21. rok vojny – 11. časť – vstup Mindarovho loďstva do Helespontu

Autor: Alojz Bogric | 18.4.2011 o 18:05 | Karma článku: 3,20 | Prečítané:  638x

Zákulisné boje a intrigy neboli na dennom poriadku len u Grékov, ale aj u Peržanov. Zatiaľ čo Tissafernes dal na rady Alkibiada a nebol poctivý ani voči Aténčanom a ani Peloponézanom, Farnabazos, ďalší perzský satrapa,  mal inú politiku. Tá jeho politika mu neskôr prinesie veľký úžitok a dalo by sa napísať, že aj mu zachráni život. Na rozdiel od Tissaferna.  V dnešnej časti Tukydidovho diela, ktoré prekladateľ P. Kuklica (v súlade s inými) nazval Dejiny peloponézskej vojny, vám priblížim taktické manévre a prípravu k námornej bitke u oboch protivníkov. Nasledujúca námorná bitka bude poslednou, ktorú zapísal Tukydides do svojej knihy, hoci podklady a zozbierané poznámky mal až do porážky Atén a nastolenia vlády 30. V dnešnej časti opisu sa stretneme s osobami, ktoré budú mať podstatný vplyv na ďalšie dianie a nielen peloponézskej vojny.  

 

„V letnom období Peloponézania videli, že im nikto neposkytuje potravu, ktorú im nariadil dávať Tissafernes, keď odchádzal do Aspendu a že neprichádzajú ani fenické lode, ani Tissafernes a že Filippos, ktorý išiel s Tissafernom a ešte Sparťan Hippokrates, ktorý bol vtedy vo Faselide, napísali veliteľovi loďstva Mindarovi, že darmo čaká na lode a že ich Tissafernes vo všetkom oklamal. Vtedy ich Farnabazos zavolal k sebe v nádeji, že s pomocou ich lodí prinúti vzbúriť sa proti Aténčanom mestá, ktoré im v jeho satrapii zostali verné, aby ako predtým Tissafernes, mal z toho úžitok. Mindaros v dokonalom bojovom zoradení vyplával z milétskeho prístavu smerom k Helespontu so 73 loďami celkom ticho, aby ho nespozorovali ani Aténčania na Same. V to leto k Helespontu už odplávalo 16 peloponézskych lodí a spustošili časť Chersonesu. Mindarovo  loďstvo zastihla búrka a tak muselo plávať do Ikárie, kde sa pre zlé počasie zdržalo 5-6 dní a potom sa dostalo na Chios.

Po správach o odchode Mindarovho loďstva z Milétu, aténsky stratég Trasyllos ihneď odplával zo Samu s 50 loďami, aby zatarasil nepriateľovi cestu do Helespontu. Keď sa Trasyllos dozvedel, že Mindaros je na Chiu a predpokladal, že sa tam aj zdrží, rozmiestnil hliadky na Lesbe a na protiľahlej pevnine, aby pozorovali každý pohyb nepriateľa, sám sa plavil do Metymny a prikázal jej obyvateľom pripraviť múku a zásobu potravín, aby mohol uskutočňovať z Lesbu výpady proti Chiu, ak sa tam bude Mindaros zdržiavať dlhšie. Súčasne plánoval plávať proti Eresu na Lesbe (lebo toto mesto sa tiež vzbúrilo) a ak mu to vyjde, chcel ho ovládnuť. K vzbure v Eresu došlo takto; niektorí z utečenci z popredných politikov Metymny spolu približne s 50 hoplitmi - žoldniermi z protiľahlej strany, vytvorili oddiel o sile asi 300 mužov, ktorému velil Anaxandros z Téb (ktorý bol v príbuzenstve s Lesbanmi) a zaútočili najprv proti Metymne; no ich pokus sa nepodaril, lebo mestu prišiel na pomoc silnejší aténsky oddiel z Mytilény a odrazil ich. Hoci boli porazení, dostali sa na druhú stranu ostrova a prinútili povstať Eresos. Proti Eresu smeroval loďstvom Trasyllos a zo všetkých síl chcel zachrániť mesto. Už tam bol Trasybulos s 5 loďami zo Samu, len čo sa dozvedel, že tam prišli vyhnanci a obliehal ho. Tam sa k Trasylovi pripojili 2 lode aténskeho loďstva, ktoré sa vracali z Helespontu a lode z Metymny, takže sa tam zhromaždilo 67 lodí. Z posádok týchto lodí velitelia zostavili pešie vojsko a použijúc obliehacie stroje zaútočili na mesto, aby ho dobyli takým spôsobom, alebo inak.

