21. rok vojny – 7. časť – Alkibiadova horlivosť

Autor: Alojz Bogric | 26.3.2011 o 15:00 | (upravené 26.3.2011 o 15:05) Karma článku: 3,50 | Prečítané:  663x

  V predchádzajúcej časti som vám naznačil, že dnešná časť pokračovania Tukydidovej knihy, ktorú prekladateľ P. Kuklica nazval Dejiny peloponézskej vojny, bude o Alkibiadových aktivitách. Či jeho snahy budú nezištné, ťažko napísať, lebo v jeho prípade, akákoľvek činnosť je vykonávaná tak, aby mal z toho osobný prospech. Ale ani členovia rady 400 sa nebudú chcieť vzdať a budú sa snažiť ovplyvniť vojakov na Same vo svoj prospech. A keď ani Tissafernes neostane bokom, tak dnešný článok bude pomerne živý, plný presviedčania a (samozrejme) intríg.  

 

„  Po príchode Alkibiada na Samos  prišli ta aj poslovia z Délu, ktorí tam boli poslaní radou 400, aby upokojili aténske vojsko na Same a poučili ho. Keď sa zišlo zhromaždenie, títo sa pokúšali dostať slovo, ale vojaci ich spočiatku nechceli vypočuť a kričali, že ich treba pobiť, lebo odstránili demokraciu. Nakoniec sa predsa len s ťažkosťami uspokojili a vypočuli ich. Poslovia potom hovorili, že zmena ústavy sa nestala preto, aby to bolo na škodu štátu, alebo aby bol vydaný nepriateľovi, ale na jeho záchranu. Vydať štát mohli niektorí oligarchovia, keď sa Peloponézania zjavili pred Aténami. Poslovia potom vyhlásili, že nový poriadok ráta s tým, že sa na správe štátu zúčastní 5000 občanov, ktorí sa budú striedať za sebou. Ďalej vojakov ubezpečili, že s ich príbuznými sa nebude zle zaobchádzať, ako to rozchyruje Chaireas pri osočovaní oligarchov, ani oni sami nebudú trpieť nič zlé, ale každý sa bude môcť nerušene venovať svojej činnosti. Povedali aj mnoho iného, no vojaci nielenže im neverili, ale ešte sa na nich väčšmi nahnevali  a nástojili, aby mohli vyraziť na Pireus. A vtedy Alkibiades po prvý raz a väčšmi ako ktokoľvek iný preukázal službu štátu. Kým Aténčania na Same chceli urýchlene odplávať proti svojej vlasti ( v tom prípade by sa Peloponézania ľahko zmocnili Iónie a Helespontu), on im v tom zabránil. V takej situácii by málokto zadržal takýto dav, no on ich však odhovoril od výpravy proti Pireu a výčitkami upokojil tých, čo sa najväčšmi hnevali na vyslancov. Sám potom poslal vyslancov späť s odpoveďou, že nemá námietky proti vláde 5000, ale radil, aby odstránili radu 400 a opäť dosadili radu 500. Ak sa v meste uskutočnilo obmedzenie výdavkov kvôli tomu, aby mohli lepšie zásobovať vojsko, také opatrenie len treba schvaľovať. Inak radil, aby sa držali a v ničom nepoľavovali nepriateľom, lebo kým medzi nimi a obyvateľmi Atén existujú spory nepriateľ môže vyhrať, ale je nádej, že sa môžu dohodnúť. Ak bude jeden z nich zničený, teda vojsko na Same, alebo mesto Atény, nebude už nikoho s kým sa bude dať dohodnúť. Vtedy aj prišli poslovia z Argu s návrhom pomôcť aténskym demokratom na Same. Alkibiades úctivo poďakoval poslom za dobré návrhy, poprosil ich, aby prišli keď bude potrebná ich pomoc a prepustil ich. Argejčania prišli spolu s posádkou lode Paralos, ktorá bola na rozkaz rady 400 prerobená na bojovú loď a teraz hliadkovala v eubojských vodách. Predtým, ako priplávala na Samos, mala táto loď preplaviť do Lacedemonu poslov rady 400, no len čo sa títo dostali na územie Argolidy, námorníci lode Paralos ich chytili a odovzdali členov rady 400 Argejčanom ako najviac zodpovedných za odstránenie demokracie. Námorníci potom vzali na palubu argejských poslov a namiesto do Atén sa s nimi priplavili na Samos.

