reklama

24. rok vojny – 3. časť – Lacedemonský veliteľ Lysandros poráža Aténčanov pri Notiu,

zosadeného Alkibiada vystrieda vo velení Konon, je ďalšia časť peloponézskej epopeje, ako ju zaznamenal Tukydides,  a do zvitkov zapísal Xenofon a ktorá bola vydaná v preklade od Júliusa Špaňára pod názvom Grécke dejiny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ako som avizoval v 2. časti tohto roku vojny, tak na vojnovú scénu prichádza Lysandros, ktorý je podobných odborných kvalít ako bol Brasidas, či Gyllipos, alebo aj ako Archidamos. Za tie dlhé roky odkedy si Lacedemončania uvedomili, že musia stavať lode a že musia sa venovať aj námornému vedeniu boja ( reč Archidamova, ktorú som opísal v 17. roku vojny), sa naučili ( aj keď po prvo počiatočnom neúspechu v 3. roku vojny po bitke pri Naupakte ) bojovať na mori a takticky premýšľať a prelstiť nepriateľa. Zažili mnoho prehier, občas aj výhier, ale predsa si vychovali námorných veliteľov, ktorí už aj pred touto akciou dokázali s prehľadom plánovať a riadiť námorné bitky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Krátky čas pred tými udalosťami Lacedemončania poslali k loďstvu nového veliteľa Lysandra, aby vystriedal Kratesippida, ktorému uplynul úradný čas ako veliteľovi loďstva. Po svojom príchode na Rodos prevzal loďstvo, odplával na Kos a do Miléta, odtiaľ ďalej do Efezu, kde vyčkal so sedemdesiatimi loďami, až prišiel Kýros do Sard. Len čo Kýros prišiel, Lysandros sa k nemu vybral s lacedemonskými vyslancami. Tí sa sťažovali na Tissafernovo počínanie a zároveň žiadali samého Kýra, aby sa osobne so všetkou rozhodnosťou venoval vojne. Kýros odpovedal, že mu to už prikázal jeho otec a že on sám je toho istého názoru a preto chce urobiť všetko podľa otcových príkazov. Prišiel vraj s päťsto talentmi a ak tieto nebudú stačiť, ubezpečoval ich, že použije na to aj svoje vlastné peniaze, ktoré mu dal otec. Ak ani to nebude stačiť, dá raziť peniaze aj zo zlatého a strieborného trónu na ktorom sedí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Lacedemončania to prijali s uznaním a vyzvali Kýra, aby každému námorníkovi vyplácal denne jednú drachmu a naznačovali mu, že ak bude žold v takej výške, aténski námorníci opustia svoje lode a že sa takto vynaloží menej peňazí v budúcnosti. Kýros pokladal návrh za rozumný, ale povedal, že nemôže konať proti kráľovmu príkazu a že aj podľa dohôd má každá loď, ktorú by Lacedemončania chceli vydržiavať, dostať 30 mín. Lysandros vtedy mlčal. Keď však po večeri Kýros pripil na jeho počesť a spýtal sa ho, čím by sa mu najviac zavďačil, odpovedal:

„Keby si každému námorníkovi zvýšil žold o jeden obolos.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odvtedy bol žold štyri oboly. Kýros dal nielen doplatiť doplatky k minulému žoldu, ale dokonca vyplatil žold na jeden mesiac dopredu, takže sa nálada vo vojsku pozdvihla.

Táto správa Aténčanov veľmi zdeprimovala a Tissafernovým prostredníctvom poslali vyslancov ku Kýrovi. Ten ich však neprijal i napriek tomu, že ho o to Tissafernes prosil a radil mu, aby robil to čo sám robil na radu Alkibiada, totiž aby dbal na to, aby nijaká skupina Grékov nemala rozhodujúcu moc, ale aby zostali všetci slabí pre vzájomné rozbroje.

Keď Lysandros usporiadal loďstvo, dal svojich deväťdesiat lodí nachádzajúcich sa v Efeze vytiahnuť na súš a správal sa pokojne; medzitým sa lode opravovali a mohli vyschnúť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Alkibiades, ktorý sa medzitým dopočul, že Trasybulos cestou k Hellespontu oblieha Fókaiu, odplával k nemu cez morskú úžinu medzi Chiom a pevninou; velenie nad loďami zveril svojmu kormidelníkovi Antiochovi. Prikázal mu však, aby neútočil na Lysandrove lode. No Antiochos vplával so svojou a ešte s jednou z Notia a plavil sa popri provách Lysandrových lodí. Lysandros dal najprv spustiť na vodu niekoľko lodí a prenasledoval ho, keď sa však Aténčania prihnali Antiochovi na pomoc s viacerými loďami, Lysandros dal spustiť na vodu všetky lode a plával v bojovom šiku proti Aténčanom s celým loďstvom. Keď to Aténčania zbadali tiež spustili v Notiu na vodu všetky lode a vyplávali kto ako rýchlo mohol. Tak sa stalo, že v tejto námornej bitke bojovali Lacedemončania a ich spojenci v úplnom bojovom postavení, naproti tomu Aténčania s rozptýlenými loďami, až sa napokon po strate pätnástich trier museli dať na útek. Z námorníkov väčšina ušla, niekoľkí boli zajatí. Lysandros sa zmocnil lodí, pri Notiu postavil tropaión na pamiatku svojho víťazstva a odplával do Efezu, kým Aténčania späť na Samos.