Medzitým Mindaros s peloponézskym loďstvom pri Chiu dostal v čase, keď tam kotvili, na paluby potraviny na 2 dni a po 3 chijské štyridsiatniky na každého vojaka, no na tretí deň veľmi rýchlo odišli z Chiu smerom nie na otvorené more (aby sa nestretli s nepriateľom pri Erese), ale pozdĺž pobrežia, vpravo od Lesbu. V prístave ostrova Karterion vo fókajskej oblasti  Peloponézania zakotvili, okolo obeda sa naraňajkovali a naobedovali sa cestou popri kymskom pobreží pri pobrežných Arginúskych ostrovoch oproti Mytiléne. Odtiaľ za tmavej noci postupovali pobrežím do mesta Harmatos (na pevnine oproti Metymne), kde sa opäť okolo obeda naraňajkovali. Potom sa pohli popri pobreží smerom na Lekton a Larisu a do susedných oblastí a onedlho boli v Roiteiu, ktoré je už v Helesponte. Niektoré lode ihneď zakotvili pri Sigeiu a na iných miestach tohto kraja.

Aténčania, ktorí boli v Seste a mali 18 lodí, dostali znamenie od svojich strážcov, že Peloponézania sa dostávajú do prielivu. V tú noc sa Aténčania náhle priblížili k Chersonesu, keď sa plavili k Elaiuntu, aby sa do príchodu nepriateľa dostali na otvorené more. Aténčanom sa podarilo nepozorovane prejsť popri nepriateľovom loďstve 16 lodí pri Abyde. Mindarove lode ich dokonca upozorňovali, aby starostlivo sledovali aténske lode, ktoré chcú uniknúť. Na úsvite Aténčania zbadali, že Mindaros zbadal svoj omyl a  že ich začal prenasledovať.  Väčšine aténskych lodí  - hoci nie všetkým - sa podarilo zachrániť tým, že sa rýchlo dostali k Imbru a Lemnu (ale 4 lode sa počas prenasledovania dostali do zajatia nepriateľov). Jedná loď, ktorá vplávala na plytčinu pri Protesilaovej svätyni bola zajatá aj s posádkou, ďalšie dve bez posádky a jednu pri Imbre. Prázdne lode nepriatelia spálili.

Potom sa Mindarovo loďstvo spojilo s loďami pri Abyde a bolo ich dokopy 86 a takto silní začali obliehať Elaius; dobyli ho, no kvôli búrke sa im nepodarilo vrátiť do Abydu. Medzitým Aténčania pri Erese, ktorí sa veľmi sklamali, lebo sa spoliehali na prieskumníkov a boli presvedčení, že nepriateľ im neunikne, pokračovali pokojne v obliehaní mesta. No keď zistili svoj omyl a tak sa rýchlo nalodili a dali sa do pohybu smerom na Helespont. Počas plavby stretli 2 peloponézske lode, ktoré zaujaté predchádzajúcim prenasledovaním, veľmi smelo vyplávali na otvorené more a tam boli zajaté Aténskym loďstvom, ktoré utekalo od Eresu. Na druhý deň sa Aténčania dostali do Elaiuntu, kde aj zakotvili. Tu sa s nimi spojili lode, ktoré našli záchranu pri Imbre. V nasledujúcich 5 dňoch sa všetci pripravovali na nastavajúcu námornú bitku."

Z tohto príbehu je vidieť, že vojenské akcie boli ešte pomerne živelné a len málokedy koordinované. Presuny a bojové akcie loďstva boli podmieňované všetkým možným len nie operačnou stratégiou. A bolo vtedy asi normálne, že prieskum nefungoval vždy tak, ako mal. Nasledujúca námorná bitka, po ktorej bude ukončený 21. rok vojny,  bude poslednou epizódou Tukydidovej knihy, ktorá má názov Dejiny  peloponézskej vojny.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?