Kapitola č. 1 – Pokračovanie Tukydida

Autor: Alojz Bogric | 23.1.2012 o 2:30 | (upravené 29.6.2016 o 19:03) Karma článku: 4,01 | Prečítané:  678x

Ktorá má ináč názov- Námorná bitka pri Abyde, Alkibiadovo víťazstvo pri Kyziku a smrť Sparťana Mindara. Po čase som sa pustil do pokračovania Dejín peloponézskej vojny, no už z diela Xenofona, syna Gryllovho.

 

Ako som spomenul, po dlhej dobe som sa podujal k pokračovaniu Tukidydovych Dejín peloponézskej vojny, avšak ako som už v mnohých svojich diskusných príspevkoch naznačil, mám s tým problém. Neskôr, v samostatnom článku, dopodrobna uvediem príčiny prečo je to tak, kde aj  opíšem  opisnú a historiografickú činnosť Xenofona a porovnám ju (aspoň čiastočne) s opisnou a historiografickou činnosťou Tukydida. Pokračujem v opise tohto diela tak, ako bola napísaná prekladateľom, no kvôli určitým spresneniam ho budem dopĺňať inými poznatkami z iných diel. Pravdepodobne najviac z Plutarchovho diela- Životopisy slávnych Grékov a Rimanov z gréckeho originálu Bioi paralléloi ( preložené z gréckej pôvodiny podľa vydania Plutarchi Vitae parralae. Editor K. Ziegler,... 1964-1980, s prihliadnutím na vydanie Plutarque: Vie. Texte établi et traduit par R. Flaceliere, Paris: Les Belles Lettres 1957 a zo starogréckeho textu s paralelným novogréckym prekladom Plutarchu: Vii paralleli. Ta apanta ton archéion ellinon syngrafeon. Athenais Papyrus 1975) preložil Daniel Škoviera a Peter Kuklica v r. 2008. Zodpovední redaktori Adriana Oravcová a Tomáš Oravec.

V minulej časti, ktoré som nazval Dielo na večné časy, som ukončil Dejiny peloponézskej vojny od Tukydida, preložené P. Kuklicom a prechádzam k Xenofonovým Gréckym dejinám od Júliusa Špaňára.  Je len na škodu, že Xenofon nemal taký talent ako Tukydides, no to moje konštatovanie určite neznižuje hodnotu tohto diela. Spočiatku sa Xenofon veľmi držal koncepcie Tukydida, no neskôr prešiel na vlastný štýl, ktorý nebol taký strohý, bol živší, no nie plne faktografický. Niektoré názvy  miest a území sú známe (ako napríklad Homérov Ilion), no iné  nie sú známe a tak ich uvádzam v nezmenenom tvare. Je možné, že tieto dediny, mestá, či územné celky už vo svojej podobe neexistujú, alebo boli zničené, no je aj možné, že neskoršie preklady Tukydidovho diela boli v tomto smere samým Xenofonom pozmenené, alebo tieto zmeny urobili iní (neskorší) prekladatelia.  A ktorý je pôvodný a ktorý pozmenený, tož teda ja neviem...:) .

„ Potom o niekoľko dni neskoršie priplával z Atén Tymoraches s malým počtom lodí a ihneď sa znovu rozpútal boj na mori medzi Lacedemončanmi a Aténčanmi. Zvíťazili Lacedemončania pod vedením Agesandrida.

Onedlho potom, na začiatku zimy, jedného rána na svitaní Dorieus z Rodu, syn Diagora, priplával so 14 loďami do Helespontu. To spozorovala aténska denná stráž a oznámila to veliteľom. Tí vyrazili proti nemu s 20 loďami. Keď Dorieus zistil, že sú to nepriatelia, dal sa na útek a potom rozkázal svoje triery vytiahnuť na breh blízko Roiteia. Keď sa však Aténčania priblížili, bojovalo sa z lodí i z brehu tak dlho, až Aténčania bez úspechu odplávali do Madytu k ostatnému vojsku.

Tento boj pozoroval Mindaros, práve keď obetoval Aténe v Iliu; rýchlo sa poponáhľal na breh, dal spustiť svoje triery  a odplával, aby poskytol pomoc Dorieovmu loďstvu. Ale Aténčania, ktorí boli proti Dorieovi, rozpútali boj s Mindarovým loďstvom v okolí Abydu blízko brehu, ktorý trval od rána, až do podvečera. A medzi tým, čo niekde víťazili a niekde podliehali, priplával Alkibiades s 18 loďami, načo sa dali Peloponézania na ústup smerom k Abydu. Tu sa im snažil pomôcť Farnabazos, ktorý sám bojoval a pokiaľ to bolo možné, postupoval na koni proti nepriateľom až do mora a povzbudzoval do boja aj ostatných svojich jazdcov a pešiakov. Peloponézania zoradili svoje lode tesne vedľa seba a  pozdĺž brehu bojovali ďalej. Aténčania im však ukoristili 30 lodí a odplávali do Sestu aj so svojimi loďami, ktoré mali poškodené, či ktoré sami stratili, ale ich neskôr ako vraky získali späť. Odtiaľto sa potom vydali ostatné lode, okrem 40, na rozličné strany, ďaleko od Helespontu, aby vymáhali vojnovú daň. A Trasyllos, jeden z z aténskych veliteľov, odplával do Atén, aby podal o tom podal správu a požiadal o vojsko a o lode.