Po tejto udalosti sa Alkibiades vrátil na Samos a vyrazil so všetkými loďami k efezskému prístavu; pred jeho ústim zoradil lode do bojového šíku a čakal, kedy sa nepriateľ rozhodne pre boj na mori. Keďže Lysandros proti nemu nevyplával, lebo mal oveľa menej lodí, Alkibiades sa stiahol späť na Samos. O niečo neskôr Lacedemončania dobyli Delfinion a Teos.

Keď sa Aténčania doma dozvedeli o námornej bitke, veľmi sa nahnevali na Alkibiada, lebo boli presvedčení, že o lode prišiel následkom svojej nedbanlivosti a nedisciplinovanosti. Preto zvolili desať iných veliteľov : predchádzajúceho veliteľa Naupaktu Konona, Diomedonta, Perikla, Erasinida, Aristokrata, Archestrata, Protomacha, Trasylla a Aristogena.

Alkibiades, ktorý sa ľahkovážne pripravil o priazeň aj u vojska, odplával s jednou trierou do svojho vlastného opevnenia na Chersonese.“

Takže ako som avizoval už skôr ( ešte u Tukydida), čo sa týka Alkibiada, supernova zažiarila a aj zhasla. Hoci Alkibiades utiekol Franabazovi zo Sard, neutiekol svojej ľahkovážnosti a nedisciplinovanosti a ten výlet ho stal pocty a žičlivosť ľudu. A keby len žičlivosť ľudu. Ani velitelia a ľudia, ktorí ho poznali z vojenských akcií, mu nebudú veriť, aj keď bude mať v jednej situácii pravdu. To už je taký osud podvodníkov a klamárov, že aj keď povedia pravdu a myslia to čo povedia dobre, nik už im neverí.

„ Nato vyrazil z Andru Konon s dvadsiatimi loďami a plavil sa na Samos, aby prevzal velenie nad celým loďstvom. Namiesto Konona poslali na Andros Fanostena so štyrmi loďami. Ten náhodou natrafil na dve triery z Turioi, ktoré zajal aj s posádkami. Aténčania zobrali všetkých do väzenia, pustili len ich veliteľa Doria, pôvodom z Rodu, ktorý bol dávno vypovedaný z Atén a z Rodu ( Aténčania ho totiž s príbuznými odsúdili na trest smrti) a teraz mal občianske právo v Turioi; prepustili ho zo súcitu a nežiadali za neho ani výkupné.

Keď Konon priplával na Samos, prevzal loďstvo ktorého posádky sa nachádzali vo veľmi stiesnenej nálade, mohol obsadiť mužstvom len sedemdesiat trier, kým predtým ich bolo na vyše sto, s nimi vyplával na more spolu s ostatnými veliteľmi a pristal raz tu, raz tam a pustošil nepriateľské územie. Týmto sa končil 24. rok vojny a v tomto období podnikli Kartáginci vojenskú výpravu na Sicíliu so stodvadsiatimi trierami a stodvadsaťtisícovou armádou. Hoci utrpeli porážku v otvorenom boju, predsa sa im podarilo po sedemmesačnom obliehaní Akragas vyhladovať a tak ho dobyť.“

Takže disciplína a taktické umenie vynieslo aj Lysandrovi víťazstvo nad morskými vlkmi, za akých sa pokladali Aténčania, Aténčania a aj ostatní už dávno prestali lacedemonských veliteľov a námorníkov, podceňovať. Lacedemončania a ich spojenci prehrajú ešte jednu námornú bitku, no nakoniec Lysandros spolu s Agidom a druhým kráľom Pausaniom urobia za touto vojnou koniec..., hoci to bude začiatok iného konca. V ďalšej časti vám opíšem príchod iného lacedemonského veliteľa, jeho jednania a prístup k spojencom, ako aj námorné bitky medzi Aténčanmi a Lacedemončanmi.

Alojz Bogric

Alojz Bogric

Bloger 
  • Počet článkov:  186
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Kto nepozná minulosť, nepochopí súčastnosť a nebude vedieť, čo ho môže čakať v budúcnosti. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaPolitika

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu