21. rok vojny – 2. časť – Zrušenie demokracie v Aténach

Autor: Alojz Bogric | 9.2.2011 o 17:17 | (upravené 10.2.2011 o 8:29) Karma článku: 4,27 | Prečítané:  591x

Zmeny systémov boli a aj budú na (takmer) dennom poriadku. A hlavne, ak sa niečo nevyvíja tak, ako by si to väčšina želala. No v tomto článku z knihy Tukydida, syna Olorovho, ktorú prekladateľ P. Kuklica nazval Dejinami peloponézskej vojny, bude priame popretie rečí Perikla a iných, ktorí sebe a aj iným navrávali, že ich (aténsky) systém je stabilný. Vidíme tu stabilitu. Zopár porážok a ich systém sa zrútil ako domček z karát. Každý prevrat má za sebou nejaké tie obete na životoch, no toto, čo vám dnes opíšem, bude len slabý odvar toho, čo sa bude diať na konci tejto vojny. Ale to predbieham...

 

„Medzitým obyvatelia Chiu získali veľkú prevahu na mori a Astyochos a ostatní Peloponézania sa v Miléte dozvedeli o výsledku námornej bitky a o odchode Strombichida s loďami, čo ich veľmi povzbudilo. Vtedy Astyochos odplával s 2 loďami na Chios, kde pribral ďalšie lode a celé loďstvo viedol proti Samu. No keďže si Aténčania navzájom nedôverovali, nevyšli proti nemu a tak sa Astyochos vrátil späť na Milétos. Približne vtedy (alebo skôr)  demokracia v Aténach zrušená. Keď Peisandros a ostatní vyslanci prišli od Tissaferna na Samos, ich vplyv vo vzrástol a presvedčili najmocnejších politikov na Same, aby sa pokúsili o nastolenie oligarchickej vlády na Same s ich pomocou. Súčasne sa aténski sprisahanci na Same medzi sebou dohodli, že Alkibiada z toho vynechajú, lebo sa k ním nechcel pridať (vlastne nepatril k ľuďom, čo boli naklonení oligarchii). Sami sa čo najväčšmi púšťali do nebezpečných podujatí ohľadom prevratu a súčasne, akoby pokračovali vo vojne proti Peloponézanom. Poskytovali na vedenie vojny peniaze, ktoré boli potrebné, ale to sa už nestarali o iných, ale o seba.

Keď si takto navzájom dodali odvahy, sprisahanci hneď poslali do Atén Peisandra a polovicu poslov s rozkazom dosadzovať do podrobených miest po ceste ta oligarchickú vládu. Druhú polovicu poslov poslali na rozličné strany do ostatných podrobených miest. Diotrefa, ktorý bol vtedy na Chiu a bol zvolený za veliteľa, aby spravoval Tráciu, poslali do Trácie, aby sa ujal funkcie. Keď prišiel na Tasos, zrušil tamojšie demokratické zriadenie. Asi 2 mesiace po jeho odchode obyvatelia tohto ostrova opevnili svoje mesto múrom, lebo vraj už nepotrebujú oligarchickú vládu z milosti Atén, ale že každý deň čakajú slobodu od Lacedemončanov. A navyše sú na Peloponéze niekoľkí vyhnanci z Tasu, (ktorých poslali do vyhnanstva Aténčania) a tí sú teraz v spojení so svojimi priateľmi v meste a všemožne sa usilujú, aby k Tasu boli odoslané peloponézske lode a aby Tasos oboplávali a nahnali Aténčanom, ktorí sú v tvŕdzi, strach. Navyše sa im podarilo dosiahnúť to, po čom túžili, totiž že v meste zavládol poriadok a že bola zrušená moc ľudu, ktorý by sa proti ním postavil. Teda situácia na Tase sa vyvíjala opačne, ako Aténčania očakávali a myslím si, že aj v iných mestách, ktoré boli v ich moci, lebo vojsko zavádzalo oligarchickú správu, čiže práve opačnú ako to očakávali v Aténach. Keď tieto mestá dosiahli umiernenú vládu, nemali obavy z účasti na politickom živote, usilovali sa o skutočnú slobodu a dávali jej prednosť pred sľubovanou slobodou, ak sa budú uznávať ich práva.

Medzitým Peisandros a jeho spoločníci pokračovali v plavbe a cestou, ako bolo dohodnuté, odstraňovali vo všetkých mestách demokratickú vládu. Z niektorých miest si vybrali na pomoc hoplitov, s ktorými sa vrátili do Atén. Po príchode sa dozvedeli, že ich spoločníci na tajných schôdzkach už vykonali väčšiu časť prevratu. A naozaj, niekoľkí mladí sprisahanci tajne zabili Androkla, jedného z vedúcich strany ľudu, ktorý sa hlavne pričinil o vyhnanie Alkibiada. Odstránili ho ako jedného z najhlavnejších predstaviteľov strany ľudu najmä preto, lebo si mysleli, že sa odvďačia Alkibiadovi, ktorý im po návrate z vyhnanstva zaistí spojenectvo s Tissafernom. Takisto zabili niekoľkých politických odporcov. Otvorene predložili v zhromaždení ľudu návrh, aby vopred dostali zo štátnej pokladnice žold iba občania, ktorí vykonávajú vojenskú službu a aby sa o štát staralo 5000 občanov a to takých, ktorí najlepšie môžu slúžiť mestu podľa svojich osobných vlastností a výšky svojho majetku.

Bola to však iba zámienka na oklamanie väčšiny občanov, ktorí nepatrili medzi sprisahancov, lebo sprisahanci chceli celkom strnúť moc na seba. Zhromaždenie ľudu a rada 500, zvolená žrebom sa práve schádzali, aby posúdili, čo navrhli sprisahanci. Aj rečníci, ktorí za sprisahancov vystupovali, boli vopred inštruovaní, čo majú vravieť. Nik spomedzi občanov sa im neodvážil odporovať zo strachu pred množstvom sprisahancov. A kto sa im predsa odvážil protirečiť, mohol si byť istý, že pri najbližšej príležitosti sprisahanci si nájdu spôsob, ako ho odstrániť. Vrahov, ktorí zabíjali odporcov sprisahancov nik nehľadal a podozrivých nebrali na zodpovednosť. Ľud mlčal a všetci boli takí ustráchaní, že každý pokladal za šťastie, ak sa vyhol násiliu, hoci sa v ničom neprevinil. Ľudia si mysleli, že sprisahancov je omnoho viac, ako ich bolo v skutočnosti a toto pôsobilo na demokratov tak, že strácali odvahu, lebo počet obyvateľov mesta bol taký veľký, že sa nemohli poznať navzájom a tak sa ani nedalo zistiť, koľko tých sprisahancov v skutočnosti je. Všetci stúpenci ľudu sa pri stretnutí správali nedôverčivo, každý podozrieval každého, že sa zúčastňuje na tom, čo sa deje. Medzi sprisahancami boli aj takí, o ktorých by si nikto nebol pomyslel, že patria k oligarchii, no práve tí boli príčinou, že si demokrati málo dôverovali a práve oni najväčšmi prispeli k bezpečnosti oligarchov, lebo posilnili vzájomnú nedôveru medzi ľudom.

Taká bola situácia v Aténach, keď tam prišiel Peisandros so svojimi spoločníkmi a hneď začali uskutočňovať prevrat, ktorý začali ich stúpenci. Predovšetkým zvolali zhromaždenie ľudu a navrhli zvoliť zbor 10 mužov s neobmedzenou právomocou. Tento zbor mal v určený deň predložiť zhromaždeniu písomný návrh o tom, aké by bolo najlepšie zriadenie štátu. Keď nadišiel ten deň, zvolali zhromaždenie ľudu na Kolonos ( v posvätnom obvode Poseidonovho chrámu, asi 10 stadií od mesta). Zbor predložil zhromaždeniu na hlasovanie iba jeden návrh, že každý Aténčan môže vysloviť svoju mienku beztrestne len raz. Rozhodli sa uložiť ťažký trest tomu, kto by podal na človeka, čo vyslovil svoju mienku, alebo iným spôsobom mu spôsobil škodu, žalobu pre protizákonné konanie. Taktiež bolo jasne povedané, že nijaký úrad nebude možné zastávať tak ako predtým a že nemá byť platený, ale že budú zvolení piati predsedovia a tí vyberú ďalších 100 mužov z ktorých každý si má vybrať po troch mužoch. Takto sa vytvorí rada 400, ktorá sa zhromaždí na radnici a bude vládnuť podľa vlastného uváženia čo najlepšie a zvolávať tých 5000, kedykoľvek to budú pokladať za potrebné.

