23. rok vojny- 1. časť- Alkibiadove vojenské výpravy

Autor: Alojz Bogric | 8.5.2012 o 10:30 | Karma článku: 6,24 | Prečítané:  351x

a dohoda s Farnabazom je ďalšia kapitola poznatkov dejín vojny medzi Aténčanmi a ich spojencami a Lacedemončanmi a ich spojencami, ktoré pozbieral Tukydides, syn Olorov a knižne vydal Xenofón vo svojej knihe Grécke dejiny a ktoré nám do slovenčiny preložil Július Špaňár. V Perzii sa pomaly ale isto schyľuje k veľkej dráme, na konci ktorej bude boj o uvoľnený trón medzi Kyrom (mladším) a jeho bratom Arsikasom, ktorý dostane meno Artaxerxes II a kde dôležitú úlohu zohraje práve Xenofón. Aj o tomto Xenofón napíše knihu.    

 

V dnešnej časti vám opíšem ďalšiu činnosť Alkibiada a Aténčanov vo vojne proti Peloponézanom a aj Peržanom na čele so satrapami Tissafernom a Farnabazom. Zatiaľ čo kráľ Dareios II a satrapa Farnabazos sú na strane Lacedemončanov, Tissafernes, na radu Alkibiada robí dvojakú politiku. Ako som uviedol v skoršom článku, aj tá jeho dvojaká politika mu prinesie návštevu iného kráľovho satrapu, ktorý sa zahrá na kata. Politika je panské huncútstvo a bude zaujímave sledovať ako sa zo spojencov stávajú nepriatelia a z nepriateľov spojenci. Ako keby som o tom už niekedy písal, že?

„ V nasledujúcom roku zhorel vo Fókai Aténin chrám zasiahnutý bleskom. Keď sa skončila zima (Pantakles bol eforom, Antigenes archontom, bolo to na začiatku jari a uplynulo už 22 vojnových rokov), Aténčania vyplávali s celým vojskom na Prokonnesos. Odtiaľto pokračovali v plavbe ku Kalchedonu a Byzantiu a utáborili sa pri Kalchedone. Keď Kalchedončania zistili, že sa k ním blížia Aténčania, všetok svoj movitý majetok odniesli do bezpečia k Trákom v susednej Bitýnii. Vtedy sa vypravil Alkibiades s nepatrným počtom hoplitov a jazdou k Bitýnčanom, kým loďstvu prikázal plaviť sa pozdĺž bitýnskeho pobrežia a žiadal ich, aby vydali majetok Kalchedončanov. V prípade, že by odmietli, vyhrážal sa im vojnou. Vydali mu všetko. Keď sa Alkibiades po uzavretí garančnej zmluvy vrátil s celou korisťou do tábora, dal svojim vojskom uzavrieť Kalchedon od mora po more dreveným opevnením a pokiaľ to bolo možné, aj rieku. Tu lacedemonský veliteľ Hippokrates vyviedol svojich vojakov z mesta s úmyslom podstúpiť boj. Pomôcť mu chcel aj Farnabazos so svojim vojskom a mnohými jazdcami. Aténčania na čele s Trasyllom sa proti ním postavili do boja. Dlho bojovali Hippokrates a Trasyllos až Trasyllovým vojakom prišiel na pomoc Alkibiades s hoplitmi a jazdou. Hippokrates padol, jeho vojaci ušli do mesta. Zároveň sa stiahol aj Farnabazos do svojho tábora v kalchedonskom Herakleiu, nemohol sa spojiť s Hippokratom, lebo aténske hradby siahali až k rieke.

