25. rok vojny – 3. časť

Autor: Alojz Bogric | 1.6.2016 o 3:56 | Karma článku: 2,65 | Prečítané:  266x

Pokračovanie predchádzajúcej časti po víťaznej bitke kde bude v Aténach súdny proces s víťaznými veliteľmi aténskeho loďstva a ich poprava.

Táto časť je zaujímavá aj tým, že nám plne ukazuje nielen intrigy, ale aj demokraciu v praxi z horšej stránky. Avšak aj protizákonné návrhy sa stali zákonnými ak to chcel ľud a teda každý, kto chcel svoj návrh pretlačiť, tak sa musel najprv zalíškať ľudu. Potom mu mohlo prejsť takmer všetko. V tejto časti peloponézskej vojny ktorú zaznamenal Tukydides, syn Olorov a do zvitkov zapísal Xenofon, syn Gryllov a ktorá vyšla v preklade Júliusa Špaňára pod názvom Grécke dejiny vám opíšem ako prísne trestal aténsky ľud tých, ktorí zanechali stroskotancov po námornej bitke napospas osudu. Bol to ekvivalent tej situácie, ako po bitke na súši nepozbierať svojich padlých. A to, že ten opis nie je od Tukydida svedčí aj to, že isté osoby nie sú konkretizované podľa otca.

Táto časť nadväzuje na predchádzajúce víťazstvo aténskeho loďstva pri Arginúsach a ako aténske loďstvo odplávalo na Samos a venuje sa len a len opisu konania Aténčanov. Ako som už spomenul, bude mať následky v budúcnosti, a to nie ďalekej a plne sa prejaví zásada Vox populi, vox Dei, aj keď voči niektorým nevinným dosť kruto a nespravodlivo. Avšak na druhej strane sa nezdráhali žalovať veliteľa za spreneveru peňazí...a za ( predpokladané) nesplnenie povinností aj uväzniť a súdiť. Mám dojem, že toto nám tu chýba.

„ Aténčania však vo vlasti zosadili týchto veliteľov okrem Konona; k nemu ešte zvolili Adeimanta a ako tretieho Filokla. Z veliteľov, ktorí sa zúčastnili na námornej bitke, sa Protomachos a Aristogenes do Atén nevrátili. Keď však priplávalo šesť ostatných – Perikles, Diomedon, Lysias, Aristrokates, Trasyllos a Erasinides – tu Archedemos, ktorý bol vodcom demokratickej strany v Aténach a spravoval dvojobolovú nadáciu, obvinil Erasinida a žaloval ho pred súdom, tvrdiac, že si privlastnil peniaze z Hellespontu, ktoré patrili ľudu; obvinil ho aj pre jeho funkciu ako veliteľa. Súd rozhodol, aby bol uväznený.

Potom velitelia predniesli správu o priebehu bitky a o prudkej búrke, ktorá nasledovala. Keď však Timokrates podal návrh, že aj ostatní velitelia musia byť uväznení a postavení pred ľudový súd, dala ich rada uväzniť. Potom sa konal snem na ktorom, okrem iných, najväčšmi Teramenes obviňoval veliteľov a vyslovil názor, že sa musia zodpovedať z toho, že nič nepodnikli na záchranu trosečníkov. Ako svedectvo, že nikoho iného nebrali na zodpovednosť za toto zanedbanie, predložil list, ktorý velitelia poslali rade a snemu a v ňom uvádzali jedine búrku ako príčinu nešťastia. Potom každý z veliteľov predniesol iba krátku obhajobu, lebo im nedovolili dlhšiu reč, ako zákon povoľoval a vyložili skutkový stav: Že sami vyplávali proti nepriateľom, že záchranu trosečníkov zverili osvedčeným veliteľom, ktorí už v minulosti zastávali veliteľskú hodnosť, Teramenovi a Trasybulovi a iným vynikajúcim mužom. A ak niekto musí byť obvinený, pre zanedbanie záchrany, tak vraj by nemali menovať nikoho iného ako tých, ktorým bola táto úloha zverená. „ Nebudeme však hovoriť nepravdu,“ povedali, „hoci nás žalujú a tvrdiť, že oni majú na tom vinu, ale budeme znovu vyhlasovať, že to bola jedine prudká búrka, ktorá prekážala zachrániť všetkých trosečníkov.“ Ako svedkov uviedli kormidelníkov a mnohých iných, ktorí sa zúčastnili na výprave. Tými slovami začínali presviedčať snem o svojej nevine. Mnohí z prítomných občanov povstávali zo svojich miest a chceli sa za nich zaručiť. Napriek tomu sa však rozhodnutie odložilo na najbližší snem – lebo bolo už neskoro a nedali sa už jasne vidieť ruky pri hlasovaní. A tak sa rada mohla vopred poradiť a podať snemu návrh, akým spôsobom majú byť obžalovaní súdení.

