21. rok vojny – 1. časť –Vojnové udalosti na Chiu a v Helesponte

Autor: Alojz Bogric | 2.2.2011 o 12:50 | Karma článku: 4,33 | Prečítané:  580x

  Týmto rokom vojny zavŕšime dielo od Tukydida, syna Olorovho, Historiai, ktoré prekladateľ P. Kuklica nazval, v súlade s inými, Dejinami peloponézskej vojny. Týmto rokom sa aj ukončí ďalšia dekáda tejto vojny, ktorá priniesla veľa utrpenia nie len medzi Grékmi, ale aj medzi inými kmeňmi. Nedá sa jednoznačne napísať, či celá vojna bola spravodlivá, alebo nie, ale jednoznačne sa dá napísať, že sicílska výprava bol znak agresie zo strany Aténčanov a v tomto prípade si agresor plne zaslúžil to, čo získal.  

 

Táto dekáda vojny, nazvaná sicílskou vojnou potvrdila to, že Aténčania mali veľmocenské ambície a potvrdila aj to, že ich protiváha - Sparta- boli za oslobodenie všetkých Grékov a za ich nezávislosť. Spočiatku sa Lacedemončania museli postarať o to, aby mali na Peloponéze pokoj od ambícii Argu, kde sa jednoznačne potvrdila zákernosť Aténčanov v tom, že porušili Nikiov mier, keď priamo pomohli Argu proti Lacedemonu. Víťazstvo lacedemonského vojska pri Tegei bolo dôležité aj v tom, že pozdvihlo sebavedomie Lacedemončanov, ktoré bolo čiastočne otrasené po Sfaktérii a uzemnili veľmocenské snahy Argu, podporovaných Alkibiadom. Hoci Nikiov mier zabezpečil kľud zbraní (aspoň na čas, keď už nie na celých 50 rokov) medzi Aténami a Spartou, nezabezpečil to medzi inými spojencami Lacedemonu a to hlavne zo strany Korintu a Téb. Dokonca Korint v jednom období tohto mieru viedol vojnu s Aténčanmi a aj pomerne kvalitne rozčuľoval Aténčanov pri Naupakte.

Korint- je asi potrebné aj o ňom niečo napísať, lebo to bolo tiež veľmi dôležité mesto v Grécku. Korinťania dali Grékom  okrem prilby, ktorá sa úspešne dlhodobo používala dokonca aj v rímskej armáde (až do čias Máriových reforiem), aj hlavicou stĺpa, či iné „mierové" veci. Počas sicílskej vojny (časť peloponézskej vojny) dali Korinťania na predky lodí zobce a tak vyrobili bojové lode, ktoré sa ( v rôznych modifikáciách )používali až do čias bitky pri Lepante. Tieto lode bojovali už inou taktikou ako dovtedy - taranom, ktorý sa ešte dokonca v niektorých (ojedinelých) prípadoch používal aj v prvej svetovej vojne (zdroj- Edmund Kosiarsz - Námorné bitky). Boli veľmi spoľahliví spojenci (aspoň do určitého času) Lacedemonu vzhľadom k tomu, že v obchode si konkurovali s Aténami. A aj pre to vznikla táto vojna, lebo sa Aténčania zaangažovali do ich sporu s Kerkyrou. Poskytovali spojeneckému peloponézskemu vojsku lode a aj veľké množstvo hoplitov, či peltastov.

O Tébach budem písať neskôr, lebo po skončení peloponézskej vojny bude zvedený zápas o hegemóniu nad Gréckom práve medzi Lacedemonom a Tébami, kde takmer dôjde k vymazaniu Sparty z povrchu zemského. No to všetko sú budúce udalosti a tak sa teraz vrátim k avizovanej dnešnej téme, ktorú mám v nadpise... . No mám dojem, že túto stať napísal niekto iný, ako Tukydides, alebo bol urobený zlý opis, či preklad, lebo sú tu spomenuté mená lacedemonských vojvodcov nie ako Lacedemončania, ale ako Sparťania, čo je charakteristickou črtou v diele Xenofóna.

„V jarnom období roka, začiatkom leta bol Sparťan Derkylidas  s neveľkým vojenským oddielom poslaný po pobreží Helespontu, aby podnietil k vzbure Abydos, ktorého obyvateľmi boli milétski kolonisti. Obyvatelia Chiu, ktorých tiesnilo obliehanie, boli donútení bojovať na mori, keďže Astyochos nenachádzal spôsob, ako im pomôcť. Kým bol Astyochos na Rode, prišiel k ním z Milétu Sparťan Leon, po Pedaritovej smrti veliteľ, ktorý velil dvadsiatim lodiam a tie kotvili v Miléte. Päť z nich patrilo mestu Turie, 4 Syrakúzam, jedna Anajčanom, jedna bola z Milétu a jedna patrila Leontovi, ostatné boli peloponézske. Medzitým obyvatelia Chiu podnikli výpravu so všetkými loďami, obsadili akési nedostupné miesto a s 36 loďami sa pustili do boja proti 32 aténskym lodiam. Zrážka bola urputná, no nepriniesla výsledok, lebo hoci obyvatelia Chiu neutrpeli porážku, ale keďže nastal večer, vrátili sa do mesta.

O niečo neskôr, keď prišiel Derkylidas po pevnine z Milétu do Helespontu, Abydos prešiel na Derkylidovu a Farnabazovu stranu a po 2 dňoch povstal aj Lampsakos na Helesponte. Keď sa to dozvedel Strombichides, ihneď išiel potlačiť povstanie s 24 loďami, medzi ktorými bolo niekoľko na prepravu vojska. Keď v námornom boji porazili Lampsačanov, čo sa mu postavili na odpor, Strombichides útokom dobyl mesto, ktoré nemalo hradby. Potom ukoristil veľa zásob a otrokov, slobodných obyvateľov prepustil do svojich obydlí a odišiel k mestu Abydos. Keďže sa mesto nevzdávalo a útokom sa mu ho nepodarilo dobyť, Strombichides sa preplavil do Sestu, ktorý kedysi patril Peržanom a zanechal v ňom posádku na stráženie celého Helespontu."

V ďalšej časti vám opíšem ako došlo k zrušeniu demokracie v Aténach a čo to všetko obnášalo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?