Potom sa Alkibiades vybral do Helespontu a na Chersonesos, aby vymáhal peniaze. Ostatní aténski velitelia sa dohodli s Farnabazom, že má zaplatiť Aténčanom 20 talentov za Kalchedon a priviesť aténskych vyslancov k perzskému kráľovi; potom ešte prísažne potvrdili nasledovnú zmluvu: Kalchedončania majú odvádzať Aténčanom zvyčajnú daň a ešte odovzdať zvyšné nedoplatky a že za to Aténčania nebudú viesť vojnu proti Kalchedončanom, kým sa aténski vyslanci nevrátia od perzského kráľa. Alkibiades nebol prítomný pri skladaní tejto prísahy, lebo sa zdržiaval pri Selybrii. Po jej dobytí pritiahol k Byzantiu s celým svojim vojskom z Chersonesu, s tráckymi vojakmi a s vyše 300 jazdcami. Ale Farnabazos trval na požiadavke, že aj Alkibiades musí prisať, zostal v Kalchedone až do Alkibiadovho návratu. Alkibiades po príchode vyhlásil, že bude prisahať len vtedy, ak Farnabazos zloží prísahu jemu. Potom Alkibiades zložil prísahu za svoj štát v Chrysopole pred Farnabazovými vyslancami a Farnabazos podobne v Kalchedone pred Alkibiadovými vyslancami a navyše si ešte vymenili aj osobné záruky."

Takže tu je tiež ďalší dôkaz krivého charakteru Aténčanov, ktorí sa len vyhovárali na to, že prinášajú slobodu Grékom. Išli len a len za lupom a myšlienky o šírení demokracie boli len zásterkou. Niekoho (alebo niečo) mi to pripomína... . Kalchedončanov pripravili o osobný majetok a potom im ešte vyrúbil poplatok 20 talentov a samozrejme Kalchedončania ešte museli zaplatiť nedoplatky na daniach a naďalej platiť daň. Divím sa, že im tú daň nenavýšili. A celkom sa mi páči, keď Xenofón píše o tom, ako Alkibiades neveril Farnabazovi. To asi znamená, že podvodník neverí len podvodníkovi. Nie sú v tomto diele dôkazy o tom, že by Farnabazos bol podvodníkom a klamárom (hoci ho neskôr Lacedemončania budú naháňať po celej jeho satrapii, ale kvôli niečomu inému a nie preto, že ich oklamal), no na základe mojich poznatkov smelo môžem napísať, že ten, ktorý sa dostal na úrad satrapu (teda správcu provincie) musel byť veľmi zdatný v intrigách a o Alkibiadovi som už toho napísal dosť.

„ Farnabazos ihneď odišiel a vyzval vyslancov, ktorí odchádzali k perzskému kráľovi, aby sa s ním stretli v Kyziku. Z Aténčanov boli vyslancami Doroteos, Filokydes, Teogenes, Euryptolemos a Mantiteos a spolu s nimi Argejčania Kleostratos a Pyrrholochos; na ceste boli aj lacedemonskí vyslanci a to Pasippidas s niekoľkými ďalšími a s nimi aj Hermokrates, už vypovedaný zo Syrakúz so svojim bratom Proxenom."

O tom, že sa slávne Syrakúzy sa stali mestom tyrana, som už písal. Tým, že Hermokrates s loďstvom išiel podľa dohody pomáhať Peloponézanom, zanechal doma možnosť Dionýzovi uzurpovať si moc. Samozrejme je, že uzurpátor moci sa musí zbaviť oponentov a tak presvedčil ľud, že bude lepšie, ak Hermokrates sa nevráti. Zatiaľ zdanie toho, že vládnu, stačilo Syrakúzanom k tomu, aby pomaly ale isto spadli do osídiel mocichtivého človeka. A že nie je dobré, aby štát mal iba jedného vládcu, o tom sa presvedčil (okrem iných) aj taký Platón, ktorý možnože aj na základe takej skúsenosti napísal svoje dielo, ktoré nazval Ústava.

Posolstvo ku kráľovi Perzie bude mať veľmi dlhé trvanie, keď sa satrapom stane Kyros, ktorý neskôr zatúži byť perzským kráľom. A samozrejme bude potrebovať k tomu pomoc od Grékov. Zatiaľ pomáha Lacedemončanom aj tak, že bude v maximálne možnej miere zdržovať aténske posolstvo k perzskému kráľovi. Ale to neskôr. V druhej časti vám opíšem ako bolo Aténčanmi dobyté Byzantion a ako sa obhajoval občan mesta v Sparte.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?