25. rok vojny – 1. časť- Kallikratidas, Lysandrov nástupca poráža Konona pri Mytiléne

Autor: Alojz Bogric | 25.5.2016 o 20:35 | Karma článku: 1,54 | Prečítané:  199x

  na Lesbe, je ďalšia časť tejto epopeje, ktorú nám Vďaka Tukydidovi a Xenofonovi sprostredkoval prekladateľ Július Špaňár.

Osud Mytilény je nám známy ešte z 5. roku vojny ako ju Kleon chcel vyhladiť a Diododotos ju zachránil. A nielen on. Zachránili ju aj veslári, ktorí viezli oslobodzujúci rozsudok, ktorý bol prijatý deň po tom, ako loď s exekučným príkazom vyplávala, a plávali ako keby mali ratovať svoje vlastné rodiny. Hoci za sľúbenú odmenu... .

V jednom diskusnom príspevku týkajúceho sa článku reči Alkibiada pred vyplávaním na Sicíliu som uviedol toto: „Morálka vtedy, tak ako dnes, asi bola na minime a z nich si berieme vzor. Potláčame svoju vlastnú identitu, aby sme sa na niekoho podobali. Reči Perikla, Kleona, Alkibiada idú do kurzu a podľa nich sa jedná, ale reči Brasida, či Pagonda, alebo aj Nikia a Diodota sú ignorované. Ako som uviedol vo svojom 1. článku, tak sa mi naša politická scéna podobá na (až na niektoré brutálne činy) vtedajšiu vzburu. Nik za nič nemôže, ale každý sa nabaľuje. Všetci mocní kašlú na prírodu a potreby ľudí. Money, money, money, must be funny.“ . Je škodou, že sme sa nepoučili a stále si volíme za svojich vodcov takých, ktorí nás nielen hospodársky, ale aj morálne ťahajú na dno. František Lipka vo svojom doslove k románu Derviš a smrť napísal „že životnou filozofiou čiernohorského básnika P.P. Njegoša a prozaika Mihaila Lalića je, že smrť pre človeka nemusí znamenať tragédiu, ale tragédiou je morálny pád.“ Ďalej pokračuje v tom, „že najväčšou hodnotou v živote sú čisté vzťahy medzi ľuďmi a vonkoncom nie efemérne hodnoty ako úspech, moc, sláva bohatstvo, ktoré ich už svojou povahou zabíjajú; že človek môže zostať človekom, aj keď je to niekedy veľmi ťažké, aj keď sa neustále pohybuje po okraji priepasti, prenasledovaný a ohrozovaný ľuďmi, okolnosťami a vystavený mnohým pokušeniam.“ Prečo sa nevieme, alebo nechceme poučiť z našej histórie, či z osudu iných národov, štátov, či ľudí?

V tejto časti vám opíšem príchod ďalšieho schopného lacedemonského veliteľa k loďstvu, podvod Lysandra voči nemu, a jeho jednania po tom, ako sa voči nemu začali správať prívrženci Lysandra. U Lacedemončanov bolo bežným zvykom, že spravidla veliteľ velil vojsku len jeden rok a ak bola príležitosť a možnosť, tak ho striedali. Príčiny boli asi také, že aby si oddýchol a popritom aby nenadviazal príliš úzke styky s vojskom a tým možnože v budúcnosti nenarobil neplechu. Rimania na toto pravidlo počas cisárstva a zvlášť po rozdelení ríše, zabudli... .

„ V nasledujúcom roku, v ktorom jedného večera nastalo zatmenie mesiaca a v Aténach zhorel starobylý chrám bohyne Atény ( archontom bol Kallias a eforom Pityas), Lacedemončania poslali Kallikratida, aby vystriedal vo velení nad loďstvom Lysandra, ktorého úradný čas už uplynul. Keď Lysandros odovzdával loďstvo Kallikratidovi, povedal mu, že mu ho odovzdáva ako vládca na morom a ako víťaz v námornej bitke. Kallikratidas ho však vyzval, aby vyplával z Efezu, majúc po ľavej strane Samos, tam kde sa nachádzalo aténske loďstvo a aby mu lode odovzdal v Miléte; potom ho vraj uzná za vládcu mora ( čo bola veľmi rozumná odpoveď na Lysandrovu nadutosť – poznámka A.B). Lysandros sa však odmietol miešať do cudzích záležitostí, veď hlavné velenie mal už niekto iný. Kallikratidas sa rozhodol, že obsadí mužstvom ešte päťdesiat lodí z Chiu, Rodu a od iných spojencov a pripojí ich k tým lodiam, ktoré prevzal od Lysandra.

Keď Kallikratidas zhromaždil všetky tie lode ( bolo ich spolu stopäťdesiat), pripravoval sa na stretnutie s nepriateľom. Spozoroval však, že Lysandrovi priatelia burcujú proti nemu; nielen že neochotne počúvajú, ale aj všade v mestách trúsia reči, že Lacedemončania neustále striedajú námorných veliteľov a tým sa dopúšťajú najväčšej chyby, lebo často poveria touto funkciou neschopných mužov, ktorí sa len práve zoznámili s námorníctvom a nemajú predstavu, ako treba zaobchádzať s ľuďmi. Posielajú na more neskúsených ľudí, ktorých ani spojenci nepoznajú a preto sa to vraj môže s nimi zle skončiť. To priviedlo Kallikratida k tomu, že zavolal prítomných Lacedemončanov a povedal im toto: „Čo sa mňa týka, pokojne by som ostal doma a ak si Lysandros, alebo niekto iný myslí, že má viac skúsenosti v námorníctve, tak nemám nič proti tomu. Keďže ma štát poslal za veliteľa loďstva, neostáva mi nič iné ako plniť rozkazy podľa svojich najlepších schopností. Pokiaľ ide o moju snahu a vaše výčitky z hľadiska politiky štátu – viete tak dobre, ako ja o čo ide-raďte mi, čo je podľa vás najlepšie: mám tu ostať, alebo mám odplávať domov a povedať im tam o tunajších pomeroch?“

Keďže sa nikto neodvážil povedať niečo iné, ako že má počúvať príkazy z vlasti a robiť to po čo prišiel, odobral sa ku Kýrovi a žiadal žold pre svojich námorníkov.