Nato sa slávil sviatok Apatúrii, pri ktorom sa zvyčajne schádzajú rodičia so svojimi deťmi. Teramenes a jeho prívrženci sa postarali o to, aby sa na tomto sviatku zjavilo veľa ľudí v čiernych šatách a s nakrátko ostrihanými vlasmi a tak prišli na snem a vydávali sa za príbuzných tých, ktorí zahynuli v bitke pri Arginúsach. Presvedčili aj Kallixena, aby na zasadaní rady podal žalobu na veliteľov. Potom bol zvolený snem, na ktorom rada prostredníctvom kallixena podala ten návrh:

„ Keďže Aténčania na predchádzajúcom zasadaní snemu vypočuli žalobcov proti veliteľom aj ich obhajobu, nech rozhodnú o verdikte po jednotlivých fylách. Pre každú fylu majú byť postavené dve hlasovacie urny a v každej fyle má hlasateľ oznámiť: „ kto pokladá veliteľov za vinných, že nezachránili trosečníkov v námornej bitke, nech vloží hlas do prvej urny, kto ich však nepokladá za vinných, nech vloží hlas do druhej.“ Ak budú uznaní vinnými, nech sú odsúdení na smrť, odovzdaní jedenástim mužom, nech ich majetok prepadne ľudu, z neho desiata časť nech patrí bohyni.“

Tu predstúpil pred snem akýsi muž a vyhlásil, že sa vraj zachránil na obilnom sude. Topiaci sa trosečníci mu vraj prikázali, ak sa zachráni, aby oznámil ľudu, že velitelia nezachránili najlepších obrancov vlasti. Kallixena však chceli Euryptolemos, syn Peisianaktov a niektorí iní hnať pred súd, lebo tvrdili, že Kallixenos podal protizákonný návrh. Niektorí z ľudu s tým súhlasili, ale väčšina kričala, že je to neslýchané, ak niekto chce zabrániť ľudu robiť to, čo chce. A ešte Lykiskos navrhol, aby aj títo, ktorí dali ten návrh, boli odsúdení tým istým hlasom ako velitelia, ak nestiahnu svoju žalobu na Kallixena. Dav znova prejavil búrlivý súhlas a títo boli prinútení svoju žalobu proti Kallexenovi stiahnuť. Niektorí z prytanov sa zdráhali podať protizákonný návrh na hlasovanie o Lykiskosovom návrhu o zbavení žaloby na Kallixena. Tu opäť vystúpil Kallixenos a podal proti prytanom tú istú žalobu. Tu ľud opäť kričal, že treba hnať pred súd tých, ktorí sa zdráhajú. Všetci prytani zo strachu súhlasili s podaným návrhom na hlasovanie, okrem Sokrata, syna Sofroniskovho, on vyhlásil, že neurobí nič čo nie je zhodné zo zákonom. Potom vystúpil Euryptolemos a na obranu veliteľov povedal toto:

„ Muži aténski, vystúpil som, jednak, aby som z tohto miesta žaloval Perikla, môjho príbuzného a dôverného druha a Diomedonta, môjho priateľa, jednak aby ich obhajoval a nakoniec, aby som poradil, aký postup je podľa mňa pre mesto najlepší. Predovšetkým žalujem Perikla a Diomedonta, že svojich spoluveliteľov odhovorili od úmyslu poslať rade a vám list s oznámením, že poverili Teramena a Trasybula so štyridsiatimi siedmimi trierami zachraňovať trosečníkov, ale títo ich nezachránili. Majú teraz velitelia spoločne niesť vinu za chybu, ktorej sa dopustili iba Teramenes a Trasybulos a majú sa za svoju vtedajšiu zhovievavosť ocitnúť v nebezpečenstve ohrozenia života, keď im títo ľudia spolu s niekoľkými stúpencami stroja úklady? Nie, ak však počúvnete a urobíte, čo je zbožné a spravodlivé a keďže odo mňa sa najskôr dozviete pravdu, nebudete neskôr ľutovať, že ste sa dopustili strašného zločinu, tak voči bohom, ako aj voči vám samým. Radím vám postup, pri ktorom je vylúčené, aby som vás ja, alebo niekto iný, mohol oklamať a to: tých, o ktorých skutočne viete, že sa dopustili bezprávia, môžete potrestať akýmkoľvek spôsobom a to, alebo všetkých zároveň, alebo každého jednotlivca zvlášť, ak im dáte aspoň jeden deň na obhajobu a pritom nebudete nikomu veriť väčšmi, ako sebe samým.