Tento návrh vyslovil Peisandros, ktorý sa zúčastnil na odstraňovaní demokracie, avšak iniciátorom tohto prevratu bol Aténčan Antifon, ktorý vypracoval celý plán jeho uskutočnenia. On neustupoval pred nijakým hodnostárom a preukázal svoju bystrosť a razantnosť tak v uvažovaní, ako aj vo vyjadrovaní svojich myšlienok. Sám z vlastného rozhodnutia nikdy neprišiel do zhromaždenia ľudu, ani sa nemiešal do záležitostí súdov, lebo veľmi dbal na svoje prísne mravy. Inak nikto iný okrem neho nemohol väčšmi pomôcť radami tým, ktorí sa radili v súdnych záležitostiach, alebo v ľudovom zhromaždení. Neskôr po zvrhnutí oligarchie, bol obžalovaný z uskutočnenia prevratu, na ktorom sa sám zúčastnil a jeho obhajoba, ktorú sám predniesol v procese bola najlepšou obhajobou odsúdených na smrť. Aj Frynichos v tých dobách preukázal veľkú aktivitu, väčšiu, ako ktokoľvek iný, pri obnovovaní oligarchie. Bál sa Alkibiada, lebo ten vedel o jeho rokovaniach s Astyochom na Same a preto logicky predpokladal, že sa Alkibiades do Atén, za oligarchickej vlády, nevráti. Frynichos sa ukázal ako veľmi statočný v nebezpečenstve, ktoré už raz podstúpil. Pri zvrhnutí demokracie bol medzi predákmi sprisahancov aj Teramenes, Hagnonov syn, ktorému nikdy nechýbala ani výrečnosť ani úsudok. Najmä preto, lebo medzi vodcami tohto hnutia bolo veľa múdrych a talentovaných ľudí, prevrat sa podaril, no nie bez ťažkostí. Nebolo totiž ľahké zbaviť aténsky ľud slobody, ktorý bol už takmer 100 rokov po zvrhnutí tyranie nielen sám slobodný, ale viac ako polovicu tohto obdobia bol zvyknutý vládnuť nad inými.

Keď bolo rozpustené zhromaždenie, ktoré schválilo tento návrh bez jedinej námietky, uviedli do radnice tých 400 nasledovným spôsobom. V tomto období bolo takmer všetko obyvateľstvo mesta kvôli nepriateľom v Dekelei, alebo na hradbách, alebo v bojovej pohotovosti, preto v deň prevratu na zhromaždení ľudu, občanov, ktorí sa nezúčastnili na sprisahaní, prepustili ako obyčajne domov, kým ostatným tajne povedali, aby sa nezdržiavali na určených miestach, ale o niečo ďalej a keby sa niekto staval proti tomu, čo sa bude diať, aby sa chopili zbraní a zabránili im v tom. Taký rozkaz dostalo aj 300 ozbrojených Andrijčanov a obyvateľov Tenu, ktorých si na ten účel priviezli sprisahanci. Po týchto opatreniach prišlo 400 mužov, ktorí mali byť v rade, s mečmi skrytými pod odevom v sprievode 120 gréckych mladíkov, ktorých použili vždy, keď bolo treba niečo uskutočniť bojom muža proti mužovi. Pristúpili k členom rady 500, ktorí boli zvolení z ľudového zhromaždenia a povedali im, aby si vzali plat a odišli. Priniesli im plat za celé funkčné obdobie, ktoré im ešte ostávalo, dávali im ho pri odchode a nechali ich odísť."

Takže takým spôsobom došlo k prevratu v Aténach, vzoru aj našej demokracie. Alkibiades sa Chcel vrátiť do Atén, ale ako najvrchnejší vodca, čo by mu to demokrati mohli zabezpečiť, zatiaľ čo oligarchovia nie. Preto tam bol predpoklad Frynicha, že sa Alkibiades nevráti. Čas a neskoršie udalosti ukážu, ako sa to všetko vyvrbí a či sa Alkibiades vráti do Atén. Ako bude pokračovať činnosť rady 400 to vám sprostredkujem v ďalšej časti tohto diela.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?