20. rok vojny – 11. časť - Vojnové udalosti na Rode a Chiu a

Autor: Alojz Bogric | 20.1.2011 o 15:45 | Karma článku: 4,50 | Prečítané:  425x

neúspešné rokovania Aténčanov s Tissafernom, je ďalšia časť pokračovania opisu peloponézskej vojny z pera historika Tukydida, syna Olorovho., ktorý ju nazval (pravdepodobne) Historiai  a prekladateľ P. Kuklica Dejinami peloponézskej vojny. Už v mnohých predchádzajúcich častiach som vám naznačil snahy Alkibiada syna Kleiniovho (príbuzného Perikla. K čomu speli tie jeho snahy ani sám neviem, no viem, že sa nepáčili nikomu. Možnože ani Tissafernovi, no ten mal z nich momentálny osoh, vďaka ktorému neskôr stratí hlavu. Zradcovia..., akokoľvek sa vo vlastných očiach ospravedlňovali, boli vždy len zradcami a už od dávnych dôb ich využívali, no takmer nikdy ich za túto činnosť nevyzdvihli na piedestál.

 

Blíži sa koniec 20. roku vojny, ktorý bol tiež plný zvratov  a Aténčania sa pomaly, ale isto spamätávajú z porážky na Sicílii a dávajú to všetkým pocítiť. Lenže si potrebujú urovnať situáciu vo vlastnom štáte a na základe niekoho rečí zistili, že k tomu je veľmi potrebný Alkibiades. Ten hrá trojakú hru a možnože ani sám sa v nej nevyzná, ale darí sa mu udržiavať napätie medzi hlavnými aktérmi tejto vojny. Zatiaľ čo Aténčania pacifikujú Rodos a Chios, Lacedemončania, známi svojou pomalosťou, majú čas pomáhať týmto ostrovom a Tissafernes si zobral za svoje rímske heslo  - divide et impera. A aj preto sa vojna predlžovala a pomaly začala  vzbudzovať odpor na všetkých stranách a vo všetkých kruhoch. Blížilo sa podobné obdobie ako pred prvým prímerím počas archidamskej vojny a pred prijatím Nikiovho mieru. Táto časť priamo nadväzuje na 6. a 7. časť  v tomto roku vojny a na predchádzajúce víťazstvo peloponézskeho loďstva pri Syme (ktoré som vám neopísal, lebo o tom bol krátky článok).

„V tú zimu Leon s Diomedom zaútočili na aténskych lodiach proti Rodu. Našli na ňom peloponézske lode povyťahované na súš, vylodili sa na pevninu ostrova a keď v bitke porazili Roďanov , ktorí im pribehli oproti, odtiahli k Chalke a pokračovali v bojových akciách odtiaľ, lebo mohli lepšie pozorovať pohyb peloponézskych lodí, ak by vyplávali na more. Na Rodos prišiel aj Lakónčan Xenofantidas, ako vyslanec Pedarita z Chiu a oznámil, že aténsky múr na Chiu je hotový a ak Peloponézania neprídu na pomoc s celým loďstvom, stratia celý ostrov. Peloponézania sa rozhodli, že budú pomáhať. Medzitým na ostrove Chios  Pedarites na čele žoldnierov a všetkých obrancov zaútočil na aténske opevnenie  okolo vlastných lodí a zmocnil sa jeho prednej časti a niekoľkých aténskych lodí, ktoré boli vytiahnuté na breh. No keď im pribehli na pomoc ostatní Aténčania, vedno zahnali obrancov Chia a Peloponézanov na útek. Sám Pedarites padol a s ním veľa obyvateľov ostrova a do rúk Aténčanov sa dostalo veľké množstvo zbraní.

Potom nastalo silnejšie obliehanie Chiu z pevniny i z mora a na ostrove nastal strašný hlad. Peisandros a Aténčania medzitým prišli k Tissafernovi a začali rokovať o možnej dohode. Vtedy Alkibiades (keďže Tissafernove sľuby neboli prijateľné, lebo sa obával väčšmi Aténčanov, ako Peloponézanov a podľa toho, ako ho poučil Alkibiades, si želal, aby obe strany sa navzájom ničili) urobil toto: Naliehal, aby Tissafernes kládol Aténčanom neprijateľné podmienky a aby dohoda nebola prijatá. Okrem toho sa zdalo, že sám Tissafernes sa bojí Lacedemončanov a Alkibiades tiež zistil, že Tissafernes v žiadnom prípade nebude súhlasiť s dohodou s Aténčanmi. No nechcel, aby v Aténčanoch vznikol dojem, že  nedokáže Tissaferna presvedčiť a preto sa tváril a všade rozprával, že Tissafernes je už presvedčený a želá si mier s Aténčanmi, nemôže ho však dosiahnúť, lebo Aténčania nepristúpili na všetky podmienky. Preto Alkibiades, hovoriac v prítomnosti Tissaferna, prichádzal s takými prehnanými požiadavkami, že Aténčania, hoci vo väčšine požiadaviek celkom ustúpili, nakoniec prerušili rokovanie. Žiadal totiž, aby kráľovi odstúpili celú Ióniu, takisto susedné ostrovy a aj iné oblasti. Aténčania prijali na druhom stretnutí aj tieto požiadavky a Alkibiades v obave, že sa odhalí jeho neschopnosť vplývať na Tissaferna, pri treťom stretnutí predložil požiadavku, aby kráľ mohol stavať lode a plávať s nimi popri vlastnom území a že môže mať lode v ktoromkoľvek kraji a toľko, koľko chce. Keď vyslanci zistili, že požiadavky sú čím ďalej tým viac nezmyselné a že ich Alkibiades oklamal, nahnevaní prerušili rokovania a odišli späť na Samos.

Tissafernes hneď potom prišiel do Kaunu, aby priviedol Peloponézanov do Milétu a uzavrel s nimi dohodu za preňho prijateľných podmienok. Mal v úmysle poskytnúť im stravu a nechcel si ich znepriateliť. Bál sa, že keby mužstvu chýbali potraviny a peniaze a museli by bojovať proti Aténčanom na mori, podľahli by im, alebo by opustili lode a Aténčania by bez jeho pričinenia dosiahli to, čo chcú. Navyše sa obával, že pri obstarávaní potravy ešte väčšmi spustošia krajinu. Keďže jeho predpoklady, ktoré si vytváral, súhlasili s jeho snahou dosiahnúť medzi Grékmi rovnováhu, dal pozvať Peloponézanov a vyplatil im peniaze na stravu a uzavrel s nimi v mene svojho kráľa už tretiu dohodu."

V ďalšej (a poslednej) časti tohto roku vojny vám opíšem dohodu medzi Lacedemončanmi a kráľom, ktorá by mala byť spravodlivejšia. Ako viete, Lacedemončania mali k predchádzajúcim dohodám prijatých za Chalkidea a Terimena, veľké výhrady a tak spísali ďalšiu. Či tretia dohoda bude mať vplyv k tomu, aby sa Tissafernes spamätal, to uvidíme neskôr.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?