20. rok vojny – 9. časť–Hnutie za odstránenie demokracie v Aténach

Autor: Alojz Bogric | 10.1.2011 o 14:00 | Karma článku: 4,81 | Prečítané:  564x

Keď Solón za pochodu a v náhlivosti tvoril základy zriadenia Atén a dával Aténčanom zákony,  netušil, že jeho dielo sa bude toľkokrát upravovať a pri vážnejších nezhodách aj meniť. Lykurgos oproti tomu dal Sparte stabilné základy a je len veľmi málo udalosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že jeho zákony boli šité horúcou ihlou. Len náhody zabránili tomu, že Atény nezmizli z povrchu Zeme a len nedodržiavanie Lykurgových zákonov spôsobilo taký úpadok Sparty a preto také spoločenské turbulencie, aké vám teraz opíšem a budem opisovať v nasledujúcich častiach, beriem len ako spestrenie života vtedajšej spoločnosti.

 

Tukydides, syn Olorov, vo svojom diele, ktoré prekladateľ P. Kuklica nazval Dejinami peloponézskej vojny, sa čím ďalej tým viac zaoberá spoločenským dianím v Aténach. To, že sa venoval tejto téme a do takých podrobností ma privádza k záveru, že musel svoje poznatky čerpať buď z veľmi dôveryhodného zdroja, alebo byť minimálne pri udalostiach. To je veľmi pravdepodobné, lebo ako vieme, sám odišiel do vyhnanstva po tom, čo sa mu nepodarilo zabrániť Brasidovi dobyť Amfipolis. A to je od tých čias až do týchto udalostí pomerne dlhá doba. Ku koncu svojho života, keď už sumarizoval zozbierané poznatky, nebol vyhnancom a tak je možné, že tieto zákulisné jednania a kroky, ktoré vám budem v nasledujúcich článkoch opisovať, mohol sledovať priamo, alebo okamžite sprostredkovane a bez toho, aby sa musel obávať nejakého postihu.

V dnešnej časti zanecháme Lacedemončanov a zameriame sa na to, ako začali Aténčanom udalosti prerastať cez hlavu. Vyvrcholením tohto obdobia vojny bude odstránenie demokracie v Aténach v 21. roku tejto vojny. Za zmienku možno stojí fakt, že už od dávnych dôb za každou spoločenskou zmenou bola priamo, či nepriamo armáda a spravidla nenaplnené ambície jedného človeka, ktorému išlo len a len o moc.

„Toto hnutie sa najprv prejavilo na Same vo vojenskom tábore, odkiaľ sa rozšírilo aj do mesta. Spočiatku niektorí z tých, čo boli na Same, prišli za Alkibiadom a začali s ním vyjednávať a keďže im sľuboval, že ich spriatelí s Tissafernom a so samým kráľom, rozhodli sa odstrániť demokratické zriadenie (lebo vraj iba vtedy im bude kráľ dôverovať). Tu najbohatší občania, na ktorých spočívali najťažšie bremená vojny, dostali veľkú nádej, že sa dokážu ujať moci v Aténach a poraziť nepriateľov.

Len čo sa z jednania vrátili na Samos, zhromaždili tých, ktorých pokladali za vhodných spojencov pre sprisahanie a medzi vojakmi otvorene hovorili, že perzský kráľ bude spojencom Aténčanov a že im poskytne peniaze jedine ak sa Alkibiades vráti z vyhnanstva a odstráni demokratické zriadenie. Vojaci a ľud na Same  vo chvíli nie priaznivej pre tieto plány začal protestovať, lebo mal nádej, že kráľ aj napriek tomu poskytne veľa peňazí na žold. Tí, čo pripravovali pôdu pre oligarchiu, potom keď to oznámili ľudu, opäť  skúmali predchádzajúce návrhy a s väčšinou spoločníkov aj Alkibiadove návrhy. Tieto sa im zdali užitočné a bezpečné, no vonkoncom sa nepáčili Frynichovi, ktorý bol presvedčený, a bolo to skutočne tak, že Alkibiades nechce ani oligarchiu o nič väčšmi ako demokraciu a že nemyslí na nič iné, iba na to, ako by zmenil ústavu, aby sa na pozvanie priateľov mohol vrátiť. Frynichos ďalej hovoril, že najvážnejšou otázkou je, ako by sa Aténčania mohli vyhnúť vnútorným nepokojom, keď Peloponézania sú silní na mori a majú na území, ktoré patrí perzskému kráľovi, mestá a to nie malé. Veď pre kráľa je ľahké pustiť sa do boja proti Aténčanom, ktorým nedôveruje, ak by sa mohol vyhnúť nebezpečenstvu tým, že si zachová priateľstvo s Peloponézanmi, ktorí mu doteraz nespôsobili žiadne zlo. Čo sa týka ostatných spojeneckých miest, je isté, že tie, čo sa od nich odtrhli, sa k nim späť nevrátia a tie, čo im predsa ostali verné, nebudú vernejšie len pre to, že budú mať oligarchickú vládu. Veď občania namiesto službe oligarchii, alebo demokracii dávajú vždy predsa prednosť slobode v akomkoľvek systéme. Frynichos zastával názor, že oligarchovia - takzvaní „dokonalí" (kalokagathoi) by mohli v meste vyvolať väčšie ťažkosti než ľud, lebo sú to oni čo navádzajú a nútia ľud k nepekným činom, z ktorých len oni sami majú najväčší prospech. Podriadiť sa týmto ľuďom by znamenalo vystaviť sa násiliu a smrti bez rozhodnutia súdov, zatiaľ čo demokracia je pre ľud útočiskom a drží na uzde oligarchov. Skúsenosť to naučila spojenecké mestá a on, Frynichos, to dobre vie. Preto ani v najmenšom neschvaľuje to, čo navrhuje Alkibiades a k čomu smeruje jeho počínanie.  Predsa však tí, čo sa zišli v zhromaždení, sprisahanci, prijali Alkibiadov návrh, ako to bolo spomenuté hneď na začiatku a chceli poslať do Atén ako poslov Peisandra a iných, aby rokovali o návrate Alkibiada, o zrušení demokracie a o nadviazaní priateľských vzťahov s Tissafernom."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?