Kýros ho však žiadal, aby vyčkal ešte dva dni. Kallikratida popudilo toto predlžovanie a rozhnevalo ho to večné prosebné obchádzanie Kýrovho dvora a preto vyhlásil, že Gréci sú najúbohejší ľudia, lebo sa podlizujú barbarom za peniaze. Povedal aj, že ak sa dostane domov zdravý, vynaloží všetko úsilie, aby sa Aténčania a Lacedemončania navzájom zmierili, a doplával do Miléta. Odtiaľ poslal triery pre peniaze do Lacedemóna. Potom zvolal verejné zhromaždenie Miléťanov, na ktorom povedal:

„Miléťania, ja musím počúvať lacedemonskú vrchnosť; od vás však očakávam, že preukážete vo vojne najväčšiu rozhodnosť, lebo žijete v krajine barbarov a už ste vytrpeli od nich premnohé príkoria. Musíte teda byť ostatným spojencom dobrým príkladom, ako aby sme čo najrýchlejšie a najúčinnejšie zasadili nepriateľom ťažký úder a to ešte skôr, než sa vrátia poslovia z Lacedemonu, ktorých som tam poslal po peniaze; Kýros totiž ešte prv ako odišiel vrátil Kýrovi peniaze ktoré mal k dispozícii, ako prebytočné. Keď som sa ja obrátil na Kýra, rokovania so mnou vždy odkladal a ja som už nevládal jednostaj postávať pri jeho dverách. No sľubujem vám, že sa vám náležite odvďačíme za podporu, ktorú nám poskytnete v čase, keď ešte musíme čakať na peniaze zo Sparty. Ale s pomocou bohov dokážeme, že sa môžeme pomstiť našim nepriateľom a pritom nemusíme prosiť barbarov o peniaze.“

Po tejto reči sa mnohí zdvihli, medzi nimi najmä tí, ktorých sa mohla dotknúť výčitka, že sa stavali proti Kallikratovi a ktorí teraz aj zi strachu a aj z hanby podávali návrhy na zadováženie peňazí, ba ponúkali peniaze aj zo svojho súkromného majetku. Kallikratidas prijal tieto ponuky a priložil k ním vybrané poplatky z Chia, takže mohol vyplatiť každému svojmu námorníkovi päť drachiem ako stravné. Potom odplával proti nepriateľskému mestu Metymna na ostrove Lesbos. Keď Metymňania nechceli dobrovoľne prejsť k nemu, lebo na ostrove bola aténska posádka a otcovia mesta boli naklonení Aténčanom, dobyl mesto útokom. Vojaci vylúpili všetký peniaze a rozdelili si ich, kým Kallikratidas dal zhromaždiť všetkých zajatcov na námestie. A keď ho spojenci vyzvali, aby aj Metymňanov predal do otroctva, vyhlásil, že kým on je veliteľom a kým je v jeho moci, ani jeden slobodný Grék sa nestane otrokom.

Nasledujúci deň prepustil slobodných občanov, ale vojakov aténskej posádky a všetkých neslobodných občanov predal. Kononovi odkázal, že sa postará o to, aby už nepáchal násilie na mori. Keď videl, že Konon na úsvite vyplával na more, začal ho prenasledovať a usiloval sa odrezať mu cestu na Samos, aby sa tam nemohol uchýliť do bezpečia. Konon však unikal na rýchlych lodiach, lebo si z množstva lodného mužstva vybral najlepších veslárov pre svojich pár lodí a hľadal ochranu na Lesbe a s ním aj dvaja ďalší z desiatich veliteľov, Leon a Erasinides. Kallikratidas prenasledoval so svojimi stoštyridsiatimi loďami sedemdesiat Kononových lodí a podarilo sa mu takmer súčasne priplávať do prístavu. Keďže Lacedemončania a spojenci dostihli Konona, ten bol nútený pri vstupe do prístavu podstúpiť námornú bitku v ktorej stratil tridsať lodí, mužstvo však ušlo na pevninu. Ostatných štyridsať lodí dal Konon vytiahnuť na súš pod ochranu hradieb. Kallikratidas zakotvil v prístave, kde mal pod dozorom východ z prístavu na šíre more a odtiaľ obliehal Konona. Po súši poslal po všetko bojaschopné mužstvo Miléťanov a taktiež nechal previesť všetko svoje vojsko z Chia. Okrem toho došli peniaze od Kýra.“

 

Takže nový veliteľ loďstva sa ukázal vo vynikajúcom svetle. Zaujala ma jedna jeho myšlienka, že sa bude snažiť o to, aby sa Aténčania a Lacedemončania zmierili... . Je to pohľad človeka, ktorý je hrdý a čestný a vie si ctiť svojich, aj keď sú momentálne nepriatelia.

 

V ďalšej časti vám opíšem, ako sa z tejto pasce Konon dostal. Aténčania ešte nie sú na kolenách a dokážu pekne hrýzť. Návrat Lysandra bude odpoveďou na smrť Kallikratida, ktorý zahynie v boji

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?