Mužovia aténski, všetci viete, že uznesenie ľudu, ktoré navrhol Kannonos, je veľmi prísne, lebo nariaďuje:

„ Ak sa niekto dopustí bezprávia na aténskom ľude, nech sa v putách zodpovedá pred ľudom a ak bude uznaný vinným, nech je hodený do priepasti, jeho majetok skonfiškovaný v prospech štátu a desatina venovaná bohyni.“

Žiadam vás, aby ste súdili veliteľov podľa tohto uznesenia a pri Diovi, ak sa tak rozhodnete, súďte najprv môjho príbuzného Perikla; hanbil by som sa, keby mi jeho dobro ležalo väčšmi na srdci, ako dobro celého štátu. Keby ste však nesúhlasili s mojim návrhom, tak ho súďte podľa zákona, ktorý sa vzťahuje na chrámových zlodejov a zradcov:

„ Ak niekto zradí mesto, alebo ukradne posvätné predmety, nech je súdený pred súdom a ak sa uzná vinným, nech nie je pochovaný v atickej zemi a nech jeho majetok je skonfiškovaný v prospech štátu.“

Z týchto dvoch zákonov si vyberte, mužovia aténski, ktorý chcete a podľa neho súďte tých mužov jedného po druhom tak, že deň rozdelíte na tri časti; jedná časť dňa nech je na to, aby ste ste si vypočuli obžalobu, druhá časť nech je na obhajobu a tretia časť dňa nech je na to, aby ste sa zhromaždili a svojimi hlasmi rozhodli, či sú vinní, alebo nie.

Takto vinníci dostanú najvyšší trest, nevinných však, Aténčania, oslobodíte a nezahynú nespravodlivo. No vy budete súdiť podľa zákona, verní svojej povinnosti pred bohmi a svojej predchádzajúcej prísahe a nepodporíte vo vojne Lacedemončanov tým, že protizákonne a bez súdu vydáte na smrť svojich občanov, ktorí ukoristili Lacedemončanom sedemdesiat lodí a ich samých porazili. Čoho sa tak bojíte, že sa tak ponáhľate? Azda že nemôžete odsúdiť na smrť, alebo oslobodiť, koho chcete, ak budete súdiť podľa zákona a nie proti zákonu, tak ako Kallixenos presvedčil radu, aby predložila ľudu svoj návrh len s jediným hlasovaním? Ak odsúdite na smrť nevinného, možno že to budete neskôr ľutovať. Myslíte na to, aká bolestná a neodčiniteľná je už len neskorá ľútosť, najmä ak váš omyl zavinil smrť človeka.

Konali ste nepochopiteľne, keď ste Aristarchovi, ktorý sa zúčastnil na odstránení demokracie a potom vydal Oinoe Tébanom, našim nepriateľom, dali na obhajobu jeden deň, ktorý si mohol vybrať, ale týchto práv teraz chcete zbaviť, ktorí robili všetko podľa vášho rozhodnutia a zvíťazili nad nepriateľom. Nie, Aténčania, skôr chráňte svoje vlastné zákony, ktorým môžeme najväčšmi vďačiť za svoju veľkosť a nepokúšajte sa niečo podniknúť bez týchto zákonov!

