandrove veľké lodné plachty a sám odplával s ôsmimi loďami na Cyprus, kým loď Paralos odplávala do Atén, aby tam oznámila, čo sa stalo.

Lysandros dal dopraviť lode, zajatcov a všetkú ostatnú korisť do Lampsaku. Zajal aj viacerých aténskych veliteľov, medzi nimi Filokla a Adeimanta. Ešte v ten istý deň, keď sa toto stalo, poslal Lysandros milétskeho piráta Teopompa do Lacedemona, aby tam oznámil, čo sa stalo; tento tam prišiel na tretí deň a podal správu.

Lysandros dal zvolať spojencov a vyzval ich, aby sa poradili o osude zajatcov. Tu odzneli mnohé žaloby na Aténčanov, akých protizákonnosti sa dopustili a na čom sa tí v prípade námorného víťazstva uzniesli, totiž že všetkým živým zajatcom odseknú pravú ruku. Takisto sa uvádzalo, že keď ukoristili jednú korintskú trieru a jednú z Andru, hodili všetkých mužov cez palubu. Bol to veliteľ Filokles, ktorý ich rozkázal zahubiť. Spomínali sa ešte aj mnohé iné skutky Aténčanov, až sa nakoniec rozhodli popraviť zo zajatcov všetkých tých, čo boli Aténčania, okrem Adeimanta, lebo on jediný mal námietky na aténskom sneme, keď sa prejednávalo usekávanie rúk; napokon ho aj tak niektorí súkmeňovci obvinili z toho, že zradil lode. Lysandros sa najprv spýtal Filokla, ktorý nechal hodiť cez palubu mužov z Andru a z Korintu, aký trest si zaslúži za to, že začal páchať takéto bezprávie voči Grékom a potom ho nechal popraviť.“

Ani porážka Aténčanov na Sicílii v 19. roku tejto vojny nespôsobila to, čo spôsobila táto porážka, hoci si myslím, že každá bitka, kde prišli o lode, či vojakov ich veľmi oslabovali. Ani táto prehra neznamenala hneď ukončenie vojny, avšak spôsobila to, čo dovtedy o tom mohli Peloponézania a ich spojenci, od začiatku vojny, len dúfať. A ak Lysandros opráši Archidamovu taktiku, tak Aténčania to budú mať spočítané aj po inej stránke.

V ďalšej časti tejto epopeje vám opíšem akým spôsobom donútili Lacedemončania ( a nielen oni) Atény ku kapitulácii a isté zákerné a neľudské kroky predstaviteľa Atén, ktorý sa neslávne predstavil už v skorších prípadoch.

Alojz Bogric

Alojz Bogric

Bloger 
  • Počet článkov:  186
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Kto nepozná minulosť, nepochopí súčastnosť a nebude vedieť, čo ho môže čakať v budúcnosti. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaPolitika

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu