21. rok vojny – 12. časť- Víťazstvo aténskeho loďstva

Autor: Alojz Bogric | 26.4.2011 o 22:38 | (upravené 26.4.2011 o 23:10) Karma článku: 3,48 | Prečítané:  728x

Všetko, čo má svoj začiatok, má aj svoj koniec. Kniha Tukydida, syna Olorovho, touto kapitolou končí, no vojna, ktorá vstúpila do tretej fázy, ešte svoj koniec nemá. Predchádzajúca kapitola Tukydidovej knihy, ktorú prekladateľ P. Kuklica nazval Dejiny peloponézskej vojny, sa skončila tým, že obidve loďstvá  (po taktických manévroch a cvičeniach) sa pripravovali na nastávajúcu námornú bitku. V tej bitke sa plne prejavia skúsenosti vo vedení námornej bitky, ktorá do určitého momentu bude skôr v neprospech konečných víťazov. Tento určitý moment sa nazýva nedisciplinovanosť a chamtivosť.

 

„... Potom sa odohrala námorná bitka nasledujúcim spôsobom. Aténčania sa v dlhom rade plavili popri pobreží smerom na Sestu, Peloponézania, spozorujúc pohyb nepriateľov, takisto vyplávali z Abydu. Keď protivníci uznali, že je čas dať sa do boja, Aténčania sa na svojich sedemdesiatich šiestich lodiach roztiahli do dĺžky popri pobreží od Idaku až po územie Arrianov. Peloponézania od Abydu až po Dardanos s osemdesiatimi ôsmimi loďami. V bojovom zoradení Peloponézanov boli na pravom krídle Syrakúzania, na ľavom Mindaros s jeho najpohyblivejšími loďami. Na ľavom aténskom krídle velil Trasyllos, na pravom Trasybulos. Peloponézania sa usilovali zaútočiť ako prví. Mali takýto plán: Ľavým krídlom sa chceli zmocniť pravého krídla Aténčanov a tak im zabrániť, aby sa dostali do prielivu. Zároveň chceli v strede pritlačiť nepriateľské lode k pobrežiu. No tí, odhalili ich plán a preto zamierili bojovú zostavu tam, kde im chceli Peloponézania zabrániť v postupe. Aténske lode boli pohyblivejšie ako peloponézske. Aténske ľavé krídlo sa pohybovalo k mysu Kynos sema. Takto však ich bojová línia v strede zredla a zoslabla, lode boli od seba veľmi vzdialené (o to väčšmi, že ich mali menej ako nepriateľ).

Peloponézania to využili a zaútočili na stred línie nepriateľa, zatlačili ho až k pevnine a keď nad ním v tomto úseku zvíťazili, prenasledovali ho aj na pevnine. Stredu nemohol prísť na pomoc ani Trasybulos z pravého krídla (lebo naň útočilo množstvo lodí), ani Trasyllos z ľavého krídla, pretože pre výšku mysu Kynos sema nebolo vidieť, čo sa deje v strede. A okrem toho na tomto úseku Trasyllos mal do činenia z rovnako početným loďstvom Syrakúzanom a preto nemohol slobodne manévrovať.  No keď víťazní Peloponézania začali prenasledovať jednotlivé lode nepriateľa, časť z nich podľahla zmätku a začala blúdiť. Trasyllos a jeho lode, keď to zistili, prestali už rozvíjať krídla, sústredene podnikli protiútok na svojho nepriateľa, odrazili jeho útok a zahnali ho na útek. Potom sa otočili proti víťaziacej časti loďstva Peloponézanov a keďže našli ich lode rozptýlené a v neporiadku, aj tých zahnali na útek.

Po takej porážke väčšina Peloponézanov bežala najprv k rieke  Meidios a potom do Abydu. Aténčania zajali iba niekoľko nepriateľských lodí, lebo Helespont je pri vstupe doň úzky a tak lode protivníka mohli nájsť útočisko kdekoľvek. No toto víťazstvo bolo pre Aténčanov veľmi užitočné. Veď do tohto víťazstva a Aténčania pre niekoľko malých neúspechov a pre katastrofálnu porážku na Sicílii mali strach z peloponézskeho loďstva. Teraz sa už nevystatovali a čoraz väčšmi uznávali Peloponézanov za seberovných súperov na mori. Predsa sa však Aténčanom podarilo zajať niekoľko lodí; 8 chijských, 5 korintských, 2 ambrakijské, 2 boiótske a po jednej z Leukady, Sparty, Syrakúz a Pellene. Aténčania sami stratili 15 lodí. Na myse Kynos sema postavili tropaion, pozbierali trosky svojich lodí a nepriateľom podľa dohody vydali mŕtvoly padlých. Potom vyslali do Atén trieru so správou o víťazstve. Aténčania po príchode triery takmer nemohli uveriť svojmu šťastiu po nedávnych útrapách, ktoré ich postihli na Euboi a ešte doteraz v meste vládol smútok. Teraz sa im však situácia nezdala beznádejná a dúfali, že ak budú udatne bojovať, môžu ešte vojnu vyhrať.