V to leto v čase, keď sa Peloponézania hnevali na Tissaferna pre všeličo, ale hlavne kvôli Alkibiadovi a obviňovali ho, že zjavne pomáha Aténčanom, Tissafernes sa chcel aspoň čiastočne očistiť z podozrenia, preto sa chystal odplávať do Aspendu, aby tam prevzal fenické lode. Ako sprievod si vyžiadal Lichasa a sľúbil, že nariadi jednému zo svojich zástupcov, veliteľovi Tamonovi, aby vyplatil žold na celé obdobie jeho neprítomnosti. Nie je celkom známy cieľ jeho cesty do Aspendu, keď nepriviedol fenické lode. Do Aspendu nepochybne priplávalo 141 fenických lodí, ale prečo nepostupovali ďalej, o tom boli vyslovené rozličné dohady. Jedni sú tej mienky, že Tissafernes odišiel do Aspendu, aby pokračoval v oslabovaní moci Peloponézanov. V každom prípade Tamos, ktorému dal Tissafernes príkaz vyplatiť Peloponézanom žold, platil im nie viac, skôr ešte menej, ako sám Tissafernes predtým. Tí si myslia, že Tissafernes prišiel do Aspendu iba preto, aby vymáhal od posádok fenického loďstva peniaze za to, že ich púšťal domov (nech je tak či onak, nešlo mu o to, aby použil loďstvo), sú aj takí, čo sa nazdávajú, že ta išiel preto, lebo do Lacedemonu odišli poslovia z Milétu, ktorí ho obvinili z porušenia záväzkov a chcel dokázať, že nielen on sám porušil vojenské záväzky; no teraz prišiel zrejme preto, aby priviedol lode, ktoré boli pripravené aj s posádkami. Ja som toho názoru a pokladám ho za najpravdivejší, že Tissafernes nepriviedol fenické lode preto, aby oslaboval moc Grékov. Mal za cieľ spôsobovať ťažkosti obidvom stranám, ktoré sa vypravili do Aspendu a strácali tam čas nečinnosťou a udržiaval rovnováhu rozdelenia síl tým, že nevstupoval do spojenectva ani s jedným z nepriateľov. Veď Tissafernes, ak by to bol jeho úmysel, by dokázal skončiť vojnu, keby bol prišiel na pomoc jednej strane. Ak by totiž priviedol Lacedemončanom fenické lode, zabezpečil by im víťazstvo, lebo v tom prípade by za nijakých okolnosti neustupovali, ale by sa v každom prípade vyrovnali Aténčanom. Táto situácia mu poskytla ospravedlnenie, prečo im nepriviedol lode. Tissafernes tvrdil, že tam bolo sústredených menej lodí, ako nariadil kráľ. Keby to bolo skutočne tak, bol by si zaslúžil väčšiu vďačnosť, že nepremrhal kráľove peniaze, ale že dosiahol svoj cieľ s menšími výdavkami. Napokon Tissafernes išiel do Aspendu, nech by bol cieľ jeho cesty akýkoľvek, aby sa tam stretol s Feničanmi. Peloponézania poslali za týmto fenickým loďstvom Lacedemončana Filippa s dvoma triérami.

Keď sa Alkibiades dozvedel, že sa Tissafernes približuje k Aspendu, odišiel s 13 loďami. Vojsku na Same sľúbil , že im z vďačnosti preukáže istú službu, že totiž alebo sám privedie Aténčanom fenické lode, alebo im zabráni, aby sa spojili s loďami Peloponézanov. V každom prípade bol Alkibiadovi od samého začiatku jasný Tissafernov zámer, že neprivedie k Milétu fenické loďstvo a usiloval sa, nakoľko len mohol, rozdúchavať nenávisť medzi Tissafernom a Peloponézanmi, pričom dával najavo, ako sa k nemu Tissafernes správa a takisto k Aténčanom, aby si tak získal Tissaferna na stranu Aténčanov. V takých nádejach sa Alkibiades vypravil na východ priamo ku Kaunu vo Faselide. "

Tissafernes podľahol čaru Alkibiada a ako som už skôr naznačil bude ho to stáť hlavu. Porušovateľ zmlúv a záväzkov mohol prežiť jedine v takej demokratickej krajine, ako boli Atény. No perzský kráľ nebol demokratický a s takým, ktorý vedome a cielene neplní zmluvy, ktoré sám signoval, urobil krátky proces. Verím tomu, že predtým mu dal možnosť sa napraviť, ale Tissafernes asi nebol schopný upustiť od politiky, ktorú mu vsugeroval Alkibiades. Takže boje neprebiehali len na mori, či pevnine Grécka a Malej Ázie, ale aj na perzskom kráľovskom dvore. A presvedčiť kráľa o tom, že jeho satrapa porušuje zmluvy a dosiahnúť, aby kráľ takého satrapu dal popraviť, je veľmi ťažké. Satrapa totiž nebol len nejaký sedliak bez podpory a vplyvu. Artaxerxes nebol sprostý... .

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?