Nato priplával k Helespontu Tissafernes. Keď prišiel k nemu Alkibiades s jednou jedinou loďou a priniesol mu dary ako prejav starého priateľstva, Tissafernes ho dal zajať a uväzniť v Sardách s odôvodnením, že mu perzský kráľ nariaďuje viesť vojnu proti Aténčanom. O tridsať dní neskoršie však Alkibiades ušiel v noci zo Sárd spolu s Mantiteom, ktorého zajali v Kárii; podarilo sa im získať kone a tak pricválali do Klazomen.

Keď Aténčania v Seste spozorovali, že sa Mindaros chystá proti ním vyplávať so 60 loďami, ušli v noci do Kardie. Sem prišiel aj Alkibiades z Klazomen s 5 trierami a s jedným člnom. Keď sa dozvedel, že peloponézske lode odplávali z Abydu a sú na ceste do Kyziku, odobral sa sám s peším vojskom do Sestu a lodiam prikázal, aby ta plávali cestou okolo Chersonesu. Keď po ich priplávaní chcel Alkibiades vyplávať a začať námornú bitku, priplával Teramenes s 20 loďami z Macedónie a zároveň Trasybulos s 20 lodí z Tasu. Obaja s peniazmi, ktoré vymáhali ako vojnovú daň. Alkibiades ich vyzval, aby ho nasledovali a sám vyplával do Paria. Keď sa všetky lode v Páriu zhromaždili bolo ich okolo 86. Nasledujúcej noci vyplávali na more a na druhý deň dopoludnia dorazili na Prokonnesos. Tam sa dozvedel, že Mindaros je v Kyziku a je tam aj Farnabazos s pechotou. Tento deň zostali tam. Nasledujúci deň Alkibiades zvolal zhromaždenie a vyložil vojakom, že treba súčasne bojovať na mori i na zemi a zároveň útočiť na mestské hradby. Medzi iným povedal: „ My nemáme peniaze, kým nepriatelia ich od perzského kráľa majú chcú". Ešte deň predtým, ako zakotvili, dal zhromaždiť okolo seba všetky lode, aby nik nemohol prezradiť nepriateľom počet lodí a nechal rozhlásiť, že trest smrti stihne toho, koho prichytia, ako sa plaví na druhú stranu. Po zhromaždení vystrojený do námornej bitky, odplával za hustého dažďa smerom ku Kyziku. Keď bol blízko Kyziku, vyjasnilo sa a keď slnko zažiarilo, Alkibiades videl, že zaskočil 60 Mindarových lodí, ktoré mali cvičenie ďaleko od prístavu. Len čo Peloponézania zbadali aténske triery a videli, že je ich oveľa viac ako predtým a že sú takmer pri prístave, ušli na pobrežie, kde zakotvili lode tesne vedľa seba a začali bojovať s nepriateľom približujúcim sa na lodiach. Alkibiades ich oboplával s 20 loďami a vystúpil na pevninu. Keď to videl Mindaros, aj on vystúpil na pevninu, kde v boji našiel smrť; tí čo boli s ním, utiekli. Aténčania zvíťazili a odplávali so všetkými ukoristenými loďami na Prokonnesos, okrem lodí Syrakúzanov, tie stihli Syrakúzania spáliť.

Odtiaľ sa Aténčania nasledujúci deň plavili proti Kyziku. Keďže Peloponézania a Farnabazos opustili mesto, Kyzičania prijali Aténčanov bez odporu. Alkibiades tam zostal 20 dní, vybral od Kyzičanov veľa peňazí, v meste však nespôsobil nijaké škody a potom odplával na Prokonnesos. Odtiaľ odplával do Perintu a Selymbrie. Aj Perinťania dobrovoľne prijali jeho vojsko do mesta, naproti tomu to Selymbrijčania neurobili, ale dali mu peniaze. Odtiaľ sa dostali do Chrysopole v oblasti Kalchedonie, opevnili toto mesto, zriadili v ňom colnicu a ako clo vyberali desiatok od lodí prichádzajúcich z Čierneho mora. Ako stráž tam zanechali 30n lodí a dvoch veliteľov, Teramena a Eumacha, ktorí sa mali starať o toto miesto a kontrolovať lode, čo plávali preč a pri každej príležitosti čo najviac škodiť nepriateľom. Ostatní sa vybrali do Helespontu."

Po dlhom čase sme sa stretli so starými známymi, ako Alkibiadom, Teramenom, Tissafernom, Farnabazom a Mindarom, ktorý aj skončil svoje pôsobenie tak, ako sa od správneho Sparťana očakávalo - v boji. Rada 400 je zabudnutá a Aténčania sa pomaly ale isto zbierajú k ovládnutiu Helespontu. A mám dojem,  že keby mali vtedy Aténčania našich politikov, tak by nedali ako clo desiatok, ale dvadsiatok v priamych daniach a takmer tridsiatok v nepriamych daniach a teraz by nemuseli žiadať o pôžičky...:). Asi. V druhej časti tejto kapitoly vám sprostredkujem ďalšie udalosti vojny tak, ako ich napísal Tukydides, syn Olorov a uverejnil Xenofon, syn Gryllov. Konkrétnejšie list zástupcu Mindara so Sparty, Farnabazovu činnosť, vypovedanie Syrakúzanov z ich vlasti a odchod Hermokrata odchod od loďstva a jeho charakteristiku (jeho reč a činnosť proti Aténčanom som opísal v skorších častiach môjho blogu); politiku v Sparte a činnosť Agida v Dekeleie a jeho poznatky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?