V dnešnej časti vám opíšem veľmi dôležitý aspekt, keď občania Atén začali mať radu 400 plné zuby a keď z toho dôvodu zavraždili Frynicha a veľmi poľavili vo vojnovom úsilí. A tak sa mi javí, že najviac rozumu nakoniec prejavili obyčajní vojaci a praví vlastenci, ktorí nechceli, aby mesto bolo vydané napospas nepriateľovi. Pripomína mi to situáciu, kvôli ktorej bol zabitý Caesar. Je to však taká situácia, ktorá takou nebude na konci tejto vojny.
„... Preto sa ponáhľali, aby dokončili stavbu pevnosti (nechávajúc v nej bránky a tajné východy), aby bolo všetko načas hotové. Spočiatku sa o tom hovorilo tajne a opatrne. Keď sa však vrátil Frynichos na čele posolstva z Lacedemonu, bol náhle zasiahnutý nejakým strážcom mesta na námestí preplnenom ľudom, spravil ešte niekoľko krokov od radnice a zomrel. Páchateľ unikol. Jeho pomocníka, akého si Argejčana, chytili a rada 400 ho dala mučiť, no neudal meno nikoho, kto mu dal príkaz spáchať zločin. Povedal iba to, že pozná mnohých, čo sa zišli v dome veliteľa stráže a v iných domoch. Medzitým Teramenes, Aristokrates a veľa iných z rady 400 začali rozhodnejšie konať, hoci videli, že sa proti nim nič vážnejšie nepodnikne. Vtedy lode z Lau odplávali do Epidauru a odtiaľ zaútočili proti Aigine. Teramenes hovoril, že tieto lode, keďže plávajú k Euboi, nemajú nijakú príčinu, aby vplávali do aiginského zálivu, potom opäť zamierili k Epidauru, iba ak by ich niekto pozval, aby prišli a urobili to, z čoho ich on sám často obviňoval. Preto navrhoval, aby už nesledovali nečinne situáciu. Nakoniec po mnohých poburujúcich a podozrievavých rečiach ľud nezostal nečinný. Hopliti a tí čo stavali v Pireu opevnenie Eetonia, medzi ktorými bol Aristokrates ako veliteľ oddielu a náčelník hoplitov fyly do ktorej patril, zajali Alexikla (stratéga, ktorého vymenovali aristokrati a ktorý bol osobne v spojení s tajnými spolkami) a zavreli ho v jednom dome. Na tomto puču sa zúčastnili aj mnohí iní, aj akýsi Hermon, veliteľ mestskej stráže, no čo je najdôležitejšie, tento čin schvaľovali všetci hopliti. Rada 400, ktorej počas zasadnutia oznámili čo sa stalo, sa hneď chopila zbraní, okrem tých čo protestovali a vyhrážali sa Teramenovi a jeho spoločníkom. Teramenes sa začal ospravedlňovať a povedal, že je ochotný ísť s nimi oslobodiť Alexikla. Potom vzal jedného zo svojich veliteľov a šiel s ním do Pirea. Spolu s ním išli aj Aristarchos a niekoľko mladých jazdcov. Vtedy nastal v Pireu veľký zmätok a občania sa nazdávali, že Pireus je v moci povstalcov zo Samu a že zajatý Alexikles je už mŕtvy; občania Pirea zase čakali, že ich každú chvíľu napadnú občania Atén. Starší občania Pirea s námahou zadržiavali mladých mužov, ktorí siahali po zbraniach a pobiehali sem a tam. Tukydides z Farsalu, proxenos mesta, ktorý tam náhodou bol, sa raz staval do cesty jedným, raz hovoril druhým, aby neničili rodné mesto, keď je nepriateľ pred bránami. Nakoniec sa občania uspokojili a prestali sa napadať. Vtedy sám Teramenes prišiel z Pirea, no len naoko začal brániť hoplitov, ktorí zajali Alexikla. Aristarchos a jeho stúpenci sa na nich naozaj strašne rozhnevali. Dotknutí hopliti sa nepohoršovali nad situáciou a pýtali sa Teramena, či je podľa neho toto opevnenie pre mesto prospešné, alebo či by nebolo užitočnejšie zrovnať ho so zemou. On však odpovedal, že ak si oni myslia, že ho treba zrovnať so zemou, súhlasí aj on. Vtedy hopliti a veľa obyvateľov Pirea vystúpili na hradbu a začali ju búrať. Vyzývali ostatný ľud a hovorili, že kto chce, aby sa k moci dostala rada 500 namiesto rady 400, musí pomáhať pri odstraňovaní pevnosti. Je možné sa domnievať, že meno rady 500 bolo jedným z ochranných prostriedkov k tomu, aby sa ľudia jednoznačne vyslovili, že chcú, aby sa vlády ujal ľud, lebo sa báli, že rada 5000 môže byť naozaj zvolená. Ale keby niekto niečo podobné povedal pred neznámym, vystavil by sa nebezpečenstvu. Na druhej strane aj terajší vládci mali čo to na rováši a narobili veľa zlého a to je teda dôvod, prečo rada 400 nechcela dovoliť voľbu rady 500. Veď len neúčasť takého veľkého zhromaždenia na správe štátu bola v ich očiach dobrá, lebo neistota vyvoláva v občanoch jedného pred druhým.
Ďalší deň sa rada 400 zhromaždila na radnici a hopliti v Pireu a keďže Alexikla oslobodili a zbúrali opevnenie, hopliti odišli do Dionýzovho divadla neďaleko Munychie. Tam so zbraňou v ruke zvolali zhromaždenie ľudu. Potom prijali uznesenie o odstránení rady 400, ihneď odišli ozbrojení do mesta, kde sa zoradili pri chráme Dioskurov do boja. Tu k ním prišlo niekoľko zástupcov rady 400. Začali vyjednávať s každým hoplitom osobitne a pokúšali sa ich presvedčiť, aspoň tých rozumnejších, aby zachovali pokoj a miernili ostatných. Tvrdili aj že zhromaždenia 5000 sa v krátkom čase zverejnia a z ich stredu sa bude podľa potreby voliť (podľa uváženia rady 5000) rada 400. Splnomocnenci ich však vyzývali, aby dovtedy neničili mesto a nevydávali ho nepriateľovi. Potom sa všetci hopliti, keďže ich mnoho občanov prehováralo, umiernili a začali myslieť hlavne na záchranu mesta. Nakoniec sa dohodli na tom, že treba zvolať zhromaždenie do Dionýzovho divadla v jeden deň a odstrániť spory."
Sedliacky rozum víťazí. Obyčajní vojaci sa postarali o to, že mocenské ambície nejakých ľudí, ktorí boli ochotní kvôli svojej márnivosti a mocichtivosti priviesť Atény do područia nepriateľa, zašli ta tam. Ich snaženie ešte však nie je až také jednoznačné a tak bude musieť prísť porážka Aténčanov na mori, aby všetci pochopili, že majú vládu, ktorá ich vedie do záhuby, nie tým, žeby tá vláda bola neschopná, ale tým, že sa schválne pokúša dohodnúť s nepriateľom o vydaní mesta kvôli tomu, aby niektorí jednotlivci mali z toho úžitok. V ďalšom článku vám opíšem aspekty, ktoré viedli k odstráneniu rady 400 a ich prisluhovačov a znovunastolenie (tak trochu oklieštenej) demokracie. Zvolia si vládu, ktorá bude mať prvky oboch systémov. Demokratického a oligarchického.