Vráťte sa ešte raz k udalostiam, pri ktorých sa vraj velitelia dopustili závažných chýb, keď sa po víťazstve v námornej bitke vrátili na pevninu. Diomedon naliehal, aby všetky lode vyplávali v súvislom rade a zachraňovali lodné trosky a trosečníkov, kým zase Erasinides navrhoval, aby sa celé loďstvo čo najrýchlejšie pustilo prenasledovať nepriateľov, ktorí ušli do Mytilény. NapokonTrasyllos bol toho názoru, že sa dá urobiť oboje, keď sa nechá jedná časť loďstva tu a druhá časť, so zvyškom lodí, vypláva proti nepriateľom. Tento návrh sa prijal, každý z ôsmich veliteľov mal vyčleniť tri lode zo svojho oddielu, k tomu desať lodí taxiarchov, desať samských lodí a tri lode nauarchov, čo bolo spolu štyridsaťsedem lodí, po štyroch na každú potopenú loď. Medzi tými veliteľmi, čo zostali na mieste námornej bitky, boli aj Trasybulos a ten istý Teramenes, ktorý na predchádzajúcom sneme podal žalobu na veliteľov. Ostatní velitelia s ostatnými loďami vyplávali proti nepriateľským lodiam. Čo z toho vykonali nedostatočne a nesprávne? Nebolo by teda spravodlivé brať na zodpovednosť aj tých veliteľov, ktorí boli vyslaní proti nepriateľským lodiam a nesplnili svoju povinnosť?

Toľko však môžem povedať o jedných a aj o druhých, že pre búrku nemohli vykonať nič z toho, čo im velitelia nariadili. To môžu dosvedčiť muži, čo sa zachránili vlastnými silami, medzi nimi je aj jeden z našich veliteľov, ktorý sa zachránil na troskách potopenej lode. On, hoci vtedysám potreboval záchranu, má teraz byť súdený a odsúdený tým istým hlasovaním, ako tí, čo nesplnili rozkaz.

Preto muži aténski, oceňte si víťazstvo a úspech vo vojne a nekonajte tak, ako keby ste utrpeli porážku a neúspech. Netvárte sa , akoby ste nepoznali nevyhnutné situácie, ktoré zosiela božstvo a nenazývajte zradou to, čo bola bezmocnosť mužov, ktorí pre búrku nemohli splniť rozkazy. Oveľa spravodlivejšie by bolo uctiť ich ako víťazov vencami, ako ich trestať smrťou na radu ničomných ľudí.“

Po tejto reči Euryptolemos podal návrh, aby podľa Kannonovho každý z obžalovaných mužov bol súdený zvlášť, naproti tomu podľa návrhu rady mali byť všetci odsúdení jediným hlasovaním. Keď o týchto dvoch návrhoch hlasovali na sneme zdvihnutím ruky, rozhodli najprv pre Euryptolemov návrh. Ale na to Menekles pod prísahou podal návrh na zrušenie uznesenia pre jeho protizákonnosť a pri opakovanom hlasovaní schválili návrh rady. A potom odsúdili na smrť osem veliteľov, ktorí sa zúčastnili námornej bitky; šesť prítomných bolo popravených. Ale po krátkom čase to Aténčania oľutovali a odhlasovali, aby boli pozvaní pred snem na predbežné vyšetrenie tí, ktorí ľud oklamali a jeden z nich mal byť aj Kallixenos. Keď neskôr vypukla vzbura ľudu ( rok po vláde Tridsiatky – poznámka A.B.), v ktorej prišiel Kleofon ( nástupca Kleona – poznámka A.B:) prišiel o život, naskytla sa obžalovaným príležitosť ujsť ešte pred súdnym procesom. Kallixenos sa vrátil späť do mesta zároveň so skupinkou ľudí z Pirea, ale všetci ho nenávideli a tak zomrel dobrovoľnou smrťou hladom.“

Ľud sa vysporiadal s tými, ktorí nezabezpečili pozbieranie stroskotancov, veľmi kruto a vidno tu na priamom príklade, že aj priama demokracia dokáže pod vplyvom schopných manipulátorov zlyhať. Hoci neskôr, ako to Euryptolemos predvídal, tento čin oľutovali, bolo neskoro a Aténčania sa zbavili schopných veliteľov.Takže každý úspech a aj neúspech Lacedemončanov posilňuje, zatiaľ čo Aténčanov aj úspech oslabuje, napríklad takými krokmi aké sme si teraz mohli prečítať. Aténski politici nehľadeli na spoločné záujmy, ale len a len na svoj prospech. Tak ako naši. Kvapom sa ale blížime ku koncu peloponézskej vojny. V ďalšej časti vám opíšem koniec dvadsiateho piateho roku vojny a dvadsiaty šiesty rok ( v počítaní rokov bude veľký chaos, ale dúfam, že to nejako zvládneme) a návrat Lysandra loďstvu, ktorý spôsobí to, čo spôsobí.

 

 

    Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
    Pridaj k obľúbeným

    Hlavné správy

    DOMOV

    V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

    V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

    EKONOMIKA

    Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

    Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


    Už ste čítali?