Na štvrtý deň po bitke Aténčania rýchlo opravili poškodené lode a vyplávali zo Sesta smerom na Kyzikos. Pri Harpagiu a Priape spozorovali 8 peloponézskych lodí od Byzantia, ktoré kotvili a hneď na ne zaútočili. Potom zaútočili aj na vojakov na pevnine, porazili ich a zajali lode. Postúpili ku Kyziku, mestu ktoré nemalo hradby, podrobili si ho a uložili mu platiť dane. Aj Peloponézania v tom čase vyšli z Abydu do Elaiunta a odviedli odtiaľ lode, čo zajali Aténčanom, tie čo sa nemohli plaviť podpálili. Potom poslali Hippokrata a Epikla na Euboiu, aby priviedli lode, ktoré tam mali.

Približne vtedy priplával na Samos Alkibiades s 13 loďami z Kaunu a Faselidy so správou, že sa mu podarilo zabrániť spojeniu fenického loďstva s peloponézskym a že pokladá Tissaferna za lepšieho priateľa, než bol predtým. A navyše sám vystrojil ešte 10 lodí, okrem tých čo mal, odplával Halikarnassu, kde vyberal peniaze od jeho obyvateľov a dal opevňovať ostrov Kos. Potom na ostrove Kos ustanovil správcu a v jeseni sa vrátil na Samos. Medzitým sa Tissafernes dozvedel, že Peloponézania odplávali z Milétu do Helespontu a tak odišiel z Aspendu do Iónie. V čase keď boli Peloponézania v Helesponte, obyvatelia Atramitia (pôvodom Aiolovia) dostali od nich oddiel hoplitov, pretože Peržan Arsakes, ktorý spadal pod Tissaferna, s nimi kruto zaobchádzal. V čase, keď Aténčania očisťovali ostrov Délos a vyhnali jeho obyvateľov, tí sa usadili v Atramitiu. Arsakes skrýval voči ním nepriateľstvo, vyzval ich na vojenskú výpravu proti akémusi nepriateľovi, no mal v záujme zbaviť mesto najlepších vojakov a ich spojencov. Keď títo nič netušili a výzvu na výpravu prijali, pri raňajkách Arsakes rozkázal svojim lukostrelcom, aby začali na nich strieľať. A po tomto čine ešte uvalil na oslabené mesto ešte ťažšie bremená. Preto Atraminťania teraz s podporou Peloponézanov vyhnali jeho oddiel z ich akropoly.

Keď sa Tissafernes dozvedel, že aj toto bol čin Peloponézanov, takisto ako udalosti v Miléte a na Knide (lebo aj odtiaľ boli vyhnané jeho posádky), uvedomil si, že ich vzťahy k nemu sa veľmi zhoršili a bál sa ďalších nepríjemnosti z ich strany. Okrem toho ho znepokojilo to, že sa Farnabazovi podarilo v pomerne krátkom čase získať Peloponézanov na svoju stranu a že viedol vojnu s Aténčanmi v menšími výdavkami ako on. Preto sa Tissafernes rozhodol vyplávať k nim do Helespontu, aby sa sťažoval na ich počínanie pri Atramitiu a aby sa, pokiaľ možno, ospravedlnil, pretože sa fenické loďstvo oneskorilo. Pri odchode sa najprv zastavil v Efeze, kde obetoval Artemide.  Na konci zimy, ktorá nasledovala po tomto lete, sa skončil 21. rok vojny ktorú opísal Tukydides."

A týmto sa skončila aj jeho kniha.

Tukydidove písanie sa skončilo pravdepodobne po jeho nečakanom skone. Ako už iste viete a ako som už x- krát napovedal, týmto sa peloponézska vojna neskončila. „Pokračuje"  v Xenofónovom diele, ktoré v našom vydaní má názov Grécke dejiny. Xenofón sa spočiatku držal koncepcie Tukydidovho diela a neskôr prešiel na svoj štýl, ktorý už nie je taký precízny, ale má svoje čaro. V ďalšej časti by som vám chcel podať skrátený súhrn celého Tukydidovho diela a pripomenúť si určité (pre mňa) dôležité aspekty.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?